Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2149-2005.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Subarea
17Er/2149/2005
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava zastúpeného JUDr. Radovanom Nárožným, PhD., regionálny riaditeľ právneho odboru, proti povinnému: C. V., W.. XX.XX.XXXX, F. U.. Š. X/XX, XXX XX Y., o vymoženie uloženej povinnosti 238,66 Eur (7.190,-Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca pod sp. zn. EX 1884/2005 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi trovy exekúcie vo výške 47,45 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca sa pod spis. zn. EX 1884/2005 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 06.09.2005, doručený súdnemu exekútorovi dňa 17.10.2005. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Rozsudku Okresného súdu Martin spis.zn. 3T 144/98 zo dňa 11.11.1998.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 036462* zo dňa 26.10.2005.
Dňa 20.03.2012 bol tunjašiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného šetrenia po majetku povinného bolo preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Spolu s podnetom predložil aj návrh oprávneného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil náhradu trov exekúcie vo výške 119,86 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súdny exekútor vykonal šetrenie po majetku povinného lustráciou v Sociálnej poisťovni, pričom z odpovede vyplýva že povinný nie je evidovaný ako zamestnanec, nie je poberateľom žiadneho dôchodku ani žiadnej sociálnej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou. Podľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru- Okresného dopravného inšpektorátu, evidencie vozidiel v Martine nie je vlastníkom ani držiteľom
žiadneho motorového ani iného vozidla. Šetrením na internetovom portáli katastra nehnuteľností zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Súdny exekútor vydal exekučné príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktoré boli doručované viacerým bankám, avšak tie neboli oslovenými bankami zrealizované.
Vzhľadom na zistené súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko túto skutočnosť mal preukázanú zo spisového materiálu súdneho exekútora.
Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov konania, ktoré si súdny exekútor uplatnil v podnete na zastavenie exekúcie vo výške 119,86 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (po prepočte 6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 cit. zákonného ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk ( po prepočte 3,32 Eur).
Súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. za 5 začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 33,20 Eur, a to za prebratie návrhu a preštudovanie- 30 min. založenie spisu- 20min., vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia- 20min., vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie- 45min., vyhotovenie žiadosti o súčinnosť- Sociálna poisťovňa- 10min., vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie- 45min., vyhotovenie oznámenia o stave exekúcie- 10min., vyhotovenie návrhu na zastavenie +spracovanie odmeny- 30min., vyhotovenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti na uznesení o zastavení- 10min., vyhotovenie oznámenia pre banky- 10min., vyhotovenie vrátenie poverenia + ukončenie spisu- 20min., spolu 250 minút, t.j. 4 hodiny a 10 minút, čiže 5 začatých hodín. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony ním označené ako prebratie návrhu a preštudovanie v trvaní 30min., založenie spisu v trvaní 20min., vyhotovenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti na uznesení o zastavení- 10min., vyhotovenie vrátenie poverenia + ukončenie spisu v trvaní 20min., nakoľko tieto úkony súd považuje za administratívne práce, za ktorú súdnemu exekútorovi v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena nepatrí. Odmena za administratívnu činnosť je zahrnutá v samotnej odmene a osobitne sa neúčtuje. Spolu tak súd priznal súdnemu
exekútorovi odmenu za 170 minút, t.j. 2 hodiny a 50 minút. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za 3 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške 19,92 Eur.
Ďalej si súdny exekútor v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm b) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. uplatnil odmenu vo výške 16,60 Eur za 5 úkonov exekučnej činnosti, pri odmene 3,32 Eur za jeden úkon. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného- kataster- internet, zisťovanie platiteľa mzdy povinného- Sociálna poisťovňa, doručovanie príkazu na začatie exekúcie- banky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony „doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručovanie príkazu na začatie exekúcie- banky,“ nakoľko nie je možné priznávať náhradu hotových výdavkov ako vynaložené poštovné a duplicitne odmenu za úkon označovaný ako „doručenie“. Doručenie je v zmysle § 15 cit. vyhlášky chápané ako úkon smerujúci k vykonaniu odovzdania určitej písomnosti. Za predpokladu, že takýto úkon nevykonal samotný exekútor, je možné mu priznať len náhradu hotových výdavkov za doručenie písomnosti. Na to, aby si súdny exekútor mohol nárokovať odmenu podľa § 15 vyhlášky je nutné, aby osobne odovzdal písomnosť adresátovi. Osobné doručovanie však z obsahu spisu nevyplýva, a teda mu paušálna odmena za tieto úkony neprináleží. Súd tak priznal odmenu za jednotlivé úkony vo výške 9,96 Eur, a to za 3 úkony exekučnej činnosti, nakoľko ich vykonanie mal preukázané z exekútorského spisu.
Súdny exekútor si uplatnil v rámci trov aj náhradu hotových výdavkov vo výške 51,53 Eur ako náklady na doručovanie (8,66 Eur), náklady na telefón, internet (1 Eur) a náklady na režijné výdavky- poplatky (41,87 Eur). Súd poznamenáva, že súdny exekútor výšku hotových výdavkov podrobne rozpísal a preukázal, a preto mu bola priznaná v žiadanej výške s výnimkou nákladov na režijné výdavky - poplatky (kancelárske potreby, čistiace prostriedky, drobný hmotný majetok, energie, plyn, elektrika, nájom, oprava a údržba), pretože nárok na náhrady týchto nákladov vyhláška výslovne neupravuje a preto ich nemožno poverenému súdnemu exekútorovi priznať. Navyše súdny exekútor ich vynaloženie nijakým spôsobom nepreukázal. Súd tak priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 9,66 Eur.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2, 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnený) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane.
Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 7,91 Eur, čo predstavuje 20% zo sumy 39,54 Eur (19,92 Eur + 9,96 Eur + 9,66 Eur).
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 47,45 Eur, ktoré pozostávali z 19,92 Eur ( časová odmena) + 9,96 Eur (odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti) + 9,66 Eur ( náhrada hotových výdavkov) + 7,91 Eur ( 20 % DPH).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora,
náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tento osobitný prípad je upravený v § 203 Exekučného poriadku, a síce, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok a tým neprešli povinnosti vyplývajúce z predmetnej exekúcie na dedičov. V ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je určené, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na uvedené súd na náhradu priznaných trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.