Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-85-2013.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5C/85/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou, v právnej veci navrhovateľky: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. K. XX, proti odporcovi: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. K., S. T. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/156/2010 - 44 zo dňa 19.05.2010 tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným vo výške 150,00 eur mesačne, vždy do každého 17.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc od 09.08.2013.
Zameškané výživné za obdobie od 09.08.2013 do vyhlásenia rozsudku vo výške 60,00 eur j e odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do 30-tich dní od právoplatnosti výroku rozsudku.
V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.08.2013 navrhovateľka žiadala, aby súd zvýšil výživné zo sumy 80,00 eur mesačne naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8P/31/2011 - 78 zo dňa 19.05.2012 na sumu 200,00 eur mesačne z dôvodu zvýšenia výdavkov na štúdium, nakoľko je v maturitnom ročníku, pripravuje sa na stužkovú slávnosť a praktické maturity. Z dôvodu stužkovej slávnosti žiada o jednorazový príspevok na uhradenie polovice sumy za stužkovú slávnosť a vecí s ňou spojených. Odporcu písomne žiadala o telefonický kontakt z dôvodu neskorých splátok výživného, avšak nebol ochotný sa s ňou skontaktovať.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných s tým, že na doplnenie uviedla, že je študentkou 5. ročníka Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši, podľa rozpisu mesačných výdavkov cestovné výdavky predstavujú 32,00 eur mesačne, kozmetika 25,00 eur mesačne, oblečenie 50,00 eur (zimná bunda, zimné topánky), školské potreby 30,00 eur, vreckové 25,00 eur, stužková 33,00 eur ročne, oznámenia 50,00 eur, fotky 20,00 eur, šaty na stužkovú 120,00 eur, topánky na stužkovú 25,00 eur, doplnky na stužkovú 20,00 eur, bižutéria 15,00 eur, kabelka, telefón - kredit 15,00 eur, doučovanie z anglického jazyka kvôli maturite 10,00 eur na hodinu, poplatok 10,00 eur ZRPŠ, okuliare 230,00 eur, tlačiareň 50,00 eur. Navrhovateľka mala len príjem z letnej brigády, a to za celé leto vo výške 250,00 eur. Matka pracovala u zamestnávateľa Q. D., R. na dobu neurčitú, avšak dostala výpoveď z dôvodu nepotrebnosti, zamestnala sa ako predavačka vo firme svietidiel, ale od 01.10.2013 bude taktiež nezamestnaná, nakoľko predajňa
je v likvidácii. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej manželom a sestrou vo veku 14 rokov. Na domácnosť sa mesačne uhrádza suma 130,00 eur elektrina, 40,00 eur do fondu opráv, zakúpilo sa drevo čo je 500,00 eur na 2 roky. Stavajú aj dom na pozemku v F. Z., odkúpený od starej mamy manžela matky. Manžel matky je výsluhový dôchodca, ktorý má príjem 400,00 eur mesačne, pracuje ako mýtny úradník s príjmom 600,00 eur mesačne. Spláca úver vo výške 500,00 eur mesačne a má vyživovaciu povinnosť voči ďalším deťom vo výške 200,00 eur a výdavky na telefón, benzín do 60,00 eur mesačne.
Odporca s návrhom navrhovateľky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že na základe posledného rozhodnutia súdu o výživnom v Liptovskom Mikuláši sa domáhal zníženia výživného, pričom súd nezohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, avšak nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné. Určené výživné riadne platí, nemá žiadnu zameškanú splátku. Pokiaľ neuhradí výživné do 15.-teho dňa v mesiaci, je to z dôvodu, že zamestnávateľ mu poukazuje výplatu na účet 17.-teho dňa v mesiaci, taktiež výplatný termín manželkinej materskej je nestabilný, z toho dôvodu nemá možnosť úhrady výživného do 15.- teho dňa. Okrem toho poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav, keď v mesiaci november 2012 bol operovaný, následne v domácom liečení do konca decembra, poukázal na priznané nemocenské dávky. Jeho priemerný mesačný príjem za posledný kalendárny predstavuje 295,24 eur + práceneschopnosť. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky na stužkovú slávnosť, tento výdavok bol už pri poslednej úprave výživného zohľadnený, kedy matka dieťaťa uviedla, že na stužkovú sa skladajú polročne po 33,00 eur. Odporca býva v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, z ktorého manželstva sa narodili 2 maloleté deti, a to E. N., nar. XX.XX.XXXX a H. Z. N., nar. XX.XX.XXXX. Bývajú v staršom rodinnom dome vo vlastníctve manželky, ktorá je na materskej dovolenke a poberá materskú 290,00 eur mesačne. Nad rámec výživného neprispieva navrhovateľke žiadnou čiastkou. V súčasnosti pracuje v stavebnej firme RADBAU, a to na Slovensku alebo v zahraničí, posledne bol 4 týždne v Holandsku. Diétu sú mu vyplácané podľa odpracovaných týždňov. Pokiaľ pracuje 6 týždňov v zahraničí, tak má diéty 1.200,00 eur, ubytovanie mu hradí firma, ale stravu si musí z týchto diét platiť sám, vychádza to 400,00 eur na 6 týždňov.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8P/31/2011 - pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/156/2010 - 44 zo dňa 19.05.12010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.06.2010 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky zvýšeným výživným vo výške 120,00 eur mesačne, počnúc od 01.09.2009. V tom čase maloletá nastúpila do 1. ročníka hotelovej školy, čistý priemerný mesačný zárobok matky navrhovateľky predstavoval 254,08 eur, príjem jej manželka predstavoval 600,00 eur mesačne, matka mala vyživovaciu povinnosť voči maloletej Q. O., nar. XX.XX.XXXX.
Otec maloletej v tom čase pracoval v zahraničí, čistý priemerný mesačný zárobok predstavoval 312,74 eur, priemerná čistá výška diét 755,80 eur. Jeho manželka bola zamestnaná, jej čistý priemerný mesačný zárobok predstavoval 224,42 eur a mal vyživovaciu povinnosť voči maloletému E. N., nar. XX.XX.XXXX.
V súčasnosti je navrhovateľka vekovo staršia, navštevuje 5. ročník Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá má minimálny príjem a od 01.10.2013 bude nezamestnaná, jej manželom, ktorý je výsluhový dôchodca a poberá výsluhový dôchodok vo výške 400,00 eur mesačne, pracuje aj ako mýtny úradník s príjmom 600,00 eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť voči maloletej Q. O..
Odporca má okrem maloletého E. N. vyživovaciu povinnosť i k maloletému dieťaťu - H. Z. N., nar. XX.XX.XXXX s tým, že jeho manželka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 290,00 eur mesačne. Čistý priemerný mesačný zárobok odporcu za obdobie od september 2012 do máj 2013 od zamestnávateľa TENAX-FÓRUM, spol. s r.o., Bratislava predstavoval 308,39 eur, čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie od máj 2013 do august 2013 u zamestnávateľa RADBAU, s.r.o.
- stavebná firma predstavuje 350,26 eur. Odporca potvrdil, že pracuje pre stavebnú firmu i mimo územia Slovenskej republiky, v takom prípade sú mu vyplácané diéty, pokiaľ je 6 týždňov v zahraničí, tak diéty predstavujú 1.200,00 eur, z ktorej sumy si uhrádza stravu, ubytovanie mu hradí firma. Podľa rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 15.01.2013 bolo odporcovi priznané nemocenské za obdobie od 15.11.2012 do zániku nároku na nemocenské vo výške 6,48 eur za deň.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine: 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine: 1)Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pere maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
3)Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zákon o rodine upravuje zákonné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom ako aj možnosť zmeny stanoveného výživného v prípade, že sa zmenia pomery, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Rozhodujúce sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré súd dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Výživné stavuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného, môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného. Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením.
Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napr. o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, iných príjmov, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to na nielen krátky čas. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je z časti dôvodný. Je nepochybné, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu, keď v súčasnosti je navrhovateľka vekovo staršia, navštevuje 5. ročník Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši, s čím sú spojené zvýšené výdavky na uspokojovanie
základných životných potrieb. Z. a zárobkové pomery na strane rodičov navrhovateľky sa podstatne nezmenili, tieto sú približnej na rovnakej úrovni s tým, že odporcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi H. Z. N., nar. XX.XX.XXXX.
Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že v dôsledku zmeny pomerov na strane navrhovateľky ako aj na strane odporcu je dôvodné zvýšenie výživného, avšak nie na sumu 200,00 eur mesačne ako žiada navrhovateľka podaným návrhom, ale na sumu 150,00 eur mesačne, ktorá suma pokryje odôvodnené výdavky navrhovateľky a zároveň je v možnostiach a schopnostiach odporcu poskytovať na výživu navrhovateľky bez ohrozenia životnej úrovne ďalších vyživovaných osôb. Vzhľadom na vývoj životných nákladov je nepochybné, že doposiaľ stanovená výška výživného 120,00 eur mesačne nezodpovedá reálnym výdavkom a nákladom navrhovateľky, ktorá je vekovo staršia, s čím sú prirodzene spojené i vyššie výdavky na uspokojovanie základných životných potrieb. Je povinnosťou odporcu vyvinúť všetko úsilie na zachovanie a zvýšenie príjmu, z ktorého bude schopný poskytovať stanovené výživné, nakoľko navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, vzhľadom k tomu, že sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, je stále odkázaná výživou na svojich rodičov. Z uvedených dôvodov súd potom rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V ostatnej časti pokiaľ navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného vo výške 200,00 eur mesačne a aby súd zaviazal odporcu na úhradu jednorazového finančného príspevku spojeného s nákladmi na stužkovú slávnosť, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, nakoľko nebol preukázaný taký príjem odporcu, z ktorého by bol schopný poskytovať výživné vo výške 200,00 eur mesačne, je potrebné zohľadniť, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť medzi navrhovateľkou a odporcom pribudla odporcovi ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi. Z uvedených dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol, rovnako i v časti pokiaľ ide o jednorazový príspevok na stužkovú slávnosť, nakoľko zvýšené náklady spojené so zabezpečením stužkovej slávnosti sú premietnuté i vo výške výživného.
Počiatok platenia výživného súd určil od podania návrhu na súd, t. j. od 09.08.2013, z toho dôvodu vzniklo na strane odporcu zameškané výživné za obdobie mesiacov august a september, t. j. 2 mesiace po 30,00 eur, teda celkove zameškané výživné predstavuje 60,00 eur.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, keď obaja mali vo veci úspech čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).