Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-213-2013.pdf
PDF · 69.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/213/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, proti povinnému - t.č. neexistujúci právny subjekt: VMS Slovakia, s.r.o., so sídlom Selčianska cesta 206/80, Selce, IČO: 36 756 873, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 349,90 eura a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom (nástupcom súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša), Exekútorský úrad so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 23, pod sp. zn. EX 2560/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/704/2011-16 zo dňa 09.08.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/704/2011-16 zo dňa 09.08.2012 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,83 eura. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z výpisu z obchodného registra mal za preukázané, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.04.2012, č.k. 1K/77/2011-111, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.05.2012, súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku povinného. Následne bol povinný ako obchodná spoločnosť vymazaný ex offo z obchodného registra (dňom 22.05.2012). Súd ďalej uviedol, že zo spisového materiálu exekučného spisu mal za preukázané, že ešte pred vznikom procesnoprávnych účinkov začatia konkurzného konania bola u povinného vykonaná lustrácia majetku, výsledkom ktorej bolo zistenie nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z uvedeného súd exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva. Oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol opodstatnený a bol podaný v čase, keď povinný ešte nebol vymazaný z obchodného registra. K zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného, ale okolnosťami na strane povinného. Zároveň v čase rozhodovania o zastavení exekúcie bol už povinný vymazaný z obchodného registra, súd už teda neskúma majetnosť alebo nemajetnosť povinného a uloženie povinnosti oprávnenému uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 alebo ods. 2 Exekučného poriadku neprichádza do úvahy. Koncepcia náhrady trov exekučného konania je postavená výlučne na zavinení oprávneného na zastavení exekúcie a nie nutnosti zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnosť.
Odvolanie oprávneného bolo doručené súdnemu exekútorovi, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu potvrdil. V súvislosti s obsahom odvolania oprávneného súdny exekútor poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 3M Cdo 10/2011.
Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo 16.09.2011 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi). Konkurzné konanie na majetok povinného bolo začaté rozhodnutím Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.01.2012, následne bolo toto konanie zastavené (Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.04.2012, č.k. 1K/77/2011-111, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.05.2012). Dôvodom zastavenia konkurzného konania bol nedostatok majetku povinného, na základe čoho došlo k zrušeniu povinného ako obchodnej spoločnosti a jeho následnému zániku (výmazom z obchodného registra).
Podľa § 68 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka spoločnosť sa zrušuje zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
S prihliadnutím na skutočnosť, že dôvodom zrušenia povinného ako obchodnej spoločnosti (a jeho následného zániku) bola nemajetnosť povinného, prvostupňový súd postupoval správne, keď zastavenie exekúcie a následne rozhodovanie o trovách exekúcie viazal práve na nemajetnosť povinného. Obdobný právny názor vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011, v ktorom sa Najvyšší súd SR ako súd dovolací stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Je nepochybné, že exekúcia na vymoženie pohľadávky oprávneného nemôže byť ďalej vedená, a to z dôvodu zániku povinného, ktorý bol ako obchodná spoločnosť zrušený pre nedostatok majetku, skutočnosť ktorá je podstatnou i z hľadiska zastavenia exekúcie.
V prípade zistenia nemajetnosti povinného zákon neponecháva na úvahe súdu rozhodnutie o tom, kto bude znášať trovy exekúcie, ale jasne a nepodmienečne formuluje, že trovy exekúcie v takomto prípade znáša oprávnený. Neobstojí preto námietka oprávneného, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný ešte nebol vymazaný z obchodného registra a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. V zmysle ust. § 203 ods. 2 (účinného od 01.02.2002) má súd povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade za zavinenie oprávneného pre vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie nevyžaduje. Samotnou výškou priznaných trov exekúcie sa odvolací súd osobitne nezaoberal, nakoľko táto nebola odvolaním spochybnená a súd preskúmava správnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.