Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_7C-4-2013.pdf
PDF · 98.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/4/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa Š. F., R..XX.XX.XXXX, D. J. XX, XXX XX Sabinov, zastúpeného JUDr. Ľudmilou Šandalovou, Višňová 11, 080 01 Prešov, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Slovenská 87, 080 01 Prešov, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.01.2013 žiadal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 1 165,12 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania.
Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov svojim rozhodnutím zo dňa 18.08.2010 priznal peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a to jeho synovi O. vo výške 95 % z ceny pomôcky, t.j. vo výške 11 617,88 Eur. Na základe tohto rozhodnutia svojmu synovi obstaral zdvíhacie zariadenie s elektrickým pohonom LEVO C3, celkom v hodnote 12 783,00 Eur. Preddavok na zakúpenie zdvíhacieho zariadenia vo výške 4 217,99 Eur uhradil dňa 22.09.2010 a faktúru č. 20100014 zo dňa 20.10.2011 uhradil dňa 22.10.2010 dodávateľovi firme STATOS, s.r.o. Bratislava. Ako vyplýva z predložených účtovných dokladov a z rozhodnutia o priznaní príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, z vlastných finančných prostriedkov na kúpu zdvíhacieho zariadenia
uhradil sumu vo výške 5 % z kúpnej ceny zdvíhacieho zariadenia vo výške 1 165,12 Eur. Jeho syn v dôsledku ťažšej choroby dňom 16.03.2011 zomrel. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že vrátením zdvíhacieho zariadenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny došlo zo strany úradu práce k bezdôvodnému obohateniu a ten je povinný bezdôvodné obohatenie mu vrátiť.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 20.03.2013, kde návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Návrh považoval v celom rozsahu za nedôvodný, pričom svoje vyjadrenie zdôvodnil tým, že ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona zomrela pred uplynutím 7 rokov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, odporca je povinný uplatniť právo na vrátenie pomernej časti príspevku ako pohľadávky v konaní o dedičstve v prípade ak dedičia nevrátia zdvíhacie zariadenie. Uplatnenie práva odporcu uplatnením pohľadávky do dedičského konania, alebo na vrátenie zdvíhacieho zariadenia zákon nespája s povinnosťou odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu, ktorú zaplatil pri zakúpení zdvíhacieho zariadenia. V dôsledku toho by akceptovanie úhrady požadovanej sumy odporcom bolo v rozpore so zákonom č. 447/2008 Z.z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania zo dňa 19.11.2012, vyjadrením odporcu zo dňa 20.03.2013, pripojeným spisom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č.k. OSV1/2010/12192-003 a zistil tento skutkový stav:
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov, č.k. V.-XXX U. dňa 18.08.2010 bol priznaný peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a to O. F., R.. XX.XX.XXXX v sume 11 617,88 Eur, t.j. vo výške 95 % z ceny pomôcky.
Faktúrou č. 20100014 zo dňa 20.10.2010, splatnej dňa 03.11.2010 bolo vyúčtované zdvíhacie zariadenie s elektrickým pohonom LEVO C3 v celkovej výške 12 783,00 Eur.
Dňa 30.05.2011 bol spísaný záznam zo stretnutia s navrhovateľom z ktorého vyplýva, že navrhovateľ vrátil zdvíhacie zariadenie LEVO C3 po nebohom synovi O. F., ktorý zomrel dňa 16.03.2011.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov pod č. V.-XXX zo dňa 04.08.2010 vypracoval komplexný posudok miery funkčnej poruchy maloletého O. F. vo výške 80 % a určil, že ten je ťažko zdravotne postihnutý v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti sebaobsluhy, ako aj v oblasti zvýšených výdavkov. Z tohto dôvodu je dôvodné mu kompenzovať uvedené dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na opatrovanie, peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich s hygienou, peňažným príspevkom na
kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla a peňažným príspevkom na kúpu zdvíhacieho zariadenia.
Navrhovateľ súdu predložil preddavkovú faktúru č. 20100012, splatnú dňa 21.09.2010, z ktorej vyplýva, že firme STATOS, s.r.o. so sídlom Kamenárska 14, 821 04 Bratislava, zaplatil zálohu za zdvíhacie zariadenie s elektrickým pohonom LEVO C3 v sume 4 217,99 Eur.
Navrhovateľ listom zo dňa 01.06.2011 a 01.08.2011 požiadal odporcu o vrátenie ceny, ktorú zaplatil naviac za dané zdvíhacie zariadenie.
Odporca svojimi listami zo dňa 02.06.2011 a 18.06.2011 jeho žiadosti nevyhovel.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov požiadal o poskytnutie príspevku. K žiadosti doložil všetky lekárske nálezy a správy o zdravotnom stave jeho detí. Následne sa vypracoval komplexný posudok na ohodnotenie zdravotného stavu jeho syna, potom Úrad práce vydal rozhodnutie, z ktorého mu priznal peňažný príspevok na kúpu tohto zdvíhacieho zariadenia vo výške 95 % z jeho ceny, t.j. v sume 11 617,88 Eur. Následne bol spracovaný komplexný posudok, kde bola vypracovaná faktúra č. 20100012 celkovo na sumu 12 783,00 Eur. Zo strany odporcu bolo vydané rozhodnutie dňa 18.08.2010 o priznaní peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, v celkovej výške 11 617,88 Eur t.j. vo výške 95 % z ceny pomôcky. Následne mu úrad práce túto sumu poslal celkovo na 3 zdvíhacie zariadenia, keďže má 3 postihnuté deti. V septembri 2010 firme STATOS zaplatil zálohu, o čom súdu predložil doklad- výpis z VÚB banky. Neskôr spoločnosť STATOS, s.r.o. vystavila konečnú faktúru č. 20100014 na sumu 12 783,00 Eur, túto sumu aj tejto spoločnosti vyplatil, pri prevzatí zdvíhacieho zariadenia dňa 22.10.2010. Zdvíhacie zariadenie vrátil dňa 30.05.2011 zástupcovi firmy STATOS. Touto žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, týkajúceho sa rozdielu medzi peňažným príspevkom vo výške 11 617,88 Eur a cenou zdvíhacieho zariadenia, t.j. v sume 1 165,12 Eur. V čase, keď sa kupovalo zdvíhacie zariadenie vedel
koľko stojí a koľko mu bude poskytnutí peňažný príspevok. V tom čase bol spolu so svojou manželkou na opatrovateľskom príspevku, čiže tieto peniaze musel na kúpu zdvíhacieho zariadenia požičať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nesúhlasil s tým, aby si toto zariadenie mohol ponechať pre iné svoje postihnuté dieťa.
Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že žiadateľ o poskytnutie príspevku si podá žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia ku ktorému doloží príslušné lekárske správy a nálezy. Následne sa vykoná posúdenie zdravotného stavu žiadateľa, ktorý vykonáva posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten vydá komplexný posudok v ktorom určí formy kompenzácie. Následne žiadateľ predloží úradu práce predfaktúru vydanú príslušným zariadením, ktorý predáva dané zariadenia, následne finálny krok je, že odporca vydá rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na kúpu danej pomôcky, v ktorom určí presnú výšku. Takto to bolo aj v prípade, keď úrad práce vydal rozhodnutie dňa 18.08.2010, kde priznal maloletému O. F. sumu vo
výške 11 617,88 Eur t.j. vo výške 95 % z ceny danej pomôcky titulom poskytnutého peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia. V prípade, ak žiadateľ o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia zomrie v lehote do 7 rokov od jeho poskytnutia, osoby majú dve možnosti s ktorými ráta zákon č. 447/2008 a to buď sa vráti poskytnutý peňažný príspevok po odrátaní alikvótnej časti, takto to mohol urobiť aj navrhovateľ, že z poskytnutého príspevku vo výške 11 617,88 Eur by vrátil po odrátaní alikvótnej časti, keď sa vozík maloletým O. F. používal sumu vo výške 10 511,40 Eur, alebo vráti zdvíhacie zariadenie, ktoré mu bolo poskytnuté. Navrhovateľ sa rozhodol, že nevráti peňažný príspevok, ale vráti zdvíhacie zariadenie. Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažnom príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia neráta s možnosťou platiť tento rozdiel a kompenzovať ho žiadateľovi o výdavky, ktoré vynaložil. Takto by odporca postupoval v rozpore s týmto zákonom ako aj v rozpore s ústavou.
Na základe takto zisteného stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
Podľa § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 459 Občianskeho zákonníka, ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.
Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Súd mal za to, že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia je v tomto prípade v celom rozsahu nedôvodný.
Súd poukazuje na to, že posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, na úkor koho ho získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku, nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24.06.2008.
Navrhovateľ týmto návrhom sa domáha zaplatenia sumy vo výške 1 165,12 Eur t.j sumy, ktorá bola ním uhradená ako časť kúpnej ceny zdvíhacieho zariadenia pre
jeho ťažko zdravotne postihnutého syna, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý mu príspevok vo výške 95 % z ceny pomôcky a ktorú po smrti syna vrátil odporcovi.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na základe žiadosti navrhovateľa, odporca vydal rozhodnutie V.-XXX zo dňa 18.08.2010, ktorým priznal maloletému O. F. v zastúpení jeho zákonným zástupcom peňažný príspevok na kúpu tohto zdvíhacieho zariadenia v sume 11 617,88 Eur, t.j. vo výške 95 % z ceny pomôcky. V dôsledku úmrtia svojho syna navrhovateľ dňa 30.05.2011 vrátil zakúpenú kompenzačnú pomôcku- zdvíhacie zariadenie LEVO C3 odporcovi. Navrhovateľ následne, ako to vyplýva z pripojeného spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny listami zo dňa 01.06.2011 a 01.08.2011 žiadal o vrátenie ním zaplatenej sumy za zakúpené zdvíhacie zariadenie v celkovej výške 1 165,12 Eur, pričom odporca svojimi listami zo dňa 02.06.2011 a 19.08.2011 reagoval na jeho požiadavku tak, že v zmysle príslušných právnych predpisov jeho žiadosti nie ne možné vyhovieť.
Podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 33 ods. 18 veta prvá Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, peňažný príspevok alebo jeho pomerná časť sa uplatňuje ako pohľadávka v konaní o dedičstve vo výške hodnoty časti zdvíhacieho zariadenia, ktorú je možné technicky odinštalovať.
Podľa § 33 ods. 18 veta tretia Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, pohľadávka na vrátenie peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia alebo jeho pomernej časti sa považuje za uspokojenú, ak dedičia vrátia zdvíhacie zariadenie alebo jeho časť, ktorú možno technicky odinštalovať.
Podľa § 41 ods. 10 veta prvá Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, vrátenú funkčnú pomôcku alebo vrátené funkčné zdvíhacie zariadenie možno poskytnúť do užívania príslušnému orgánu, zariadeniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu, poskytovateľovi sociálnej služby alebo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá o ňu prejaví záujem a je na pomôcku alebo zdvíhacie zariadenie odkázaná.
Súd uvádza, že Zákon č. 447/2208 Z.z. o peňažných príspevkoch, na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje podmienky poskytnutia peňažných príspevkov na kompenzáciu ako postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pri poskytovaní vrátených funkčných pomôcok a funkčných zdvíhacích zariadení do ďalšieho užívania.
Súd je toho názoru, že na strane odporcu nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrela pred uplynutím 7 rokov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, odporca podľa názoru súdu bol povinný uplatniť právo na vrátenie pomernej časti príspevku, ako pohľadávky v konaní o dedičstve, v prípade, ak dedičia nevrátia zdvíhacie zariadenia. Uplatnenie práva odporcu, uplatnenie pohľadávky do dedičského konania alebo na vrátenie zdvíhacieho zariadenia zákon nespája s povinnosťou odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu, ktorú zaplatil pri zakúpení zdvíhacieho zariadenia.
Podľa názoru súdu navrhovateľ sa rozhodol odporcovi podľa citovaného zákonného ustanovenia vrátiť zdvíhacie zariadenie. Súd uvádza, že odporca ako štátny orgán, môže postupovať len v znení zákonov, ako aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.
Súd je toho názoru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie rozdielu sumy vo výške 1 165,12 Eur ako rozdielu medzi cenou zdvíhacieho zariadenia, ktorú zaplatil a rozdielom vo výške kompenzačného príspevku. Takto kvalifikovaný právny vzťah medzi účastníkmi konania nemožno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie.
Súd mal za to, že odporca postupoval iba v súlade s ústavou, ako aj zákonom č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch a podľa názoru súdu nebolo v jeho právomoci postupovať v rozpore s týmto zákonom a vydať navrhovateľovi ním požadovanú sumu.
Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, odporca bol úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli, ani ich náhradu nepožadoval priznať, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.