Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-279-2013.pdf
PDF · 88.73 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/279/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: V. V., narodená XX.X.XXXX, M. XX, H.-O., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, proti odporkyni: W. A., narodená XX.X.XXXX, S. W. X, H., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS s.r.o., Nám. sv. Michala 30/27, Hlohovec, o zaplatenie sumy 1.331,37 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 276,53 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporkyne.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 7.6.2013 domáhala zaplatenia sumy 1.331,37 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z istiny od 8.2.2007 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2007, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zaplatila právnemu predchodcovi odporkyne sumu 1.331,37 €. Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní č. 26C/54/2007 bola kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú, z tohto dôvodu sa domáha vrátenia kúpnej ceny.
Odporkyňa vzniesla námietku premlčania a navrhla návrh zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok, pripojeným spisom č.k. 26C/54/2007, kúpnou zmluvou zo dňa 7.2.2007, osvedčením o dedičstve č.k. 26D/189/2007, výzvou zo dňa 21.3.2013, rozhodnutím Správy katastra Trnava č. S. XXX/XX zo dňa 13.7.2007, potvrdením zo dňa 18.1.2007 a príjmovým dokladom zo dňa 7.2.2007 a ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny predchodca (otec) odporkyne a navrhovateľka uzatvorili dňa 7.2.2007 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod bytu č. X v rodinnom dome na adrese S. W. X, H. a priľahlých pozemkov zapísaných na Listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, všetky v katastrálnom území H. a zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností predávajúcim za kúpnu cenu 40.109,- Sk/1.331,37 €. Zo zmluvy súd zistil, že peniaze boli odovzdané pri podpise kúpnej zmluvy. Právny predchodca odporkyne dňa 22.2.2007 zomrel. Dňa 7.2.2007 bol doručený Správe katastra H. návrh na vklad vlastníckeho práva navrhovateľky na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2007. Konanie vedené pod č. S. XXX/XX bolo rozhodnutím zo dňa 19.3.2007 prerušené, nakoľko dňa 2.3.2007 bolo doručené oznámenie o úmrtí prevodcu a žiadosť o zamietnutie vkladu do katastra, nakoľko bolo potrebné zistiť okruh dedičov po nebohom. Dňa 4.5.2007 jeden z právnych nástupcov prevodcu podal návrh na prerušenie vkladového konania z dôvodu, že sa začalo konanie
o predbežnej otázke a to návrh na určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy na tunajšom súde pod sp.zn. 26C/54/2007. Dňa 3.5.2007 podali na tunajší súd dedičia po nebohom prevodcovi návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2007. Tunajší súd rozsudkom sp.zn. 26C/54/2007-171 zo dňa 12.5.2010v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/247201-214 zo dňa 10.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2011 určil, že kúpna zmluva je neplatná a to z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, nakoľko prevodca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá ho na tento úkon robila neschopným. Odporkyňa nadobudla vlastníctvo nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, na základe Osvedčenia o dedičstve po nebohom otcovi č.k. 26D/189/2007, 9Dnot 69/2007-42 zo dňa 13.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2011. Spoločnosť SEMAT a.s. Trnava potvrdila dňa 18.1.2007, že jej právny predchodca odporkyne dlží sumu 33.114,- Sk za kúpu domu, ktorého celková cena aj s pozemkami bola 40.149,- Sk z ktorej uhradil sumu 7.035,- Sk. Z predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 7.12.2007 súd zistil, že spoločnosti SEMAT a.s. právny predchodca odporkyne uhradil sumu 33.114,- Sk. Navrhovateľka podaním zo dňa 21.3.2013 vyzvala odporkyňu na vrátenie kúpnej ceny. Výzvu odporkyňa prevzala dňa 27.3.2013.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že návrh bol podaný včas v zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o synalagmatický vzťah a teda premlčacia lehota začala plynúť až od rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, nakoľko navrhovateľka až od tohto rozhodnutia bola povinná vydať prijaté plnenie.
Splnomocnený zástupca odporkyne vzniesol námietku premlčania opätovne a to z dôvodu, že navrhovateľka nikdy nenadobudla vlastníctvo nehnuteľnosti a preto na základe neplatného právneho úkonu jej nevznikla povinnosť vydať vlastníctvo a teda nejde o synalagmatický vzťah ale len o vydanie bezdôvodného obohatenia bez protiplnenia. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.5.2007 č. 26Odo/806/2008 a zo dňa 29.8.2007 č. 33Odo/11009/06 a tiež na komentár JUDr. Feketeho k občianskemu zákonníku.
Navrhovateľka uviedla, že kúpnu cenu zaplatila právnemu predchodcovi odporkyne pri podpise zmluvy, vlastníctvo k nehnuteľnosti nenadobudla zápisom do katastra pre prebiehajúce súdne spory.
Odporkyňa spochybnila odovzdanie peňazí, pretože nevedela, že by jej právny predchodca mal peniaze. O úhrade jeho dlhu dňa 7.2.2007 spoločnosti SEMAT a.s. nevedela. Uviedla, že už pred smrťou svojho otca s ním bývala v jednej domácnosti a býva tam i doteraz.
Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie odporkyne, ktorého vydania sa domáha navrhovateľ z titulu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu. Nie je ani rozhodujúce, či plnenie spočívalo v peňažnom plnení či v inom vecnom plnení, resp. vo vykonaní určitých prác. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založená na princípe naturálnej reštitúcie, t.j. na princípe navrátenia do pôvodného stavu a tým je určený predovšetkým rozsah reštituovaného plnenia.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa § 57 ods. 1, 2 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.
Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.
Odporkyňa vzniesla námietku premlčania, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či si navrhovateľka uplatnila svoje právo včas. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala odovzdanie kúpnej ceny vo výške 1.331,37 € právnemu predchodcovi odporkyne pri podpise kúpnej zmluvy dňa 7.2.2007, nakoľko v rovnaký deň zaplatil svoj dlh vo výške 1.099,18 €. Keďže kúpna zmluva bola vyhlásená za neplatnú rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2011 a z tohto dôvodu zanikla od počiatku, objektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia začala
plynúť dňa 7.2.2007 a uplynula dňa 7.2.2010 a subjektívna lehota začala plynúť dňom 9.6.2011 a uplynula dňa 9.6.2013.
Navrhovateľka podala návrh na súd až dňa 7.6.2013, t.j. po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že obe lehoty - subjektívna (dvojročná) ako aj objektívna (trojročná aj desaťročná) začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. V danom prípade to znamená, že ak navrhovateľke uplynula trojročná objektívna lehota, a odporkyňa vzniesla v tomto smere námietku premlčania, nemôže sa navrhovateľka ďalej dôvodne dovolávať svojho nároku ešte v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Dôvodne vznesená námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno navrhovateľke priznať a preto súd návrh zamieta.
K vyjadreniu navrhovateľky, ktorá z dôvodu synalagmatického záväzku namietala neúčinnosť vznesenej námietky premlčania súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka nikdy nenadobudla vlastníctvo prevádzaných nehnuteľností, i keď zaplatila kúpnu cenu, preto jej nevznikla povinnosť vydať čokoľvek odporkyni z titulu neplatnej kúpnej zmluvy a z tohto dôvodu nie je možné aplikovať na daný vzťah ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a plne úspešnej odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony po 71,37 € (prevzatie veci vrátane prvej porady 15.8.2013, vyjadrenie k návrhu 20.9.2013 a účasť na pojednávaní 26.9.2013) a 3x paušálnu náhradu 7,81 €, stratu času cestou na pojednávanie dňa 26.9.2013 za 2 polhodiny po 13,01 € a cestovné - hotové výdavky podľa ust. § 16 ods. 4 vyhlášky cesta Hlohovec - Trnava a späť 20 km, (40 km x 9,3 l x 1,519 €/100) + 0,183 € x 40 km, čo predstavuje 12,97 €, spolu 276,53 €. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 16 ods. 3,4 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov konania súd zaviazal odporcu zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.