Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-12-2013.pdf
PDF · 112.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/12/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu G. T., nar. XX. X. XXXX, bytom X. X., U. č. XXXX/ XX, zastúpeného Petrom Fišerom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 77, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu T.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX, O., Y. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., so sídlom Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: EMERPE, s. r. o., v likvidácii, so sídlom Vajsková č. 320, Dolná Lehota, IČO: 36 619 698, zastúpeného JUDr. Petrom Jančim, advokátom, advokátska kancelária Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, v konaní o vydanie veci a o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/13/2007-640 zo dňa 12. 10. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je výlučným vlastníkom hydrogeologických vrtov NTK-4 na parc. č. XXX/X v k. ú. J. I., vedenej na liste vlastníctva č. XXX, súradnice X: 1 219 143,28 Y: 390 487,02, NTK-3 na parc. č. XXX/X v k. ú. J. I., vedenej na liste vlastníctva č. XXX, súradnice X: 1 217 957,35 Y: 389 507,68, PNTK-3 v k. ú. J. I., súradnice X: 1 217 857,91 Y: 389 948,66, PNTK-4 na parc.č.XXX/X v k. ú. J. I., vednej na liste vlastníctva č. XXX, súradnice X: 1 217 605,99 Y: 389 053,19, NTK-10 v k. ú. J. I., súradnice X: X 216 857,96 Y: 388 841,49, ktoré je žalovaný povinný vypratať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom o trovách zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy vo výške 26.605,56 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Okresný súd konal o návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal určenia výlučného vlastníckeho práva označených hydrogeologických vrtov nachádzajúcich sa v kat. úz. J. I. a zároveň ich vydania od žalovaného. Hydrogeologické vrty považoval za veci spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov. Vychádzal zo stanoviska Ministerstva životného prostredia zo dňa 26. 11. 2008 (č. l. 242), z ktorého vyplýva, že hydrogeologický vrt sa stane vodnou stavbou (studňou) až po kladnom rozhodnutí príslušného orgánu štátnej vodnej správy. Pre záver o tom, či je vrt samostatnou vecou, je dôležitá skutočnosť, či je diera v zemskom povrchu ukončená technologickým zariadením sprístupňujúcim zdroj podzemnej vody, resp. zariadením spôsobilým na pripojenie vodnej prípojky. Vrt môže byť príslušenstvom pozemku alebo zostáva samostatnou vecou v prípade, ak vlastník pozemku a vlastník vrtu neprejaví vôľu užívať pozemok ako hlavnú vec a vrt ako vedľajšiu vec spoločne. Vznik vrtu ako novej veci nie je podmienený zápisom v katastri nehnuteľností. Ide o vodohospodársku stavbu, o ktorej rozhoduje vodoprávny orgán. Ak je vrt drobnou stavbou, do katastra sa nezapisuje. V prípade predmetných hydrogeologických vrtov vydal rozhodnutia Okresný úrad Brezno, odbor životného
prostredia, resp. Obvodný úrad Brezno, z ktorých okresný súd vychádzal. V správnom konaní príslušné orgány považovali hydrogeologické vrty za samostatnú vec. Nimi vydané rozhodnutia preukazovali právne vzťahy účastníkov vodohospodárskeho konania. Účastníkmi konania boli tak žalobca, ktorý preukazoval existenciu právneho vzťahu k hydrogeologickým vrtom, ako aj žalovaný, ktorý preukazoval vlastníctvo pozemkov, na ktorých sa vrty nachádzajú.
Žalovaný neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by vysvetľovala spôsob, akým nadobudol hydrogeologické vrty. Pre jeho obranu nepostačovala skutočnosť, že žalovaný sa po nadobudnutí pozemku považoval za vlastníka vrtov, pretože vrty mali byť súčasťou pozemku, resp. že žalovaný financoval prípojku, plničku a podnik na využitie vrtov. Naproti tomu žalobca preukázal, že hydrogeologické vrty boli na žalobcu prevedené zo spoločnosti LUMAS s. r. o., pričom bolo bez významu, či sa tak stalo zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hydrogeologickým vrtom alebo bezodplatne a zastretým právnym úkonom, ktorý mal náležitosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva. Medzi spoločnosťou LUMAS s. r. o. a žalobcom, ktorý bol v čase uskutočnenia prevodu jedným z jej spoločníkov, nebolo sporu ohľadne spoločnej vôle previesť vlastníctvo k vrtom na žalobcu, ktorý získal od vodoprávneho orgánu príslušné oprávnenia a následne previedol vrty na žalovaného. Hydrogeologické vrty neboli príslušenstvom pozemkov už len z toho dôvodu, že tieto veci sa prevádzali osobitne, čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí. Tým bola prejavená vôľa vlastníka pozemkov a vrtov (vtedy žalobcu) hospodársky nakladať s týmito vecami osobitne, čo je pochopiteľné vzhľadom na ekonomickú prevahu vrtov nad pozemkom.
V zmluve o prevode vlastníckeho práva k vrtom bolo dohodnuté právo od zmluvy odstúpiť v prípade nezaplatenia kúpnej ceny riadne a včas. Kúpna cena zaplatená nebola, žalobca od zmluvy odstúpil a účastníci boli povinní si vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali. Aj keby súd prihliadol na tvrdenia žalovaného, že zmluva o prevode vlastníctva k hydrogeologickým vrtom medzi žalobcom a žalovaným uzavretá nebola, ostal by vlastníkom vrtov žalobca, ktorý vlastníctvo nadobudol od spoločnosti LUMAS s. r. o.
Naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníctva vyplýval zo skutočnosti, že sporným bol samotný predmet sporu, jeho právna povaha a spôsobilosť hydrogeologických vrtov byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, a ďalej skutočnosť, že tieto vrty má v dispozícii žalovaný, čím znemožňuje výkon vlastníckych práv žalobcu. Z prejavov žalobcu v priebehu konania vyplynulo, že v konaní uplatnil dve rozdielne práva, jedno vecné právo na určenie vlastníctva k hydrogeologickým vrtom a druhé právo na vydanie, resp. vypratanie týchto vrtov.
Z výpovede Y. G., svedka žalovaného vyplývalo, že zo všetkých piatich vrtov sú dva vrty určené ako kontrolné a tri na ťažbu, pričom hospodársky bol využívaný iba vrt NTK - 4. Súdu boli predložené listy vlastníctva preukazujúce, že vlastníkom pozemkov a stavieb na LV XXX a XXXX v kat. úz. J. I., na ktorých sa vrty nachádzajú, nie je žalovaný. Tieto skutočnosti neboli prekážkou pre rozhodnutie vo veci vlastníctva vrtov, pretože žalovaný netvrdil a ani tvrdiť nemohol, že prevod a zmena držby (uvedených pozemkov) sa týkala aj predmetných vrtov.
Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 120, § 121 ods. 1, § 48 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka.
Náhradu trov konania priznal v zmysle § 142 ods. 1 OSP úspešnému žalobcovi v sume 26.605,56 EUR ako odmenu za 18 úkonov právnej pomoci, náhradu cestovných výdavkov, stratu času a DPH v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Žalovaný v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) podanom odvolaní navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie a neúplné a nesprávne skutkové zistenia, zmätočné a nelogické odôvodnenie. Rozsudok bol zaťažený tou istou vadou ako predošlé zrušené rozhodnutie. Uviedol, že okresný súd dal zmätočne do súvislosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2004 a rozhodnutie obvodného úradu životného prostredia Brezno z 11. 07. 2003, ktorým povolil žalobcovi odber podzemných vôd z hydrogeologického vrtu NTK-4. Existenciu vodnej stavby z hľadiska správnych predpisov nie je možné použiť v oblasti občianskoprávnych vzťahov. Poukázal na rozsudok NS ČR 22Cdo 25597/2010. Studňa je stavbou, a teda samostatnou vecou v občianskoprávnom zmysle, ak je
výsledkom ľudskej stavebnej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá, prevažne podzemná konštrukcia, ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor, ktorý má byť čiastočne zaplnený vodou a čiastočne slúži na jej odčerpanie. Ak nemá studňa žiadnu konštrukciu, nejde o samostatnú vec, ale o súčasť pozemku (napr. nespracovaný vrt, nijako nevymedzený proti okoliu). Okresný súd uviedol, že pre určenie, či sa vrt stal samostatnou vecou, je dôležitá skutočnosť, že po vyvŕtaní diery do zemského povrchu je táto diera ukončená technologickým zariadením sprístupňujúcim zdroj podzemnej vody. Takéto zariadenie zabezpečoval práve žalovaný potom, čo sa stali jeho výlučným vlastníctvom pozemky, na ktorých sa vrty nachádzali. Potom v čase, keď 17. 10. 2003 vydal rozhodnutie Obvodný úrad životného prostredia v Brezne, vrty nemohli byť samostatnou vecou patriacou žalobcovi. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, či a ako sa súd vysporiadal s právnym charakterom každého vrtu aj s ohľadom na ich hospodárske využitie. Vrt NTK - 4 sa stal samostatnou vecou v čase, kedy bol pozemok vo vlastníctve žalovaného. Súčasťou pozemku sú stále ostatné sporné vrty, ktoré nie sú hospodársky využívané. Ak sa žalovaný na základe vlastníctva pozemkov domnieval, že je zároveň vlastníkom vrtov, v zmysle odôvodnenia súdu bola táto domnienka správna. Žalobca bol iba domnelým vlastníkom vrtov, keďže v čase, keď s nimi nakladala spoločnosť LUMAS s. r. o., nemohli byť a neboli spôsobilými predmetmi právnych vzťahov. Vrty boli súčasťou pozemkov a vlastník pozemkov bol aj vlastníkom vrtov. Rozhodnutie okresného súdu je zmätočné, nelogické a nemajúce opodstatnenie k hospodársky nevyužívaným vrtom. K hospodársky nevyužívaným vrtom okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie. Okresný súd uviedol, že žalovaný má vrty stále vo svojej dispozícii, a zároveň, že pozemky boli prevedené na nového vlastníka. Uvedený záver je nezmyslený, pretože žalovaný nemá žiadnu faktickú dispozíciu nad hydrogeologickými vrtmi, nemôže ich vydať ani vypratať. V tejto časti je rozsudok nevykonateľný.
Žalovaný opakovane okresnému súdu vytýkal, že uveril tvrdeniam žalobcu, hoci žalovaný preukazoval, že žalobca výslovne prehlásil pri prevode svojho obchodného podielu dňa 20. 04. 2005, že voči žalovanému nemal žiadne pohľadávky.
Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania žalovaný odôvodnil tým, že súd doposiaľ nemá preukázanú hodnotu sporu a hodnotu sporu súd ani nezisťoval. Táto bola určená - pre potreby vyčíslenia odmeny advokáta, na základe kúpnej zmluvy, ktorej existenciu žalobca nepreukázal a túto zmluvu ani okresný súd nepovažoval za rozhodujúci dôkaz. Právna služba sa netýkala nároku na zaplatenie kúpnej ceny 15.000.000,- Sk, resp. 497.908,78 EUR podľa údajnej kúpnej zmluvy, ale určenia vlastníckeho práva. Odmena mala byť vypočítaná z nepomenovaného úkonu. Žalovaný tiež spochybnil úkony advokáta označené ako štyri porady so žalobcom, lebo neboli preukázané.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Sporné vrty sú samostatnými vecami, čo preukazuje už zmluva zo dňa 17. 01. 2001, ktorou vrty nadobudol právny predchodca žalobcu. Zotrval na tvrdení, že vrty previedol kúpnou zmluvou z 20. 10. 2003 na žalovaného. Žalovaný sťažuje žalobcovi právo disponovať s vlastníctvom. Výrok o náhrade trov konania vychádzal z hodnoty práv, ktorých sa právna služba týkala.
Vedľajší účastník na strane žalobcu sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 OSP napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods.1, písm. h) OSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil.
Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Podľa § 120 ods. 1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa ods. 2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 135b ods. 2 OZ, ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 95 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 135 ods. 2 OSP otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí č. k. 12Co/212/2010 - 414 z 22. 07. 2010 krajský súd konštatoval, že uplatnený žalobný nárok na určenie práva nevylučuje druhý žalobcom uplatnený nárok na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti). Okresnému súdu uložil vykonať dokazovanie obsahu zmluvy zo dňa 17.1.2001, ktorú uzavrela spoločnosť LUMAS, s.r.o. Nemce so Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra, Bratislava o odovzdaní a prevzatí výskumných hydrogeologických vrtov NTK-4, NTK-3, PNTK-3, PNTK-4 a NTK-10 v katastri obce J. I. ako zostatkového predmetu po ukončení riešenia výskumnej úlohy, podľa stavu ku dňu uzavretia zmluvy (č. l. 213 - 215), urobiť záver čo bolo obsahom prevodu práva k vrtom ako hnuteľným alebo nehnuteľným veciam a na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny. Odvolací súd konštatoval, že vlastnícke práva k hydrogeologickým vrtom boli prevedené na spoločnosť LUMAS, s.r.o. Nemce, IČO: 36 013 196, ku ktorej žalobca preukazoval právny vzťah ako spoločník. Žalobcovi v prípade dodržania procesného postupu môže súd poskytnúť ochranu ako oprávnenému držiteľovi, za predpokladu, že žalobca oprávnenú držbu preukáže.
Pokiaľ v predošlom odvolaní proti rozsudku okresného súdu žalovaný namietal, že v evidencii prieskumných vrtov, ktoré boli odovzdané samospráve a podnikateľom sa neuvádzajú vrty, ktoré sú predmetom konania, čo vyvoláva pochybnosť, či k prevodu vrtov podľa zmluvy zo 17.1.2001 na spoločnosť LUMAS s. r. o. došlo, podľa vyjadrenia Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra z 19. 04. 2011, k uzavretiu zmluvy došlo z dôvodu nutnej rekonštrukcie a vybavenia prenájmu pozemkov. Pred podpísaním zmluvy kupujúci preukázal uzavretie zmluvu o budúcej nájomnej zmluve nehnuteľností s vlastníkom resp. správcom pozemku Obec J. I.. Odplata bola dohodnutá v sume 50.000,- Sk. Výška ceny bola zdôvodnená tým, že predávajúci neposkytol záruku na životnosť technického vystrojenia vrtu ani parametre vody, kde definitívna výstroj výskumných vrtov je realizovaná odlišne, ako u vrtov prieskumných. Ak by nebol záujem o odkúpenie vrtu, musel by byť zlikvidovaný firmou s geologickým oprávnením a náklady na likvidáciu by boli cca 200 - 250 tis. Sk (č. l. 494 - 500). Uvedenou zmluvou bolo preukázané, že prieskumné hydrogeologické vrty boli predmetom prevodu práv. Okresný súd správne vyriešil otázku právnej povahy predmetu sporu, ktorým sú hydrogeologické vrty rovnako v prípade každého z hydrogeologických vrtov tak, že sú samostatnou vecou v právnom zmysle, pretože po navŕtaní do zemského povrchu boli ukončené technologickým zariadením spôsobilým na sprístupnenie
zdroja podzemnej vody. Ide o vodohospodársku stavbu, ktorá nepodliehala zápisu do evidencie katastra nehnuteľností. O takejto stavbe rozhoduje vodohospodársky orgán podľa zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách. Súd mal správne preukázané, že hydrogeologické vrty boli a sú spôsobilým predmetom vlastníckeho práva ako veci v právnom slova zmysle a sú spôsobilé k užívaniu a ďalšiemu nakladaniu podľa vôle vlastníka. Podľa tohto, ako vlastník s vecami nakladá, je možné rozlišovať a určiť, či tvoria samostatné veci alebo sa stali príslušenstvom veci, pozemku, s ktorým sú určené na ďalšie hospodárske využitie.
Okresný súd konštatoval vodoprávne konania, ktoré sa však týkali vodoprávneho a hospodárskeho využitia iba k vrtu NTK - 4. Okresný úrad v Brezne, odbor životného prostredia, na návrh žalobcu vydal rozhodnutie č. ŠVS A2003/10 994 zo dňa 11. 7. 2003, ktorým mu povolil odber podzemných vôd z existujúceho hydrogeologického vrtu NTK-4. Ten istý úrad vydal dňa 17. 10. 2003 rozhodnutie č. ŠVS-A2003/19614, ktorým žalovanému povolil uskutočnenie vodných stavieb, vodovodnej prípojky od jestvujúceho vrtu NTK-4, objekt plniarne pitných vôd, čističku odpadových vôd a súvisiacu kanalizáciu v kat. úz. J. P. ako aj vypúšťanie odpadových vôd doP. potoka. Ďalším rozhodnutím, č. ŠVS A2006/01271 zo dňa 21.7.2006, ktoré vydal Obvodný úrad životného prostredia v Brezne, úsek štátnej vodnej správy, žalovanému povolil odber podzemných vôd z hydrogeologického vrtu NTK-4, určil ochranné pásmo vodárenského zdroja a zároveň zrušil v plnom rozsahu predchádzajúce rozhodnutie z 11. 7. 2003. Napokon 30. 1. 2007 vydal Obvodný úrad životného prostredia v Brezne rozhodnutie č. ŠVS A33/2007, ktorým žalovanému povolil na užívanie v trvalej prevádzke vodnú stavbu vodovodnej prípojky od vrtu NTK-4 po objekt plniarne pitných vôd. Okresný súd z týchto konaní a rozhodnutí žiadny záver vo vzťahu k posudzovanej veci neurobil.
Okresný súd neurobil procesný záver ani z toho, že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcu o skutkovom a právnom dôvode uvedenom v žalobe a na pojednávaní, ktorým sa domáhal vrátenia plnenia zo zmluvy, od ktorej odstúpil. Existenciu takejto zmluvy, ktorá mala byť uzavretá 20. 10. 2003 (č. l. 7, 8), žalobca v konaní doteraz nepreukázal a svoj návrh, resp. právny nárok inými skutočnosťami, ktoré by boli aj dôvodom na zmenu žaloby, nezdôvodnil. Podľa obsahu súdneho spisu žalobca doteraz zmenu žalobného návrhu podľa § 95 OSP neuplatnil. Povinnosťou žalobcu je nielen tvrdiť, ale na preukázanie svojich tvrdení aj predložiť alebo označiť potrebné dôkazy, túto procesnú povinnosť a iniciatívu účastníka v sporovom konaní súd nemôže nahradiť. Žalobca nemôže vyvodzovať právny nárok a úspešne uplatniť právo, ak neunesie v konaní dôkazné bremeno svojich tvrdení.
Záver, že vlastníkom vrtu a vlastníkom pozemku, na ktorom sa vrty nachádzajú, sú rozdielne osoby, lebo žalobca na rozdiel od žalovaného odvodil a preukázal právne nástupníctvo k vrtom od spoločnosti LUMAS, s. r. o., a že žalovaný neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by vysvetľovala spôsob, akým nadobudol hydrogeologické vrty, bol predčasný. Okrem toho aj okresný súd pripustil, že vrty s a mohli stať príslušenstvom pozemku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa sporné vrty mohli neskôr stať príslušenstvom pozemku za predpokladu, že na takomto určení sa dohodol vlastník pozemku a vrtu v rámci hospodárenia a podnikateľských aktivít žalovaného v čase, keď bol jeho spoločníkom aj žalobca, ktorý mal v spoločnosti žalovaného podiel 50 %. Kúpna zmluva, ktorú predložil žalobca, mala byť uzavretá 20. 10. 2003. Podľa výpisu z obchodného registra bol žalobca zapísaný ako spoločník žalovaného od 12. 08. 2003 do 28. 06. 2004, kedy za uvedenú spoločnosť súčasne konal ako jej štatutárny zástupca. Okresný súd nezisťoval, či žalobca po uzavretí zmluvy viedol vrty v účtovnej evidencii spoločnosti žalovaného. Neposudzoval a nevyhodnotil obranu žalovaného, ktorý predložil zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 20. 04. 2004 a zmluvu o prevode obchodného podielu žalobcu z toho istého dňa (č. l. 154 - 158). Svedkovia žalovaného L. a G. vysvetlili na pojednávaní dňa 21. 10. 2008 dôvody, pre ktoré došlo k týmto úkonom (č. l. 191 - 197). Je zrejmé, že vodoprávny správny orgán konal najskôr so žalobcom a následne so žalovaným skôr, ako žalobca vystúpil zo spoločnosti žalovaného. Z tohto správania sa účastníkov konania je potrebné vyhodnotiť obranu žalovaného aj v tom smere, či žalovaný nemal dôvod domnievať sa, že vrty, resp. vrt, do ktorého využitia žalovaný investoval a sústredil svoje podnikateľské aktivity, žalobca skutočne nevložil do spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom a ďalej, pokiaľ sa vrt NTK-4, resp. ostatné vrty nestali vlastníctvom žalovaného, či vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, ktoré bude v tomto smere potrebné doplniť, nedošlo k spracovaniu veci čo by bol dôvod na posúdenie veci podľa § 135b OZ.
Žalobca sa návrhom doručeným súdu 29. 12. 2006 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom vecí, hydrogeologických vrtov NTK-4, NTK-3, PNTK-3, PNTK-4 a NTK-10, nachádzajúcich sa v kat. úz. J. I.
a zároveň vydania predmetných vrtov od žalovaného na tom skutkovom základe, že kúpnou zmluvou z 20. 10. 2003 hydrogeologické vrty predal žalovanému za kúpnu cenu 15.000.000,- Sk, ktorú nezaplatil ani čiastočne. Na výzvu z 01. 12. 2006 žalovaný odpovedal, že záväzky voči žalobcovi neeviduje.
Okresný súd v tejto súvislosti urobil neúplný záver, že sporné vrty boli na žalobcu prevedené zo spoločnosti LUMAS s. r. o., keď bolo podľa neho bez významu, či sa tak stalo zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hydrogeologickým vrtom alebo bezodplatne, zastretým právnym úkonom. Bude potrebné urobiť nový záver aj na základe skutočnosti, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva žalobcu k vrtom ako aj zmluva, ktorou spoločnosť LUMAS s. r. o. nadobudla práva k vrtom, boli pripojené k vodoprávnemu konaniu ObÚ Brezno, odbor životného prostredia, č. spisu A/2003/07403, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutie č. ŠVS A2003/10 994 zo dňa 11.7.2003, ktorým sa žalobcovi povolil odber podzemných vôd z existujúceho hydrogeologického vrtu NTK-4, ktoré bolo vedené bezprostredne predtým, ako sa žalobca stal spoločníkom žalovaného. Ďalšie rozhodnutie, ktorým správny orgán žalovanému povolil uskutočnenie vodných stavieb, vodovodnej prípojky od jestvujúceho vrtu NTK-4 bolo vydané v čase, keď bol žalobca konateľom žalovaného. Tak isto treba v tejto súvislosti urobiť záver o tom, že kúpna zmluva z 20. 10. 2003 mala byť vyhotovená v čase, keď bol žalobca spoločník a štatutár žalovaného a keď bolo jeho povinnosťou viesť o takomto úkone predpísanú evidenciu.
Okresný súd uzavrel, že žalobca nadobudol vlastníctvo k vrtom od spoločnosti LUMAS, s. r. o. Nemce, IČO: 36 013 196 a vlastníctvo nepreviedol a že vrty má v dispozícii žalovaný, ktorý znemožňuje výkon vlastníckych práv žalobcu. Okresný súd urobil tiež konštatoval, že zo všetkých piatich vrtov sú dva určené ako kontrolné vrty a tri sú určené na odber. Mal preukázané, že hospodársky využívaný bol len vrt NTK-4. Z uvedených skutočností okresný súd tiež žiadny záver vo vzťahu k posúdeniu veci, jednotlivých vrtov z hľadiska ich samostatnej existencie alebo príslušenstva k pozemku neurobil, čím dospel k predčasným skutkovým a právnym záverom.
Z toho, čo okresný súd doteraz zistil a uviedol nevyplýva jednoznačný záver, či hydrogeologické vrty, predovšetkým tie, ktoré sa hospodársky nevyužívajú, sú samostatnými nehnuteľnými vecami alebo tvoria príslušenstvo pozemku, na ktorom sa nachádzajú.
Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. J. I. patria pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X, na ktorých sa nachádzajú hospodársky nevyužívané vrty vlastníkovi AF-CAR, s. r. o. Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 621. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. J. I. patrí parc. č. XXX/X, na ktorom sa nachádza vrt NTK-4 vlastníkovi Aquadol s. r. o., Bratislava, IČO: 36 740 101. V posudzovanej veci došlo na strane žalovaného v priebehu konania k právne významným skutočnostiam z dôvodu zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých sa sporné vrty nachádzajú, ktoré je súd povinný zohľadniť.
V ďalšom konaní bude okresný súd vychádzať z toho, že ak je hydrogeologický vrt nehnuteľnosť, zostáva ňou aj po vybudovaní zariadení a stavieb na odber vody. Doterajšie právne a skutkové závery nasvedčujú, že hospodársky využívaný hydrogeologický vrt NTK-4 treba považovať za nehnuteľnosť a vodnú stavbu, čo v posudzovanej veci vyplýva aj z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy. Treba doplniť, či sa rovnaký záver vzťahuje aj na ostatné nevyužívané vrty, ktoré boli v minulosti predmetom prevodu práva, či sa neskôr nestali príslušenstvom pozemku, na ktorom sa nachádzajú.
Vlastnícke právo sa v prípade nehnuteľnosti realizuje žalobou na vypratanie, pričom súd musí dbať o to, aby jeho rozhodnutie bolo vykonateľné a aby nezasahovalo do iných práv účastníkov konania, ktoré nie sú predmetom konania alebo práv tretích osôb. Ak súd skutočne zistí rozdielny vlastnícky vzťah k pozemkom, podľa povahy veci znovu posúdi, či vypratanie vrtov je alebo nie je možné, či bude potrebné inak formulovať povinnosť na vrátenie alebo vydanie vrtu (vrtov).
V ďalšom konaní okresný súd zistí a urobí záver o hodnote sporu, o hodnote každého z vrtov samostatne, čo je dôležité pre rozhodovanie o trovách konania, vrátane trov štátu (súdneho poplatku), či na základe skutkových tvrdení žalobcu možno žalobe vyhovieť bez pripustenia zmeny žaloby, či hydrogeologické vrty, predovšetkým tie, ktoré sa hospodársky nevyužívajú, sú samostatnými nehnuteľnými vecami alebo tvoria príslušenstvo pozemku,
či a ako môže žalobca, ktorý ostal vlastníkom niektorého alebo všetkých vrtov, vykonávať vlastnícke práva k vrtom za stavu, keď vlastníctvo k vrtom preukazuje podľa stavu evidencie nehnuteľností tretia osoba, či na základe výslovnej alebo konkludentnej dohody žalobcu a žalovaného sa sporné vrty, resp. vrt NTK-4, do ktorého využitia žalovaný investoval a sústredil svoje podnikateľské aktivity, žalobca skutočne nevložil do spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom, či sa sporné vrty nemohli stať príslušenstvom pozemku v čase, keď bol žalobca spoločníkom v spoločnosti žalovaného, a pokiaľ sa vrt NTK-4, resp. ostatné vrty nestali vlastníctvom žalovaného, či vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, ktoré je v tomto smere potrebné doplniť, nedošlo k spracovaniu veci, čo by bol dôvod na iné posúdenie (§ 135b OZ). Za účelom zistenia, či a ako o vrtoch, resp. prípojke účtoval vo svojom majetku žalovaný, si okresný súd vyžiada účtovné doklady spoločnosti žalovaného a účastníkom dá možnosť podať vysvetlenie. Okresný súd znovu urobí záver o tom, či sporné vrty boli na žalobcu prevedené zo spoločnosti LUMAS s. r. o., zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hydrogeologickým vrtom alebo bezodplatne, či zastretým právnym úkonom, aj o tom, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva žalobcu k vrtom, zmluva, ktorou spoločnosť LUMAS s. r. o. nadobudla práva k vrtom, boli pripojené k vodoprávnemu konaniu ObÚ v Brezne, odbor životného prostredia, č. spisu A/2003/07403, bezprostredne predtým, ako sa žalobca stal spoločníkom žalovaného, keď ďalšie správne konanie, ktorým bolo žalovanému povolené uskutočnenie vodných stavieb, vodovodnej prípojky od jestvujúceho vrtu NTK-4 bolo vydané v čase, keď bol žalobca konateľom žalovaného a či v tom čase žalobca, ktorý tvrdí, že sporné vrty previedol na žalovaného kúpnou zmluvou, takto nadobudnutý majetok riadne evidoval v spoločnosti žalovaného v čase, keď bol jej štatutárnym orgánom.
Okresný súd zistí a urobí záver, či sporné vrty má skutočne v dispozícii žalovaný, a či znemožňuje výkon vlastníckych práv žalobcu, keď pozemky, na ktorých sa sporné vrty nachádzajú, patria osobám rozdielnym od účastníkov konania. Ak bude mať okresný súd preukázané, že sporné vrty sa nachádzajú na pozemkoch tretích osôb znovu zváži, či môže bez toho, aby konal s týmito osobami, žalobe vyhovieť tak, aby bol rozsudok vykonateľný.
Okresný súd bude musieť vysvetliť účastníkom konania aj to, ako sa na posudzovanú vec vzťahuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2004 a vodoprávne rozhodnutia ohľadne hydrogeologického vrtu NTK-4, vydané predtým v správnom konaní, čo namietal v odvolaní žalovaný.
Odvolací súd vychádzal z právneho názoru, o ktorom okresný súd pri zisťovaní skutkovej a právnej stránky veci neuvažoval a účastníci konania sa k tomu nemali možnosť vyjadriť. Z toho dôvodu bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Až po tomto zisťovaní, doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení bude môcť súd urobiť skutkové a právne závery o žalobou uplatnených právnych nárokoch.
Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.