Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-265-2012.pdf
PDF · 98.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/265/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu : F. L. AB, reg. č. XXXXXX-XXXX so sídlom Box XX, XXXXX L., U. kráľovstvo, zastúpeného E. kanceláriou Y. & S. s.r.o., so sídlom C. XX/A, F. proti žalovanému : W. Z., spol. s r.o., so sídlom T., U. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpenému Mgr. Y. Y., advokátom so sídlom Bratislava, Q. 2, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.marca 2012, č. k. 16C/80/2011-85 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 79,58 eur do troch dní na účet Advokátskej kancelárie Y. & S. s.r.o., so sídlom C. XX/A, Bratislava.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci
- stroje: 1/ NC PF-426 CNC, rok výroby 1996, 2/ NC PF-102, rok výroby 1995, 3/ stolovú vŕtačku, rok výroby 1993, 4/ vŕtačku BIESSE TECHNO 7, rok výroby 1993, 5/ DUBBEL TAPP CELASCHI, rok výroby 1989, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, vo výške 704,01 eur, a to z titulu súdneho poplatku vo výške 99,50 eur na účet žalobcu, a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 604,51 eur na účet Y. & S. s.r.o., so sídlom F., C. XX/A, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalovaný predvolanie na stanovený termín pojednávania neprevzal, pričom súdu iná adresa sídla žalovaného nebola známa, považoval zásielku doručovanú žalovanému za riadne doručenú, a to v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. napriek tomu, že ju v úložnej dobe neprevzal, pričom vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. . Po zhodnotení zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený. Z doložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola na základe zmluvy z 15.02.2008 v spojení s dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve z 27.02.2009, uzavretá zmluva o nájme obrábacích strojov, a to v zmysle § 663 a nasl. Obč. zákonníka, v zmysle ktorej žalobca prenechal žalovanému ako nájomcovi do nájmu hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom s účinnosťou od 01.03.2009, bolo medzi nimi dohodnuté nájomné vo výške 3000,-eur mesačne. I keď pôvodná zmluva o nájme obrábacích strojov z 15.02.2008 bola uzavretá so spoločnosťou TATRA NOVA, s.r.o., keďže v článku IV uvedenej zmluvy sa dohodlo, že uvedená spoločnosť je oprávnená užívať predmet nájmu len do vzniku spoločnosti W. Z., s.r.o., t.j. žalovaného, odkedy uvedené hnuteľné veci zostali v nájme žalovaného , čo vyplýva i z toho, že následne žalobca so žalovaným uzavrel i dodatok č. 1 z 27.2.2009 k pôvodnej zmluve z 15.2.2008. Z uvedeného možno teda vyvodiť, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý nájomný vzťah, predmetom ktorého bol prenájom hnuteľných vecí, v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o nájme obrábacích strojov z
15.02.2008. Na daný vzťah sa podľa názoru súdu vzťahujú ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v zmysle článku 4 bod 4 Nariadenia ES č. 593/2008 z 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), resp. v zmysle článku 3 cit. nariadenia, keďže účastníci zmluvy, zmluvu uzavreli v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platného na území SR. Vzhľadom k tomu, že následne z dôvodu neplatenia nájomného, žalobca v súlade s § 679 ods. 3 Obč. zákonníka odstúpil od uvedenej zmluvy o nájme obrábacích strojov, čím došlo k ukončeniu nájomného vzťahu, žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi predmet nájmu, keďže po skončení nájmu užíval predmetné hnuteľné veci bez právneho dôvodu. Z výsluchu svedka Y. W. mal súd preukázané, že k odovzdaniu hnuteľných vecí zo strany žalovaného, na základe plnomocenstva z 18.4.2011 udeleného konateľom žalovaného R. F., malo dôjsť koncom apríla 2011, kedy odovzdanie hnuteľných vecí navrhovateľovi zmaril druhý konateľ odporcu Ing. R. V.. Keďže žalovaný teda svoju povinnosť, a to vydať predmetné hnuteľné veci po skončení nájmu nesplnil, súd návrhu v zmysle cit. ustanovenia § 126 Obč. zákonníka ako opodstatnenému v celom rozsahu vyhovel. V súvislosti s námietkami žalovaného v písomne podanom odpore, že predmet nájmu nie je povinný vydať, a to z dôvodu uplatneného zádržného práva v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že listom zo dňa 29.06.2011 žalovaný oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávok, a to faktúr č. 20110044, 20110046, 20110048, 20110049, 20110050, 20110051, 20110052, 20110054, na spoločnosť Q. M. L., s.r.o., na základe čoho má žalobca povinnosť plniť subjektu Q. M. L., s.r.o. a nie žalovanému, keďže došlo k postúpeniu týchto pohľadávok, a to v súlade s § 526 ods. 1 Obč. zákonníka. Z faktúry č. 20110053 mal súd preukázané, že táto bola vystavená žalovaným ako dodávateľom voči odberateľovi F. Z., s.r.o., t.j. voči inému subjektu ako žalobcovi , nejde teda o záväzok žalobcu, a keďže spoločnosť G. F. L., a.s. vyzvala žalobcu, aby všetky svoje záväzky voči žalovanému hradila v prospech G. F. L., a.s. v liste z 21.06.2011, a to v súvislosti s uzavretou zmluvou z 30.06.2010, ktorou žalovaný ako záložca založil svoje pohľadávky v prospech G. F. L., a.s., preto súd považoval námietky žalovaného v predmetnom spore v celom rozsahu za právne irelevantné a návrhu ako opodstatnenému vyhovel. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, a to v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. spolu vo výške 704,01 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia, a to 4 x á 57,- eur (prevzatie veci, vypracovanie právneho rozboru vo veci, podanie na súd, vyjadrenie k odporu) plus 1x 58,69eur za účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012, plus 20% DPH zo sumy 286,69 eur, t.j. 57,34 eur, plus 4 x režijný paušál á 7,41 eur, 1x režijný paušál á 7,63 eur, plus náhrada za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie a späť za 9 polhodín á 12,72 eur ako i náhrada cestovných výdavkov na pojednávanie konané dňa 19.3.2012 za spotrebované pohonné hmoty 41,39 eur a amortizácia vozidla 67,34 eur, t.j. spolu 108,73 eur, čo predstavuje spolu 604,51 eur, ktoré trovy je žalobcovi povinný nahradiť žalovaný, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že mu súd prvého stupňa nedoručil predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konala 19.03.2012. Uvedeným konaním mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím došlo k vade konania podľa § 221 ods. 2 písm. f/ O.s.p., čo zakladá právny dôvod pre podanie tohto odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Ďalej namietal, že mu nebolo doručené ani vyjadrenie žalobcu k odporu proti rozkazu na plnenie. Žalovaný má riadne označené sídlo a v čase doručovania predvolania na pojednávanie sa v sídle na adrese U. ulici v T. zdržiavala osoba oprávnená preberať zásielky. Predvolanie na pojednávanie teda mu tak bolo možné doručiť. Postupom súdu došlo zároveň k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Aj samotný rozsudok mu nebol riadne doručovaný. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, toto považoval za nesprávne. Žalovaný zadržiava sporné stroje na základe zádržného práva okrem iného aj na základe existencie splatnej peňažnej pohľadávky voči žalobcovi podľa faktúry č. 20110053. Založenie tejto pohľadávky v prospech G. F. L., a.s. ani výzva záložného veriteľa na plnenie pohľadávky priamo adresovaná žalobcovi ako poddlžníkovi nemajú za následok zánik pohľadávky, ani zmenu v osobe veriteľa. Zastával právny názor, že spoločnosť G. F. L., a.s. ako záložný veriteľ sa nestal veriteľom pohľadávky voči žalobcovi, záložný veriteľ nie je oprávnený požadovať plnenie priamo od poddlžníka. Výzva záložného veriteľa adresovaná poddlžníkovi podľa § 115mb ods. 3 Občianskeho zákonníka nemá za následok postúpenie pohľadávky na záložného veriteľa ani jej zánik. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je splatná a naďalej existuje, preto naďalej trvajú predpoklady uplatneného zádržného práva žalovaného na stroje žalobcu. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa považoval za nesprávne. Výrok rozsudku tiež považoval za právne neurčitý a nevykonateľný, keď stolová vŕtačka, ktorú má žalovaný vydať, nie je vo výroku nezameniteľne identifikovaná výrobným označením, resp.
výrobným číslom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, nebolo sídlo žalovaného označené, pričom na adrese odporcu sídlia aj iné spoločnosti. Na tejto adrese je prítomný vrátnik, ktorý preberá poštu, nemá však oprávnenie preberať zásielky žalovaného. Preto sa zásielka o predvolaní na pojednávanie vrátila súdu s poznámkou „adresát neznámy“. Mal za to, že pri doručovaní žalovanému boli splnené predpoklady na použitie fikcie doručenia podľa § 48 ods. 2 O.s.p., nakoľko súd sa pokúsil doručiť zásielku na adresu sídla žalovaného, ale žalovaný sa na tejto adrese nenachádzal a súdu nebola známa iná adresa žalovaného. Námietka žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a tým bola porušené jeho právo na súdnu ochranu, preto neobstojí. K meritu veci uviedol, že žalovaný svojvoľne a bez akéhokoľvek právneho titulu zadržiava predmet sporu, čím mu protiprávne bráni vo výkone jeho vlastníckeho práva k predmetu sporu. Mal za to, že v danom prípade zádržné právo nevzniklo, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na vznik zádržného práva, keď žalovaný v rozpore s ustanovením § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka neupovedomil žalobcu o zadržaní veci a dôvodoch jej zadržania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, alternatívne, aby podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odvolanie žalovaného v celom rozsahu odmietol. Uplatnil trovy odvolacieho konania. Dodatočne predložil fotokópie fotografií, podľa ktorých nebolo sídlo žalovaného označené.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./, keď odvolanie podané žalovaným považoval za podané v zákonnej lehote /rozsudok bol žalovanému najskôr nesprávne doručovaný nie do vlastných rúk, preto účinky doručenia nastali až jeho osobným prevzatím konateľom žalovaného dňa 16.05.2012/ a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý nájomný vzťah, predmetom ktorého bol prenájom hnuteľných vecí v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o nájme obrábacích strojov z 15.02.2008 a vzhľadom k tomu, že následne z dôvodu neplatenia nájomného, žalobca v súlade s § 679 ods. 3 Obč. zákonníka odstúpil od uvedenej zmluvy o nájme obrábacích strojov, došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a žalovanému tak vznikla povinnosť vydať žalobcovi predmet nájmu, keďže po skončení nájmu užíval predmetné hnuteľné veci bez právneho dôvodu. Námietky žalovaného v písomne podanom odpore, že predmet nájmu nie je povinný vydať z dôvodu uplatneného zádržného práva v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka, považoval za nedôvodné, nakoľko listom zo dňa 29.06.2011 žalovaný oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávok, a to faktúr č. 20110044, 20110046, 20110048, 20110049, 20110050, 20110051, 20110052, 20110054, na spoločnosť Q. M. L., s.r.o., na základe čoho má žalobca povinnosť plniť subjektu Q. M. L., s.r.o. a nie žalovanému, keďže došlo k postúpeniu týchto pohľadávok v súlade s § 526 ods. 1 Obč. zákonníka. Aj z faktúry č. 20110053 mal preukázané, že táto bola vystavená žalovaným ako dodávateľom voči odberateľovi F. Z., s.r.o., t.j. voči inému subjektu ako žalobcovi, nejde teda o záväzok žalobcu a spoločnosť G. F. L., a.s. vyzvala žalobcu, aby všetky svoje záväzky voči žalovanému hradila v prospech G. F. L., a.s. v liste z 21.06.2011, a to v súvislosti s uzavretou zmluvou z 30.06.2010, ktorou žalovaný ako záložca založil svoje pohľadávky v prospech G. F. SLOVAKIA, a.s.. Na daný vzťah použil ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v zmysle článku 4 bod 4 Nariadenia ES č. 593/2008 z 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), resp. v zmysle článku 3 cit. nariadenia, keďže účastníci zmluvy, zmluvu uzavreli v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platného na území SR. Rozhodol tak v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalovaný predvolanie na termín pojednávania neprevzal, pričom súdu iná adresa sídla žalovaného nebola známa, preto považoval zásielku súdu doručovanú žalovanému za riadne doručenú v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa i jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:
V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 48 ods.1 a 2 O.s.p., ktoré upravuje doručovanie písomností právnickým osobám, a ktoré správne súd prvého stupňa aplikoval v danej veci, nakoľko žalobca i žalovaný sú právnickými osobami.
Podľa § 48 ods. 1 O. s. p. písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosť príjme.
Podľa § 48 ods. 2 O. s. p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla, uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín vyplýva, že žalovaný je zapísaný v obchodnom registri oddiel: Sro, vložka č. 20025/R pod obchodným menom W. Z., spol. s r. o., so sídlom T., U. XX, K.: XX XXX 135 od 09.04.2008 až doposiaľ. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovanému bol na uvedenú adresu doručený rozkaz na plnenie, spolu s návrhu a poučením. Zásielku žalovaný prevzal / prostredníctvom oprávnenej osoby/ dňa 03.06.2011. Žalovaný podal proti rozkazu na plnenie odpor, ku ktorému sa písomne vyjadril žalobca dňa 16.08.2011. Toto písomné vyjadrenie spolu s termínom na pojednávanie dňa 19.03.2012 súd prvého stupňa následne opätovne doručoval žalovanému na adresu uvedené v obchodnom registri. Zásielka /č. l. 68/ sa vrátila súdu prvého stupňa dňa 30.01.2012 ako nedoručená s vyjadrením pošty „adresát neznámy“. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vo veci konal, pojednával a rozhodol dňa 19.03.2012 v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p., postupoval správne podľa § 48 ods. 2 O.s.p., a týmto postupom žalovanému neodňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonné ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. predstavuje špecifický spôsob náhradného doručenia písomností určených právnickým osobám. Právna úprava náhradného doručenia písomnosti určenej právnickej osobe /ktorá je odlišná od doručovania písomností fyzickým osobám/ vychádza zo záväznosti údajov pre tretie osoby, zapísaných v obchodnom alebo v inom registri a uplynutím trojdňovej lehoty počítanej od vrátenia nedoručenej zásielky spája účinky riadneho doručenia písomnosti právnickej osobe, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvedel. V zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. sa nevyžaduje ani pokus o opakované doručovanie, resp. upovedomenie o tom a ani upovedomenie o uložení zásielky na pošte alebo orgáne obci. Námietka žalovaného, že mal riadne označené svoje sídlo a v čase doručovania predvolania na pojednávanie sa v sídle na adrese U. ulici č. XX v T. zdržiavala osoba oprávnená preberať zásielky, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalovaný nepreukázal, že svoje sídlo na U. ul. č. XX mal riadne označené, keď naopak žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu predložil fotokópie fotografií budovy na U. ul. XX, z ktorých vyplýva, že na budove sa žiadne viditeľné označenie žalovaného nenachádza.
Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj odvolaciu námietku žalovaného, že zadržiava sporné stroje na základe zádržného práva okrem iného aj na základe existencie splatnej peňažnej pohľadávky voči žalobcovi podľa faktúry č. 20110053. Zádržné právo je prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie záväzku - splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa. Veriteľ má v takomto prípade právo zadržať vec dlžníka, ktorú má vo svojej faktickej moci. Ak by nemal zádržné právo, musel by ju dlžníkovi vydať /§ 126/. Obsahom zádržného práva je teda oprávnenie veriteľa takúto vec zadržiavať, pokiaľ jeho splatnú peňažnú pohľadávku bez ohľadu na právny dôvod jej vzniku dlžník nesplní. V danom prípade však neboli splnené zákonné podmienky na vznik zádržného práva, nakoľko žalovaný v zmysle ustanovenia § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že žalobcu o zadržaní veci a dôvodoch jej zadržania upovedomil bez zbytočného odkladu a nezaplatená faktúra č. 20110053, na ktorú žalovaný poukazuje vo svojom odvolaní, bola vystavená žalovaným ako dodávateľom odberateľovi F. Z., s.r.o., so sídlom S. republika, T. 8, V. XXX/X, teda inému subjektu, nie žalobcovi. Napokon ani námietku žalovaného o neurčitosti a nevykonateľnosti výroku pri označení vydania stolovej vŕtačky, rok výroby 1993, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko stolová vŕtačka je vo výroku označená v súlade s jej označením v
zmluve o nájme obrábacích strojov zo dňa 15.02.2008, pričom predmetom nájmu bola len jedna stolová vŕtačka.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. potvrdil v celom rozsahu.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods., 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu týchto trov. Odvolacie trovy predstavujú odmenu za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Právny zástupca navrhovateľa si však vyčíslil tarifnú odmenu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, preto mu odmena bola priznaná v nižšej výške za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolania á 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20% DPH zo sumy 66,32 eur, t. j. 13,26 eur, spolu 79,58 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.