Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/127/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: Mgr. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Ul. L. V. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. - 108 z 19.04.2013 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v predmetnej veci zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že nemajetková ujma, ktorú žalobca žiada podľa z dôvodu prieťahov v konaní, je psychickým stavom, ktorý nie je čo do svojej podstaty presne ohraničený a odvíja sa od toho, akú nemajetkovú ujmu poškodená osoba subjektívne pociťuje.

Ak bolo proti fyzickej osobe vznesené obvinenie z trestného činu, proti obvinenému bola podaná obžaloba a úkony orgánov činných v trestnom konaní sa vykonávali v medziach zákona, vznesenie obvinenia ani podaná obžaloba nepredstavuje neoprávnený zásad do osobnostných práv tejto osoby. Správny je právny názor o nemožnosti priznania uplatneného nároku podľa ustanovení o ochrane osobnostných práv.

Žalovaný namieta, že žalobca uplatnené nároky riadne nešpecifikoval a nie je možné uvažovať o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko takýto inštitút nepozná. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, ktorý by mohol byť základom pre úspešné uplatnenie jeho nároku na nemajetkovú ujmu. V súvislosti s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov si mal žalobca uplatňovať primerané zadosťučinenie sťažnosťou pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nakoľko otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 , je kompetentný preskúmať Ústavný súd.

V prípade, ak by Ústavný súd sťažnosti vyhovel, mohol by zároveň podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, priznať aj primerané finančné zadosťučinenie.

Naviac, výšku nemajetkovej ujmy považoval súd prvého stupňa za nepreskúmateľnú, nakoľko žalobca neuviedol žiadne skutočnosti ako dospel k sume 20.000 Eur, ktorú v tomto konaní požaduje.

Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom posudzoval súd podľa , keďže škoda mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku konania, ktoré

začalo za účinnosti tejto právnej úpravy, ako aj podľa , ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja účastníci.

Poukázal na to, že jeho žaloba bola podaná ako náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom - zbytočnými prieťahmi v konaní podľa , 16 a nasl. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Jeho právo je zakotvené aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý v článku 6 ods. 1 definuje právo na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil kompetencie Ústavného súdu a všeobecného súdu a dospel k nesprávnemu právnemu záveru.

V prípade nesprávneho úradného postupu (prieťahy v konaní) treba na vec aplikovať , pretože k nesprávnemu úradnému postupu došlo v prevažnej miere za účinnosti tohto zákona. Prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom (až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého práva. Žalobca zároveň v žalobnom návrhu, ako aj v konaní na súde prvého stupňa poukázal na nesprávny úradný postup Okresného súdu Poprad v tom, že nerešpektoval upozornenia odvolacieho súdu a jeho pokyn na odstránenie závažných nedostatkov a pochybení a na doplnenie dokazovania, čím došlo k predlžovaniu doby konania.

Naviac, pri podaní žaloby mu nebolo vydané potvrdenie o prijatí podania a potvrdenie o pridelení veci mu bolo doručené až v januári 2013 pri prvom úkone súdu. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň rozhodol o tom, či došlo k zákonnému prideleniu veci zákonnému sudcovi.

Žalovaný podal odvolanie len proti výroku o trovách konania.

Poukázal na to, že vo veci mal plný úspech, pričom v konaní si riadne a včas uplatnil náhradu trov konania, vyčíslil ich a preukázal výšku vzniknutých trov titulom cestovných nákladov. Súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania s odkazom na ustanovenie , ktorému však nezodpovedal ani výrok vyhláseného rozsudku v tejto časti a uspokojil sa len so všeobecným konštatovaním, že dôvod osobitného zreteľa videl v predmete konania, avšak v odôvodnení rozsudku riadne nezdôvodnil dôvodnosť aplikácie predmetného ustanovenia. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 173,87 Eur alebo rozsudok zrušil v tejto časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd prejednal vec podľa , , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozsudku je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom ( ).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb ( ).

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 citovaného zákona).

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 citovaného zákona).

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosť, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 citovaného zákona).

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca si uplatňuje svoje nároky na nemajetkovú ujmu podľa citovaných ustanovení , pričom poukazuje na to, že trestné stíhanie jeho osoby, ktoré sa skončilo v konečnom dôsledku oslobodením spod obžaloby, trvalo od 31.07.2002 do 10.12.2010, teda v prevažnej miere za účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004.

Bolo teda úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa predmetnými nárokmi žalobcu uplatňovanými v tomto konaní z pohľadu o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zisťovať, či v predmetnom trestnom konaní v čase účinnosti právneho predpisu, o ktorý žalobca svoje nároky v tomto konaní opiera, skutočne mohlo dôjsť ku vzniku škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu ako to žalobca naznačuje.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že citovaného nepochybne zahŕňa do pojmu nesprávny úradný postup aj nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní, pričom žalobca v priebehu celého konania a už pri podaní žaloby túto okolnosť tvrdil.

Názor súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že posudzovať prieťahy v konaní a tieto odškodniť v prípade, že k ním naozaj došlo, je len v kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky je nesprávny z toho pohľadu, že pochopiteľne Ústavný súd Slovenskej republiky má kompetenciu podľa zaoberať sa prieťahmi v konaní v prípade, že dôjde k ústavnej sťažnosti, ktorá sa opiera o porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznávať v tejto súvislosti primerané zadosťučinenie, avšak ako bolo vyššie uvedené, nie je vylúčené posudzovanie prieťahov v konaní ako nesprávny úradný postup v zmysle

Názor súdu prvého stupňa taktiež prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý spočíva v tom, že všeobecný súd sa z tohto pohľadu prieťahmi v konaní zaoberať a tieto vyhodnocovať nemôže, je z pohľadu nesprávny.

Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje, taktiež nie je možné v súčasnom štádiu konania uzavrieť, pretože pri posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy je potrebné dôsledne vychádzať z ustanovenia a v prípade nejasností požiadať účastníka konania, aby k zákonným podmienkam, ktoré sú uvedené v tomto zákonnom ustanovení, navrhol alebo predložil dôkazy.

Týmito úvahami sa súd prvého stupňa neriadil, ako bolo vyššie uvedené, prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia právne názory, ktoré z pohľadu nemožno považovať za správne a za týchto okolností je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, nakoľko sa súd nevyporiadal so všetkými právne významnými okolnosťami, ktoré uviedol žalobca už v

samotnej žalobe, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle vyššie uvedeného podľa

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa dôsledne postupovať podľa , najmä jeho §, a a nasl., vykonať dokazovanie v tomto smere na základe návrhu účastníkov, a to predovšetkým žalobcu, ktorý má dôkazné bremeno na preukázanie, že v predmetnej veci došlo k prieťahom v konaní a tieto mu spôsobili škodu alebo ujmu a túto bude musieť aj preukázať a odôvodniť v zmysle

V každom prípade je však potrebné si uvedomiť, že je v kompetencii všeobecného súdu po oboznámení sa so spisovým materiálom vyhodnotiť, či došlo v predmetnom trestnom konaní týkajúcom sa žalobcu k takým prieťahom v konaní, ktoré by mohli byť posudzované podľa a nasl.

Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné vo veci zákonne rozhodnúť, pričom súd prvého stupňa bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o zákonnosť sudcu, ktorý koná v predmetnej veci, je potrebné konštatovať, že vec bola pridelená konajúcej sudkyni, ktorá síce uviedla, že vo veci sa cíti byť zaujatá, avšak o tejto okolnosti rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.k. - 46 z 19.09.2012 tak, že konajúca sudkyňa nie je z predmetného konania pod sp. zn. vylúčená. Sudkyňa, ktorá následne vo veci konala a rozhodla, teda bola a aj v súčasnosti je zákonnou sudkyňou, o čom nie sú žiadne pochybnosti. Túto okolnosť nespochybňuje ani eventuálne oneskorené vydanie potvrdenia o prijatí podania - návrhu na začatie konania žalobcovi, nakoľko zásada zákonného sudcu v predmetnej veci dodržaná bola.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o trovách konania bude mať súd prvého stupňa na zreteli aj námietky uvedené v odvolaní žalovaného proti pôvodnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.