Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-278-2013.pdf
PDF · 68.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/278/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 30 807 484 proti povinnému: Banskobystrické uhoľné sklady, a.s. v konkurze, Zvolenská 21, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 032 484, správca konkurznej podstaty W.. B. T., so sídlom J. E. XX, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 105,66 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 107/2005 súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad so sídlom Profesora Sáru 5, Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/491/2005-20 zo dňa 12. februára 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/491/2005-20 zo dňa 12. februára 2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 1Er/491/2005-20 zo dňa 12. februára 2013 zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,22 Eur. Rozhodol tak po tom, ako zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/47/2011-92 zo dňa 10. marca 2011 súd vyhlásil konkurz na majetok povinného a za správcu konkurznej podstaty určil W.. B. T., so sídlom kancelárie J. E. XX, B.. Predmetné exekučné konanie sa preto v zmysle § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) považuje vyhlásením konkurzu za zastavené. Ďalej uviedol, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie je v danom prípade namieste aplikácia ust. § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), a preto uložil oprávnenému uhradiť súdnej exekútorke vzniknuté trovy exekúcie.
Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a súdnej exekútorke trovy nepriznal. Odôvodnil to tým, že ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v čase zastavenia exekúcie zo zákona, teda dňa 18. marca 2011, kedy bol vyhlásený konkurz na povinného, v Exekučnom poriadku ešte neexistovalo (až od 01.01.2012). Právna úprava trov exekúcie pred zavedením ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku upravovala predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania od oprávneného v ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (ak oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, resp. majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Podľa oprávneného predmetná exekúcia bola zastavená zo zákona vyhlásením konkurzu, a preto nie je možné zaviazať k náhrade trov exekúcie oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 až 2 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej uviedol, že súdna exekútorka si mala v danom prípade trovy exekúcie prihlásiť ako pohľadávku do konkurzu. Oprávnený nezavinil, že počas exekúcie sa povinný dostal do konkurzu. Poukázal tiež na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 432/08-16. Podľa oprávneného si preto vzhľadom na dátum zastavenia exekúcie zo zákona dňom vyhlásenia konkurzu na povinného (18. marca 2011)
mala súdna exekútorka trovy exekúcie prihlásiť ako pohľadávku do konkurzu podľa hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení platných v čase zastavenia exekúcie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 08. augusta 2005 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdnej exekútorky doručenej exekučnému súdu dňa 23. augusta 2005 exekučný súd vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 011936 zo dňa 26. augusta 2005. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 10. októbra 2012 súdna exekútorka navrhla, aby súd v predmetnej veci rozhodol o výške trov exekúcie, pretože na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/47/2010 zo dňa 11. marca 2011 vyhlásený konkurz. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 1Er/491/2005-20 zo dňa 12. februára 2013 zaviazal oprávneného nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 42,22 Eur podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Podľa § 48 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie o trovách exekútora z dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak. Exekučný poriadok v znení platnom a účinnom pre toto konanie, ktoré začalo dňa 08. augusta 2005, pozná len dva prípady, kedy pri zastavení exekúcie môže súd oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vtedy, ak zastavenie zaviní oprávnený a podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vtedy, keď je exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného. Odvolateľ vo svojom odvolaní tvrdí, že žiadna z týchto podmienok nebola splnená. Podľa odvolacieho súdu oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 48 ZKR vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Takisto sa nestalo, že by súdna exekútorka v konaní po vydaní poverenia, ktoré jej bolo vydané dňa 26. augusta 2005, zistila, že povinný je nemajetný a z tohto dôvodu navrhla zastavenie exekúcie. To znamená, že nebola splnená ani druhá zákonom predpokladaná skutočnosť, pri splnení ktorej je súd oprávnený zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti treba podotknúť, že v prípadoch, v ktorých povinný nemôže splniť povinnosť zaplatiť exekútorove trovy z objektívnych dôvodov, je spravodlivé, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. Práve preto Exekučný poriadok v § 203 umožňuje, aby súd oprávneného zaviazal na náhradu trov konania v prípade, že zastavenie exekúcie zaviní oprávnený alebo v prípade, že sa zistí, že povinný je nemajetný, a teda z objektívnych dôvodov nemôže splniť svoju povinnosť zaplatiť trovy exekúcie exekútorovi. V tomto prípade však exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, a nie z dôvodu jeho nemajetnosti a zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto nie je splnená ani jedna z podmienok podľa § 203 Exekučného poriadku na to, aby súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie oprávneného.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.