Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/149/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: V. M., G.. XX.XX.XXXX, K. V. L. Č.. XX, občan SR proti odporcom: 1. M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. V. L. Č.. XX, občianka SR a 2. M. T., G.. XX.XX.XXXX, K. V. L. Č.. XX, občan SR, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. V. L., obci V. L. zapísaných Správou katastra O. na LV č. XXX ako parc. č. XXX o výmere 432 m2 (záhrady), parc. č. XXX o výmere 628 m2 (zastavané plochy a nádvoria), parc. č. XXX o výmere 1353 m2 (záhrady).

Do výlučného vlastníctva navrhovateľa sa prikazujú novovytvorené parcely reg. C KN a to parc. č. XXX/ X o výmere 316 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 286 m2 (zastavané plochy), parc. č. XXX/X o výmere 478 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 127 m2 (zastavané plochy) v podiele 1/1 podľa geometrického plánu č. zo dňa 19.10.2012 vyhotoveného znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia T.. S. A., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade sa prikazujú novovytvorené parcely reg. CK N a to parc. č. XXX/X o výmere 326 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 277 m2 (zastavané plochy), parc. č. XXX/X o výmere 435 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 168 m2 (zastavané plochy), každému v podiele 1/2-ice, podľa geometrického plánu č. zo dňa 19.10.2012 vyhotoveného znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia T.. S. A., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Súd zriaďuje na novovytvorenej parcele reg. C KN č. XXX/X vecné bremeno - právo prechodu pešo i motorovým vozidlom v rozsahu parcely reg. C KN č. XXX/X v prospech odporcov v 1. a 2. rade .

Súd zriaďuje na novovytvorenej parcele reg. C KN č. XXX/X vecné bremeno - právo prechodu pešo i motorovým vozidlom v rozsahu parcely reg. C KN č. XXX/X v prospech navrhovateľa.

Geometrický plán č. zo dňa 19.10.2012 vyhotovený a autorizačne overený T.. S. A., znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, úradne overený T.. N. W. dňa 10.01.2013 je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania, ktoré vznikli štátu v sume 167,05 eur na účet Okresného súdu Piešťany, a to do 30 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania, ktoré vznikli štátu v sume 167,05 eur na účet Okresného súdu Piešťany, a to do 30 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 6.5.2009 v zmysle pripustenej zmeny petitu domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam v k. ú. V.Ý. L., zapísané Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra O. na LV č. XXX (p. č. XXX o výmere 432 m2, p. č. XXX o výmere 628 m2 a p. č. XXX o výmere 1353 m2 ). Žiadal prikázať sebe do výlučného vlastníctva časť parcely č. XXX o výmere 216 m2, časť parcely č. XXX o výmere 314 m2 a časť parcely č. XXX o výmere 676,5 m2 vyznačených geometrickými bodmi na geometrickom pláne vypracovanom znalcom zememeračom. Do výlučného vlastníctva odporkyne v 1. rade žiadal prikázať časť parcely č. XXX o výmere 108 m2, časť parcely č. XXX o výmere 157 m2 a časť parcely č. XXX o výmere 338,25 m2 vyznačených geometrickými bodmi na geometrickom pláne vypracovanom znalcom zememeračom. Do výlučného vlastníctva odporcu v 2. rade žiadal prikázať časť parcely č. XXX o výmere 108 m2, časť parcely č. XXX o výmere 157 m2 a časť parcely č. XXX o výmere 338,25 m2 vyznačených geometrickými bodmi na geometrickom pláne vypracovanom znalcom zememeračom. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporcovia súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, navyše žiadali zriadiť na parcelu č. XXX vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom.

Pôvodne boli ako odporcovia označení rodičia terajších odporcov a to P. T., G.. XX.X.XXXX, K. V. L. Č.. XX, J. XX.X.XXXX Q. Q. T., G.. XX.X.XXXX, K. V. L. Č.. XX, J. V. XX.XX.XXXX. Po ich smrti vstúpil v zmysle do konania ich dedičia, ktorí nadobudli podiel na spornej nehnuteľnosti osvedčením o dedičstve č. k. z 18.2.2010 a osvedčením o dedičstve č. k. -30 z 8.3.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správou obce V. L., potvrdením obce V. L., vyjadrením odporcov k návrhu, stavebným povolením zo dňa 07.01.2008, lekárskou správou zo dňa 12.10.2010, osvedčením o dedičstve č. k. zo dňa 18.02.2010, úmrtným listom Q. T.U., stanoviskom obce zo dňa 12.10.2010, fotografiami o umiestnení nehnuteľností na sporných parcelách, obhliadkou súdu na mieste samom, znaleckým posudkom znalkyne T.. A. Č.. XX/XXXX, písomným vyjadrením účastníkov k znaleckému posudku, listami vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX, XXXX, XXXX, osvedčením o dedičstve č. k. -30 z 08.03.2013, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

V čase podania návrhu bol navrhovateľ s pôvodnými odporcami P. T. a jeho manželkou Q. podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. a. obci V. L. zapísaných na LV č. XXX ako p.č. XXX (432 m2),XXX (628 m2) a XXX (1353 m2) v podieloch: navrhovateľ v 1-ici, odporca v 1. rade v 1-ine a odporca v 2. rade v 1-ine. Navrhovateľ je doposiaľ výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v tejto obci vedenej na LV č. XXXX ako dom so s. č. XX stojacom na p. č. XXX. Jeho dom je postavený v pravej polovici p. č. XXX a preto i túto časť pozemku využíva. V čase podania boli pôvodne uvádzaní odporcovia ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi domu zapísaného na LV č. XXXX a to domu so s. č. XX stojacom na p. č. XXX, ale v ľavej polovici pozemku. Túto ľavú časť pozemku podľa vyjadrenia navrhovateľa i využívali. Navrhovateľ uviedol, že parcely č. XXX Q. XXX užívaj tak, že pravú polovicu parciel on a ľavú polovicu parciel odporcovia. Pri spoločnom užívaní vznikali medzi nimi ako podielovými spoluvlastníkmi nezhody a nemôžu pokojne už svoje nehnuteľnosti užívať. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa pokúsil o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a vymeranie pozemku znalcom, ale odporcovia zavolali políciu.

Pôvodný odporca P. T. sa k veci vyjadril i písomne. Podľa jeho vyjadrenia problémy s navrhovateľom nastali až v roku 2008 čo zrekonštruoval strechu, keď potreboval vyjadrenie susedov k stavebnému povoleniu. Poukázal na to, že pokiaľ nebol v obci zavedený plyn, tak navrhovateľa nenapadlo deliť cestu na polovicu, lebo po nej vozil tiež drevo a uhlie. Podľa jeho názoru rozdelenie pozemku nie je možné pre funkčnú nedeliteľnosť pozemku, parcely sú malé a prístup k nim je možný len z jednej prístupovej cesty. Je presvedčený, že navrhovateľovi nejde o rozdelenie pozemku v metroch štvorcových, ale o zistenie stredu na p. č. XXX, aby tam umiestnil plot a zamedzil im prístup k domu. Podľa jeho slov je to jediná

prístupová cesta pre fekálne auto, hasičov či vozidlo rýchlej zdravotníckej pomoci. Pokiaľ by bola táto jediná prístupová cesta zrušená, mal by znemožnený prístup k garáži a žumpe. Nesúhlasí, aby cez stred parcely č. XX viedol plot, ktorý tam navrhovateľ umiestnil bez ich súhlasu. Potvrdil, že na pozemku videli pohybovať sa s metrom cudziu osobu, navrhovateľ mu nedal odpoveď na dôvody prístupnosti cudzej osoby na pozemky, preto i volal políciu. Po príchode polície cudzí muž už na pozemku nebol. Nesúhlasí s tým, aby platil navrhovateľovi trovy konania, lebo oni chceli riešiť rozdelenie nehnuteľností dohodou, ale navrhovateľ s ňou nesúhlasil. V závere vyjadrenia súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a zároveň žiadal zriadiť vecné bremeno na p. č. XXX, ktorá je viac ako 100 rokov už prístupovou cestou. Uviedol, že z jeho podnetu a podnetu jeho manželky sa konal 1.10.2008 pokus o zmier s navrhovateľom, ale ten s dohodou nesúhlasil. Odporcovia súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva, ale žiadajú zriadiť vecné bremeno prechodu cez p. č. XXX. Podľa ich vyjadrenia po parc. č. XXX chodili už ich starí rodičia s vozmi. Parcelu doposiaľ využívajú ako cestu, lebo inak sa s autom nedostanú ku garáži a ani k žumpe. Garáž na p. č. XXX stavali v roku cca 2006- 2007. V čase, keď nebol zavedený plyn tak oni i odporca po nej vozili uhlie, drevo. Návrh na zriadenie vecného bremena odôvdnili i tým, že pokiaľ by bolo napr. požiar, hasiči by mohli prejsť tiež len zozadu po p. č. XXX, lebo z prednej časti domu by sa k nim požiarne auto nedostalo, keďže vpredu majú plynovú skrinku.

Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne T.. S. A. (čl. 108) mal súd preukázané, že je možné reálne rozdelenie nehnuteľností reg. C KN č. XXX,XXX,XXX prihliadajúc na príslušný podiel vlastníkov podľa LV č. XXX. Na podklade zamerania na mieste samom vyhotovila geometrický plán č. , ktorým zrušila a vyporiadala geometricky nehnuteľnosti v k. ú. a obci V.Ý. L., a to p.č. XXX o výmere 432 m2 (záhrada), p. č. XXX o výmere 628 m2 ( zastavaná plocha) a p. č. XXX o výmere 1353 m2 (záhrada) zapísaných na LV č. XXX.V zmysle tohto znaleckého posudku by sa navrhovateľ stal výlučným vlastníkom parciel reg. C KN č. XXX/X o výmere 316 m2 (záhrada), č. XXX/X o výmere 286 m2 ( zast. plocha), č. XXX/X o výmere 478 m2 ( záhrada), č. XXX/X o výmere 127 m2 (zast. plocha). Súčasťou znaleckého posudku je geometrický plán z 19.1.02012. Po oboznámení znalkyne na pojednávaní s tým, že v priebehu konania zomrel i P. T. a odporcami sú len M. K. Q. M. T. ako podieloví spoluvlastníci každý v 1 -ici k nehnuteľností súd zistil, že odporcovia v 1. a 2. rade by sa po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s navrhovateľom stali podieloví spoluvlastníci ( každý v 1-ci i) parciel reg. C KN č. XXX/X o výmere 326 m2( záhrada), č. XXX/X o výmere 277 m2 ( zast. plocha), č. XXX/X o výmere 435 m2 (záhrada) a č. XXX/X o výmere 168 m2 ( zast. plocha). Po sčítaní metrov štvorcových súd zistil, že navrhovateľ bude výlučným vlastníkom parciel o celkovej rozlohe 1.207 m2 a odporcovia by boli podieloví spoluvlastníci celkovej plochy 1.206 m2. Z obsahu znaleckého posudku mal súd preukázané, že rodinný dom navrhovateľa so s. č. XX by stál v novom stave na parc. č. XXX/X a rodinný dom odporcov so s. č. XX by v novom stave stál na parc. č. XXX/X. Znalkyňa spôsob tohto rozdelenia odôvodnila tým, že prihliadala na užívanie na mieste samom a pri rozdelení spoluvlastníctva vychádzal z sčítanie všetkých výmer pozemkov p.č. XXX,XXX,XXX, ktoré výmery rozdelila na dve časti ( navrhovateľ, odporcovia). pri presnom rozdelení každej parcely na rovnaké časti by sa nedalo zapracovať užívanie namieste samom do geometrického plánu, lebo rozdeľované nehnuteľnosti majú nepravidelné tvary. Hlavne p.č. XXX a p.č. XXX v prednej časti pred domom, kde novovytvorená parcela č. XXX/X je zložená z p.č. XXX Q. XXX. Zároveň vytýčila nové hranice, zamerala lomové body hraníc pozemkov. Oplotenie určila medzi p. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, medzi p. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a medzi p.č. XXX/X, XXX/X po konkrétnych bodoch.

Znalkyňa sa na základe úlohy zadanej súdom zaoberala i prístupovou cestou vedúcou smerom k domom na p. č. XXX. Túto rozdelila na p. č. XXX/X ( spadajúc do vlastníctva navrhovateľa) a p. č. XXX/X ( spadajúc do vlastníctva odporcov) a hranicu medi parcelami označila modrou farbou v geometrickom pláne. Podľa jej názoru by nemala byť oplotená, lebo by bol znemožnený prístup zo zadnej časti k domom. Novovytvorenú parcelu č. XXX/X o výmere 127 m2 navrhla do vlastníctva navrhovateľa, pričom ide výmerovo o podiel 127/1353 (9,4%) z celkovej výmery 1353 m2. Novovytvorenú parcelu č. XXX/X o výmere 168 m2 navrhla do vlastníctva odporcov, pričom ide výmerovo o podiel 168/1353 (12,4%) z celkovej výmery 1353 m2. Prístupovej ceste pridelila dve samostatné parcelné čísla a spoločná šírka v lomových bodoch je 3m ( minimálna šírka v geometrických plánoch pre prejazd motorovým vozidlom). Znalkyňa odôvodnila nezvýraznenie hranice pozemkov navrhovateľa a odporcov v geometrickom pláne tým, že by boli porušené technické predpisy, na podklade ktorých sa geometrický plán vyhotovuje.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení nemal pripomienky k odpovedi znalkyne ohľadom reálneho rozdelenia parciel. Taktiež súhlasil s vytýčenými stredovými čiarami parciel, ktoré znázorňujú rozdelenie na dve polovice (červená plná čiara v prílohe č. 1.2 geometrického plánu ( čl. 122 spisu). ( Nahliadnutím do prílohy 1.2. súd zistil, že plná červená čiara určuje hranicu medzi novovytvorenými parcelami číslo XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a č.: XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X.) Navrhovateľ ale nesúhlasí s vyznačením tzv. prístupovej cesty na parc. č. XXX, lebo sa nemôže považovať za tzv. poľnú cestu, ktorou by mohli prechádzať aj iní občania. Podľa jeho názoru nie je možný prechod cez p. č. XXX, lebo p. č. XXX je zastavaná budovami, neexistuje žiadny prechod a parcely sú podľa neho plne dostupné z oboch strán obecnou cestou. Z parcely č. XXX vedie široká obecná cesta, prístup je bezproblémový. Podľa jeho slov to isté platí i o parcele č. XXX, kde na zadnej strane vedie opäť široká obecná cesta, ktorú využívajú všetci občania majúci záhrady v tejto lokalite. Potvrdil súdu, že pokiaľ nebola p.č. XXX rozdelená pre oboch majiteľov na polovicu, chodievali majitelia oboch nehnuteľností stredom parcely a vytvorili si tak chodník, aby mohli v plnej miere obrábať ostatok parcely. Podľa neho sa na p.č. XXX prístupová cesta nenachádzala ani nenachádza. Poukázal na to, že v darovacej zmluve ani v listoch vlastníctva ohľadom nehnuteľností účastníkov konania nie je zaevidované vecné bremeno - právo prechodu. Navrhovateľ je toho názoru, že obe rozdelené parcely na dve polovice sú dostatočne široké na prechod áut. Tvrdenia odporcov, že sa k budovám nedostanú hasiči či fekálny voz považuje za zavádzajúce. Z týchto dôvodov nesúhlasí so zriadením vecného bremena v prospech odporcov a aj z dôvodov, že nikdy nebolo zriadené. Odporcovia súhlasia s vyhotoveným znaleckým posudkom, geometrickým plánom i s vyznačením prístupovej cesty na p. č. XXX, ktorá sa nepovažuje za poľnú cestu a neprechádzajú ňou iní občania. Podľa nich ak by bola hranica medzi p. č. XXX/X a p. č. XXX/X na mieste samom oplotená, bol by znemožnený prístup zo zadnej časti k domom, keďže obe rozdelené parcely nie sú dostatočne široké na prejazd fekálneho auta, sanitky, hasičov. Nesúhlasia s vybudovaním plotu stredovou čiarou pozemkov. Podľa vyjadrenia odporcov navrhovateľ využíva prístup k domu od suseda, preto chce i deliť pozemok. Odporcovia takú možnosť nemajú, preto je pre nich prístupová cesta cez p.č. XXX nevyhnutná.

Z výpovede znalkyne súd zistil, že pred pojednávaním si išla ako geodet splniť povinnosť v zmysle katastrálneho zákona a to dočasne vytýčiť nehnuteľnosti, aby si účastníci konania vedeli predstaviť rozdelenie. Poukázala, že len vlastníci pozemku sú povinní trvalo si označiť hranice pozemkov v lomových bodoch. Znalkyňa súdu ozrejmila, že merania vykonala satelitmi berúc do úvahy užívanie, tvar miest a cestu, ktorá je mierne spevnená a nemá trvalý charakter. Túto cestu zamerala a odčlenila parcelnými číslami XXX/X (zastavaná plocha - dvor)a XXX/X (zastavaná plocha - dvor) s tým, že bude na rozhodnutí súdu, či zriadi alebo nezriadi na nej vecné bremeno. Nerozdelenie pozemkov presne na polovicu ( rozdiel je v 1m2) odôvodnila tým, že výmera sa zaokrúhľuje na celé m2. Poukázala na fakt, že každý pozemok sa nedá rozdeliť priamo na polovicu. Z jej vyjadrení mal súd preukázané, že parc. č. XXX a parc. XXX sú užívané ako záhrady, ale v skutočnosti je na LV parc. č. XXX zapísaná ako dvor. Podľa vyjadrenia znalkyne pokiaľ by boli merania urobené podľa predstavy navrhovateľa a parcely rozdelené presne na polovičku, tak by mal navrhovateľ spolu 1.217 m2 a odporcovia 1.196 m2. Ďalej k veci uviedla, že pokiaľ by bola parcela poľnou cestou, tak by mala byť vyznačená na LV ako poľná cesta. Preto i ona označila p. č. XXX ako dvor dodajúc, že nemá z hľadiska vlastníctva charakter prístupovej cesty a nejde v skutočnosti o prístupovú cestu pre iných občanov. Znalkyňa dala súdu do pozornosti, že navrhovateľ a odporcovia majú na len prednú časť pozemku zapísanú na list vlastníctva, preto dala poznámku do geometrického plánu na stranu 15 znaleckého posudku, pod poznámku č. 3.

Navrhovateľ nesúhlasí s návrhom odporcov na zriadenie vecného bremenu na parcele č. XXX ako prístupovej ceste zozadu k domom. Podľa neho ak si odporcovia zrušia záhradu, dostanú sa aj autom k domu. On sám auto nemá, teda nepotrebuje prístupovú cestu. Potvrdil, že keď nemal plyn, taktiež vozieval uhlie a drevo po spoločnej ceste, parcele č. XXX. Navrhovateľ uviedol, že cesta cez p. č. XXX k ich domom sa používa ako prístupová cesta od nepamäti, používala sa už keď bol malý. Zhodným tvrdením účastníkov konania mal súd preukázané, že odporcovia prístupovú cestu doposiaľ užívajú. Podľa navrhovateľa sa tadiaľ k domom chodilo už v 50. rokoch, ale cesta nebola taká široká, vyštrkovaná. On chodí zozadu len po svojom pozemku, nevyužívam pozemok žiadneho suseda na prechod okrem prednej časti domu, kadiaľ chodí pešo aj cez pozemok suseda.

Z obsahu LV č. XXX zo dňa 25.9.2013 mal súd preukázané, že v súčasnosti sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností (p.č. XXX,XXX,XXX) navrhovateľ v 1-ci a odporcovia každý v 1-ine.

Z obsahu správy obce V. L. z 12.10.2010 mal súd preukázané, že dňa 1.10.2008 sa na ich obecnom úradu konal na podnet odporcov (Q. T.Í. Q. P. T.) pokus o zmier s navrhovateľom a aj napriek snahe komisie verejného poriadku nebola dohoda medzi susedmi možná.

Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a návrh odporcov na zriadenie vecného bremena k par. č. XXX.

Súd mal z vykonaného dokazovania objektívne preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. a. obci V. L. zapísaných na LV č. XXX ako p.č. XXX (432 m2),XXX (628 m2) a XXX (1353 m2) a to navrhovateľ v 1-ici a odporcovia každý v 1-ine. Navrhovateľ výlučným vlastníkom domu so s. č. XX stojacom na p. č. XXX v pravej strane a odporcovia podieloví spoluvlastníci domu so s.č. XX stojacom tiež na p. č. XXX, ale v ľavej strane. Každý z nich svoju stranu parcely užíva a tiež pred domami a za domami sa nachádzajúce parcely č. XXX Q. XXX, každý jednu stranu.

Súd mal objektívne preukázané nie len vyjadreniami účastníkov ale i správou obce V. L. z 12.10.2010, že medzi účastníkmi ( pôvodne v konaní boli rodičia terajších odporcov) nebola doposiaľ uzatvorená dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretrvávajú medzi nimi spory a zlé susedské vzťahy. V rámci konania účastníci súhlasili s tým, aby bolo ich podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané, ale navrhovateľ mal predstavu určiť stredovú hranicu medzi pozemkami presne vedúc ju v strede parciel č. XXX,XXX,XXX. Nebral do úvahy vyjadrenia znalkyne, že stavby účastníkov si vzájomne do pozemkov zasahujú, okrem domov ostatné stavby za domami nemajú stavebné povolenia a že znalkyňa prihladila na skutkový stav užívania ako i celkovú rozlohu pozemku snažiac sa, aby po vyporiadaní mali účastníci rovnakú metráž na novovzniknutých pozemkoch. Odporcovia navyše žiadali zriadiť vecné bremeno prechodu a prejazdu cez p. č. XXX, s čím navrhovateľ nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie nie len vyjadreniami účastníkov, ale i znaleckým posudkom či samotným výsluchom znalkyne, vyhodnocoval všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti ( hlavne sa zaoberal i návrhom na zriadenie vecného bremena či nesúhlasom navrhovateľa). Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. V. L., obci V. L. zapísaných na LV č. XXX ( parc. č. XXX , XXX , XXX), nakoľko všetci účastníci s tým súhlasili. K otázke vyporiadania súd prizval do konania znalca, keďže ide skôr o technickú otázku pri nehnuteľnostiach a dal mu úlohu vyhotoviť okrem rozdelenia pozemkov v zmysle podielov účastníkov i geometrický plán, zaznačiť novovytvorené parcely. V záujme reálneho rozdelenia parciel berúc do úvahy rozlohu jednotlivých parciel a stav reálneho užívania účastníkmi konania znalkyňa označila parcely pod novými parcelnými číslami s novou rozlohou odrážajúcou podiely účastníkov k celku. Znalkyňa prihliadala na to, ako sa v skutočnosti nehnuteľnosti užívajú a že len domy s.č.XX,XX účastníkov boli postavené podľa stavebného povolenia a že si podľa pôvodného stavu účastníci so svojimi stavbami reálne zasahovali vzájomne do jednotlivých parciel. Preto i súd akceptujúc znalecký posudok vyhodnotil geometrický plán za spravodlivý spôsob vyporiadania a prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa nasledovné novovytvorené parcely: p. č. XXX/X o výmere 316 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 286 m2 (zastavané plochy), parc. č. XXX/X o výmere 478 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o rozlohe 127 m2 (zastavané plochy). Odporcom

ako podielovým spoluvlastníkom (súrodenci) súd prikázal do podielového spoluvlastníctva (každému v 1-ici) v zmysle petitu nasledovné novovytvorené parcely: p. č. XXX/X o výmere 326 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 277 m2 (zastavané plochy), parc. č. XXX/X o výmere 435 m2 (záhrada), parc. č. XXX/X o výmere 168 m2 (zastavané plochy). Po sčítaní metrov štvorcových súd zistil, že navrhovateľ bude výlučným vlastníkom parciel o celkovej rozlohe 1.207 m2 a odporcovia podielovými spoluvlastníkmi celkovej plochy 1.206 m2. Teda navrhovateľ bude mať o 1m2 väčšiu rozlohu, ale odporcovia ani túto skutočnosť nenamietali. Znalkyňa v rámci geometrického plánu zároveň určila stredovú čiaru medzi novovytvorenými parcelami. Geometrický plán č. zo dňa 19.10.2012 vyhotovený T.. S. A. sa stal neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Následne sa súd vyporiadal s návrhom odporcov na zriadenie vecného bremena k parcele doposiaľ vednej v katastri pod p. č. XXX. Vzhľadom na argumentácie účastníkov, prečo by sa malo či nemalo zriadiť vecné bremeno k tejto parcele v prospech odporcov súd vykonal obhliadku na mieste samom za účelom zistenia skutkového stavu a overenie si tvrdení účastníkov.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Odporcovia žiadali zriadiť vecné bremeno z dôvodu, že pokiaľ budú parcely rozdelené, navrhovateľ si urobí plot po celej ich dĺžke a oni sa autom ku garáži už nedostanú. Jedine po tejto parcele sa môžu autom dostať k svojmu domu a ku garáži, ktorú postavili v roku cca 2006- 2007. Taktiež že je to jediná cesta, ako sa k domom dostanú hasiči, auto na fekálie či sanitka. Súd sa zaoberal aj s argumentáciou navrhovateľa, prečo nesúhlasí s návrhom na zriadenie vecného bremena v prospech odporcov k p. č. XXX. Navrhovateľ nesúhlasí s návrhom, lebo na parcele č. XXX nie je žiadna prístupová cesta a vecné bremeno tu nikdy zriadené nebolo. Je toho názoru, že ak si odporcovia zrušia záhradu, dostanú sa aj autom k domu. On sám auto nemá, teda nepotrebuje prechod zozadu autom k pozemku. Vzhľadom k zrealizovanej obhliadke ako i vyjadreniam samotného navrhovateľa súd dospel k právnemu záveru, že návrh odporcov na zriadenie im vecného bremena je dôvodný, lebo preukázali svoj naliehavý právny záujem na tomto určení.

Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva priechodu a prejazdu cez cudzí pozemok ( resp. jeho časť) je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho pozemku toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom, oprávnene drží. Súd mal vykonaním dokazovaním preukázané, že ako právny predchodcovia navrhovateľa a odporcov boli dobromyseľní v tom, že majú právo prechádzať pešo i vozidlom až k samotným domom, keďže sa k týmto domom i chodilo, nikto im v tom nebránil. Pokiaľ navrhovateľ potreboval, tiež túto parcelu využíval na dovoz uhlia a dreva.

Zhodným tvrdením účastníkov mal súd preukázané, že spevnená plocha na p. č. XXX slúžila na prejazd a prechod ešte za čias ich starých rodičov a to v minulosti už vozmi. Samotný navrhovateľ uviedol, že od mala si pamätá, že sa tade chodilo (pozn. súdu: Navrhovateľ má cca 70 rokov). S tvrdení navrhovateľa mal preukázané, že pokiaľ nebol v obci zavedený plyn, i on tade vozil uhlie a drevo. Teda na jednej strane navrhovateľ tvrdí, že p.č. XXX nie je prístupovou, ale na druhej strane sám svojim vyjadrením súdu potvrdil, že touto parcelou už jeho starí rodičia i on pristupovali na svoje pozemky z druhej strany domu. Čiže súd si ustálil, že samotný navrhovateľ ( nie len odporcovia) prechod po parc. č. XXX využíval, ak to

bolo pre neho potrebné. Súd si tieto zistenia vyhodnotil tak, že vecné bremeno po parc. XXX tu existuje viac ako 10 rokov a má za to, že vzniklo vydržaním. Preto súd v súčasnosti môže už len konštatovať existenciu vecného bremena vzniknutého vydržaním. V geometrickom láne je parc. XXX rozdelená na štyri malé parcely, pričom pri parcelách p. č. XXX/X Q. XXX/X má súd preukázané už dlhodobo trvajúce vecné bremeno prechodu peši i autom vzniknuté vydržaním. Súd pri technickej otázke prístupu odporcov autom k garáži a ostatnej ich argumentácii prihliadal i na vyjadrenie znalkyne. Časť parcely týkajúcu sa zriadenia vecného bremena rozdelila na p. č. XXX/X a p. č. XXX/X. Novovytvorenú parcelu č. XXX/X o výmere 127 m2 navrhla do vlastníctva navrhovateľa (výmerovo podiel 127/1353, t.j.9,4%z celkovej výmery 1353 m2) a novovytvorenú parcelu č. XXX/X o výmere 168 m2 navrhla do vlastníctva odporcov ( výmerovo podiel 168/1353 , t.j.12,4% z celkovej výmery 1353 m2). Prístupovej ceste pridelila dve samostatné parcelné čísla a spoločná šírka v lomových bodoch je 3m ( minimálna šírka v geometrických plánoch pre prejazd motorovým vozidlom). Podľa názoru znalkyne by nemal byť plot medzi hranicou p.č. XXX/X a p.č. XXX/X, lebo by bol znemožnený prístup zo zadnej časti k domom. Súd si z toho vyhodnotil, že prístup by bol znemožnený ako k domu odporcov tak i k domu navrhovateľa. Súd má za to, že boli splnené podmienky vydržania vecného bremena, a to: oprávnená držba, uplynutie zákonnej vydržacej doby, spôsobilým predmetom vydržania. Súd dospel k záveru, že nie len odporcovia ale i navrhovateľ nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva ( vydržaním ) okamihom splnenia podmienok vydržania. Keďže k vydržaniu došlo ešte ich predchodcami, ktorí pôvodne vlastnili ich domy, účastníci konania len vo vydržaní pokračovali. Odporcovia pokračujú až doposiaľ, lebo inak sa autom ku garáži nedostanú. Zameraním znalkyne súd zistil, že spevnená plocha, kadiaľ účastníci v minulosti chodievali a odporcovia doposiaľ chodia, vedie cez parcely XXX/X Q. XXX/ X stredom a či už navrhovateľ alebo odporcovia, pokiaľ budú chcieť po spevnej ploche prejsť, musia zasiahnuť čiastočne i do pozemku suseda ( druhého účastníka konania). Súd vychádzal z toho, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, kde súd nie je viazaný striktne návrhy a hlavnou úlohou je zrealizovať vyporiadanie. Za tým účelom môže siahnuť i po inštitúte zriadenia vecného bremena v prospech niektorého z účastníkov konania. V tomto konkrétnom prípade síce odporcovia už sami žiadali zriadiť im vecné bremeno prechodu peši a vozidlom, ale i tak by súd musel po tomto inštitúte siahnuť vzhľadom na obhliadkou zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie a závery znaleckého posudku. Preto i súd vo výroku rozsudku už len deklaroval existujúci stav a zriadil na novovytvorenej parcele č. XXX/X vecné bremeno v rozsahu parcely č. XXX/X v prospech odporcov v 1. a 2. rade a na novovytvorenej parcele č. XXX/X vecné bremeno v rozsahu parcely č. XXX/X v prospech navrhovateľa. prihliadal na to, že po vyporiadaní sa navrhovateľ stal výlučným vlastníkom parcely r. XXX/X a odporcovia podieloví spoluvlastníci p.č. XXX/X. Nakoľko súd zriadil vecné bremeno i v prospech navrhovateľ, neukladal odporcom povinnosť finančnej náhrady za zriadené vecné bremeno v prospech navrhovateľa.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u toho účastníka, ktorého úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vychádzajúc z toho, že každý z účastníkov sa svojim pričinením dostal do súdneho sporu a vzhľadom na predmet sporu každý z nich bol v pozícii navrhovateľa i odporcu. Súd prihliadal na to, že navrhovateľ podal návrh na súd, čím prejavil záujem spor vyriešiť. Na druhej strane mal súd preukázané správou obce V. L., že už rodičia odporcov ( pôvodne v konaní vystupovali ako odporcovia) v roku 2008 iniciovali s navrhovateľom stretnutie na obecnom úrade v snahe o zmier, ale i napriek snahe komisie verejného poriadku obce nebola dohoda medzi susedmi možná. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal i z toho, že po začatí konania účastníci zhodne súhlasili so zrušením a vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva a odporcovia navyše žiadali zriadiť vecné bremeno v ich prospech. Súd si na základe týchto skutočností a výsledný spôsob rozhodnutia ustálil, že každý z účastníkov mal v podstate rovnaký úspech a preto žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V rámci konania bolo vykonané dokazovanie pribratím znalkyne, vyhotovením znaleckého posudku, za ktorý súd znalkyni priznal odmenu v sume 1.134,17 eur uznesením č. k. -146 zo dňa 04.02.2013 ( právoplatné 23.4.2013). Navrhovateľ i odporcovia zložili 400 eur ( 2 x 400 ), ktoré súd použil na úhradu odmeny znalkyne a zvyšnú sumu 334,17 eur súd uhradil z štátnych rozpočtových prostriedkov. Nakoľko súd dospel k záveru, že ako navrhovateľ tak odporcovia boli úspešnými v konaní v rovnakom rozsahu, súd uložil navrhovateľovi zaplatiť polovicu z sumy 334,17 eur ( t.j. 167,05 eur) na účet súdu a odporcom vystupujúcich ako druhá sporová strana druhú polovicu z tejto sumy, t.j. tiež 167,05 eur spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.