Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-22-2013.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/22/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa W..F.. V. Z. , bytom v Z., X. rad XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, pracovisko Jesenná 8, 080 05 Prešov proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Prešov, odbor prvostupňového rozhodovania, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o návrhu proti nečinnosti orgánov verejnej správy jednohlasne takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30.05.2013 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi v konaní č. T. XX/ XX vedenom na Obvodnom pozemkovom úrade v B. konať a doručiť jej rozhodnutia č. T. XX/XX -X/.R. zo dňa 22.01.1992, T. XX/XX. -.M. zo dňa 07.04.1999 a T. XX/XX -XX/M. zo dňa 14.04.1999 do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
Návrh odôvodnil tým, že je právnym nástupcom podielničky pozemkového spoločenstva U. O. - pozemkové spoločenstvo, a to svojej matky W. Z., zomrelej dňa XX.X.XXXX. U odporcu je vedené konanie pod č. k. T. XX/XX vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom U. O. - pozemkové spoločenstvo. Poukázal na to, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C 141/2005 je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve bývalých členov U. O. - pozemkové spoločenstvo a v tomto konaní boli ňou predložené rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. T. XX/XX - X/SI zo dňa 22.01.1999, T. XX/XX -XX/SI zo dňa 07.04.1999 a T. XX/XX -XX/SI zo dňa 14.04.1999, ktoré boli opatrené doložkou právoplatnosti a vyplýva z nich, že prebehlo reštitučné konanie na základe návrhu U. O. - pozemkové spoločenstvo. V konaní zastupoval spoločenstvo vtedajší predseda M. N., ktorý však nebol splnomocnený konať za oprávnené osoby - členov pozemkového spoločenstva U. O. a zastupovať ich v tomto konaní a taktiež nebol splnomocnený zastupovať ani právnu predchodkyňu navrhovateľa - W. Z., ako to vyplýva z jej čestného prehlásenia zo dňa 28.9.2008. Navrhovateľ listom zo dňa 14.1.2013 vyzval odporcu na doručenie rozhodnutí vydaných v tomto konaní, keďže mal vedomosti o tom, že odporca v roku 2011 ostatným - žijúcim členom U. O. doručoval vydané rozhodnutia na základe uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn. 1s/39/2009 z 31.03.2011. Keďže odporca na výzvu nereagoval a požadované rozhodnutia mu nedoručil, podal dňa 18.03.2013 Okresnej prokuratúre Prešov podnet - upozornenie na nezákonný postup pred podaním návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V odpovedi Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 27.05.2013 k podanému podnetu Okresný prokurátor okrem iného uviedol, že preskúmaním veci a na vec sa vťahujúceho spisového materiálu nebol zistený zákonný dôvod na prijatie niektorého z prokurátorských opatrení. Podľa názoru navrhovateľa neobstojí odkaz okresného prokurátora na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžr/75/2011 z 28.02.2012, že „v predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že pri uplatnení nároku spoločným zástupcom oprávnených osôb nie je potrebné, aby každá z oprávnených osôb osobitným splnomocnením
splnomocnila spoločného zástupcu na uplatnenie reštitučného nároku. Takýto záver nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia“, pretože pri rozhodovaní v danej veci súd vychádzal z toho, že splnomocnenec bol priamo splnomocnený na uplatňovanie reštitučných nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. na pozemkovom úrade, a to schváleným uznesením valného zhromaždenia spoločnosti urbárskeho majetku zo dňa 25.01.1992, podľa ktorého valné zhromaždenie splnomocňuje predsedu spoločnosti urbárskeho majetku, aby uplatnil za spoločnosť písomne na pozemkovom úrade v J. reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. na pozemky bývalých urbárnikov obce R. Súčasťou zápisnice bola prezenčná listina valného zhromaždenia zo dňa 25.01.1992, čo potvrdzuje aj zápisnica z valného zhromaždenia. Navrhovateľ uviedla, že plnomocenstvo z 22.11.1992 je v rozpore s ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., keďže predmetné splnomocnenie nepodpísali podielnici, ktorí majú väčšinu podielov. V plnomocenstve z 22.11.1992 sú podpísané iné osoby, ako sú v ňom uvedené, resp. niektoré osoby v ňom uvedené nie sú podielnici pozemkového spoločenstva U. O.. Je nesporné, že v prílohe k rozhodnutiu č.j. 2609/92/Ba (plnomocentsvo z 20.11.1992) niektoré podpisy osôb nesúhlasia s menným zoznamom členov urbáru, t.j. so zoznamom XXX podielnikov, čo má za následok, že predmetné splnomocnenie je neplatné, pretože ho nepodpísala nadpolovičná väčšina majiteľov podielov, ako je to pre jeho platnosť požadované. Ďalej poukazoval na odôvodnenia rozhodnutí Krajského súdu Prešov vo veci 2S/39/2009, 4S/16/2012 a 4S/17/2012.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že T. T. nemôže posúdiť platnosť splnomocnení zo dňa 20.11.1992, keďže zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, podľa ktorého sa realizovala spomínaná reštitúcia v nadväznosti na § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách nevyžaduje úradne osvedčený podpis. O platnosti či neplatnosti právneho úkonu môže rozhodnúť jedine súd v občianskoprávnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona o pôde (č. 229/1991 Zb.) nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.
Podľa § 9 ods. 4 Zákona o pôde ak k dohode podľa ods. 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej soby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.
Podľa § 9 ods. 7 Zákona o pôde proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa ods. 1 až 6 možno podať opravný prostriedok na súd.
Lehoty na uplatnenie nároku sú upravené v § 13 Zákona o pôde, podľa ktorého právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Pričom podľa § 42a ods. 1, 2 zákona č. 330/1991 Zb. právo oprávnených uvedených v § 37 ods. 1 a 2 nezanikne, ak ho na obvodnom pozemkovom úrade uplatnia v lehote do 31.12.1993. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom práve sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní; dôkazy možno obvodnému pozemkovému úradu predložiť najneskôr do 31.12.1995, inak právo zanikne. Do vydania nehnuteľností podľa ods. 1 je doterajší vlastník povinný s týmito nehnuteľnosťami nakladať podľa osobitného predpisu. Ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy podľa ods. 1 alebo ak sa nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo ostáva zachované.
Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. Ako reštitučný titul bol v reštitučnom nároku zo dňa 15.04.1992 uvedený § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., v zmysle ktorého oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (ďalej len zákon č. 81/1949 Zb.). Reštitučné rozhodnutia sa týkajú pozemkovoknižnej parcely mpč. XXX/X. zapísanej v B. č. XX, pôvodné k. ú. O.. V časti A
- majetkovej podstaty je uvedená poznámka, že vlastníci uvedených pasienkov si utvorili pasienkové spoločenstvo podľa zákonného článku X/1913 s označením Pasienkové spoločenstvo vo O.. T. v B., odbor finančný dňa 25.04.1990 vydal rozhodnutie č. J.. Rp. XXXX/XX, predmetom ktorého bolo majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností zapísaných v záp. XX pare. XXX/X v k. ú. B. - O.. Podľa tohto rozhodnutia nehnuteľnosť mpč. XXX/X zapísaná v záp. XX, ktorá je vedená v pozemkovej knihe pod B 1 na bývalých urbárskych gazdov obce O., prešla podľa zákona č. 81/1949 Zb. do vlastníctva V. a po zániku V. pri majetkovoprávnom vysporiadaní nehnuteľností do vlastníctva štátnych socialistických organizácií. Ďalším takýmto rozhodnutím T. ohľadom mpč. XXX/X (popri iných parcelách, ktoré niekedy patrili bývalým urbárskym gazdom T. O.) je č. J.. Rp. XXX/XXXX zo dňa 05.11.1968, ktoré taktiež majetkovoprávne vysporadúva predmetné nehnuteľnosti, ktoré 05.11.1968, ktoré taktiež majetkovoprávne vysporadúva predmetné nehnuteľnosti, ktoré podľa zákona č. 81/1949 Zb. prešli na V. v obci O. - M.. (Dôkaz o tom predložený k sp. zn. 2S 11/2013). Podľa prehľadu družstiev založených od začiatku socializácie, V. v M. bolo založené v roku 1952 (teda podľa zákona č. 69/1949 Zb., na ktoré odkazuje zákon č. 81/1949 Zb.).
Preskúmaním návrhu, vyjadrenia odporcu a administratívneho súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Z obsahu návrhu je zrejmé, že smeruje proti nečinnosti orgánov verejnej správy.
Konanie súdu o tomto predmete je upravené aj v štvrtej hlave piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 3 O.s.p. orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Zákonná úprava tohto typu konania sleduje súdnu ochranu fyzických a právnických osôb pred nečinnosťou orgánov verejnej správy, ktoré bez vážneho dôvodu nekonajú spôsobom ustanoveným právnym predpisom, sú nečinné. Nečinnosťou je pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých konanie začalo, napriek neexistencii zákonnej alebo faktickej prekážky. Nečinnosťou môže byť aj konanie s neodôvodnenými prieťahmi, teda nevykonávanie úkonov predpísaných zákonom, nekonanie z dôvodu tvrdeného nedostatku právomoci správneho orgánu na vydanie rozhodnutia, nahrádzanie rozhodnutia listom, informáciou, zastavením konania, opomenutím vykonať zákonom predpísaný úkon.
Pri ochrane pred nečinnosťou súd skúma, či konanie, činnosť, výkon právomoci správneho orgánu je v súlade s tým, ako sú vymedzené oprávnenia a povinnosti správneho orgánu, pričom sa to týka všetkých štádií konania správneho orgánu, a teda aj doručovania rozhodnutí správneho orgánu. Súd však aj pri tom rešpektuje dispozičnú zásadu a skúma postup správneho orgánu z hľadiska námietok v návrhu.
Právny predchodca odporcu okresný úrad, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, v správnom konaní T. XX/XX. vydal rozhodnutia č. G.. XX./XX - X/. zo dňa 22.01.1999, G.. XX/XX -XX/M. zo dňa 07.04.1999 a T. XX/XX -XX/M. zo dňa 14.04.1999 týkajúcich sa reštitučných nárokov oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, pričom oprávnenými osobami boli členovia
U. O. - pozemkového spoločenstva, V. XX, B. (v zastúpení M. N.), medzi nimi i právna predchodkyňa navrhovateľa. Tieto rozhodnutia doručované osobe vystupujúcej ako zástupca oprávnených osôb, M. N..
Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že sa domáha doručenia uvedených rozhodnutí ako právny nástupca W. Z., zomrelej dňa XX.X.XXXX Navrhovateľ argumentovala tým, že jeho právna predchodkyňa na začatie správneho konania nedala podnet a nesplnomocnial M. N. na zastupovanie v tomto konaní, čo vyplýva aj z čestného vyhlásenia právneho predchodcu navrhovateľky.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Koncom roku 1999 a začiatkom roku 2000 oprávnené osoby, medzi nimi aj právna predchodkyňa navrhovateľa požiadali na Slovenskom pozemkovom fonde Bratislava, k.ú. B., N. X B. náhradu za pozemok, ktorý v rámci reštitúcií nebol vydaný na základe rozhodnutia OÚ v B., T. č.j. T. XX/XX-XX/SI.
Z uvedeného vyplýva, že právnej predchodkyni navrhovateľa bol obsah vyššie citovaných rozhodnutí, ktorých doručenia sa navrhovateľ domáha, známy a akceptovala zastúpenie predsedom PS. Ak právna predchodkyňa navrhovateľa nesúhlasila s postupom predsedu PS, nič jej nebránilo, aby sa voči tomuto postupu bránila. Spochybňovanie správnosti postupu správneho orgánu a splnomocnenia predsedovi PS M. N. po uplynutí 14 rokov od vydania rozhodnutí sa súdu javí ako účelové.
Správny poriadok v ustanovení § 17 ods. 1 upravuje, že účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukázania plnomocenstva upustiť. Ak tento orgán štátnej správy postupoval v intenciách § 17 ods. 4 Správneho poriadku, neporušil zákon, naviac M. N. konal v záujme fyzických osôb združených v pozemkovom spoločenstve.
V súvislosti s uplatňovaním reštitučných nárokov súd poukazuje aj na filozofiu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenú v náleze č.k.: R. XX/XXXX-XX zo dňa 25.apríla 2012, ktorý uviedol (citácia) ratio legis v danom prípade aplikovaného zákona č. 229/1991 Zb. je výslovne vymedzený v jeho preambule a spočíva v sledovaní zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd (ako i porušenie základných práv), ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989... a súd je povinný dbať na to, aby ním zvolený postup smeroval k naplneniu účelu zákona č. 229/1991 Zb. a príslušné ustanovenia nevykladať iba formalisticky.
Z vyššie popísaného skutkového stavu je zrejmé, že právna predchodkyňa navrhovateľa akceptovala uplatnenie reštitučného nároku predsedom PS, obsah rozhodnutí jej bol známy a nič jej nebránilo v tom, aby orgánu štátnej správy oznámila, že si nárok neuplatnila a neudelial plnomocenstvo, resp. oznámila, že podala žalobu na súd o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia PS.
Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre záver, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, a preto návrh podľa § 250t ods.4 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Keďže súd návrh zamietol a odporca nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.