Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-325-2013.pdf
PDF · 95.17 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/325/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky N. T., rodenej N., narodenej XX. XX. XXXX, bytom D., K. K. XXXX/X, v konaní zastúpenej JUDr. Radoslavom Skybom, advokátom, Advokátska kancelária Žilina, Farská č. 6, proti odporcovi M. N., narodeného XX. XX. XXXX, bytom A. A., S. W. XXXX/X, v konaní zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého č. 17, IČO: 36 646 181, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/213/2009-253 zo dňa 25. februára 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/213/2009-274 zo dňa 22. mája 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k 3- izbovému bytu č. X na X.. poschodí bloku obytného domu nachádzajúceho sa na S. W. súpisné č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, orientačné číslo X., postaveného na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, bez pozemku a spoluvlastnícky podiel 846/41115 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vedené na LV č. XXXX katastrálne územie A. A., obec A. A., okres A. A. a túto (zrejme nehnuteľnosť) v celosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 13.166,67 € do troch dní od právoplatnosti a v rovnakej lehote uložil povinnosť odporcovi uhradiť na účet súdu sumu 67,59 €. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Opravným uznesením č. k. 7C/213/2009-274 zo dňa 22. 05. 2013 okresný súd opravil výrok rozsudku, v ktorom označil spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu správne ako podielové, a teda, zrušil podielové, nie bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k predmetnej nehnuteľnosti.
Okresný súd ohľadne predmetnej nehnuteľnosti pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 07. 03. 2011 č. k. 7C/213/2009-86 tak, že návrh zamietol, keď mal za to, že v súlade v súlade s § 142 ods. 2 OZ existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevysporiada podielové spoluvlastníctvo. Prihliadol pritom na zdravotný stav odporcu, jeho vek, sociálnu situáciu, pričom zistil, že v čase prvostupňového rozhodnutia mal odporca 58 rokov, odporca mal zníženú pracovnú schopnosť, je invalidný dôchodca, stará sa o dvoch synov, a to 19 a 23 - ročného, ktorí žijú s ním v spoločnej
domácnosti. Starší syn trpí psychiatrickým ochorením a ani jedno z detí nemá zamestnanie. Súd zistil, že odporca nemá inú nehnuteľnosť, prostredníctvom, ktorej by mohol uspokojiť svoje potreby bývania a vzhľadom na jeho príjem nie je v jeho schopnostiach zabezpečiť si iné bývanie, príp. vyplatiť navrhovateľku, nakoľko pracuje ako strážnik s príjmom 438 €. Zohľadnil aj skutočnosti na strane navrhovateľky, pričom mal za to, že cieľom jej návrhu nebola otázka zrušenia spoluvlastníctva za účelom, že sa účastníci nevedia o užívaní dohodnúť, navrhovateľka nemá potrebu, ani nechce predmetný byt užívať na bývanie. Predmetný byt má v úmysle predať alebo vymeniť za 1-izbový byt v D., do ktorého chce presťahovať svojho otca, ktorý má 82 rokov a tohto doopatrovať. Jednoizbový byt vo vlastníctve navrhovateľky v A. A., v ktorom doposiaľ býva otec účastníkov, si chce ponechať vo vlastníctve.
Na základe odvolania navrhovateľky v časti, v ktorej súd návrh zamietol, odvolací súd rozhodnutím zo dňa 21. 07. 2011 zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol v zrušujúcom uznesení, že k zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Takýmto dôvodom môže byť napr. zdravotný stav, príp. vek odporcu, skutočnosť, že odporca veľkú časť svojho života prežil v nehnuteľnosti a podobne. Ide však len o výnimku zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súd pritom musí zvážiť proporcionalitu záujmu oboch strán na zachovaní spoluvlastníctva, resp. zrušenia spoluvlastníctva. Prvostupňovému súdu nariadil doplniť dokazovanie.
Okresný súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie, a to či už výsluchom účastníkov alebo aj svedkov, na základe čoho dospel k záveru, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť a prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktorá ako jediná prejavila záujem o prikázanie tohto bytu do jej výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí odporcu. Súd po doplnení dokazovania nemal za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporcu v takom rozsahu, ktoré by odôvodňovalisúd návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi ide o nezhody ich vzťahov, ktoré nie sú schopní riešiť, pričom navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v 5/6-inách predmetnej nehnuteľnosti a odporca v 1/6-ine, pričom odporca navrhovateľke v súvislosti s užívaním tejto nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu ako je jeho podiel neposkytuje žiadnu náhradu. Zohľadnil aj skutočnosť, že odporca bol vlastníkom bytu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve, ktorý predal a nasťahoval sa do bytu svojich rodičov. Aj keď odporca mal za to, že predmetný byt mu bude darovaný, vzhľadom na nezhody v rodine účastníkov k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti odporcovi nedošlo, pričom zo svedeckej výpovede svedka J.. M. N. - otca účastníkov, súd zistil, že to bolo z toho dôvodu, že sa dohodli, že „nejakú čiastku z kúpnej ceny“ odporca vyplatí sestre
- navrhovateľke, avšak toto odporca neurobil. Súd zistil, že odporca v predmetnej nehnuteľnosti býva, ide o ťažko zdravotne postihnutého človeka s amputovanou nohou, byt sa nachádza na 4. poschodí bez výťahu. Odporca je zamestnaný, poberá tiež invalidný dôchodok, má, teda, možnosť si prenajať pre neho vhodnejší byt situovaný na prízemí, prípadne v dome s výťahom, čo by bolo zo zdravotných dôvodov pre neho vhodnejšie. Ak by mal odporca navrhovateľke poskytnúť obvyklú náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu 5/6-ín, za prenájom by uhrádzal približne rovnakú hodnotu, pričom na strane odporcu sú jeho sociálne pomery nie takého charakteru, ktoré by mu neumožňovali platenie nájomného. V konaní bolo tiež preukázané, že pokiaľ ide o synov odporcu, títo bývajú v predmetnom byte sporadicky, mladší syn pracoval v Bratislave, má ukončené vzdelanie, teda je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby sa zaradil do pracovného pomeru a získal finančné prostriedky. Pokiaľ ide o staršieho syna odporcu, tento je psychiatrickým pacientom, avšak odporca v podstate sa oňho nestará, ani nevedel v čase jeho výsluchu, kde sa momentálne nachádza. Pokiaľ ide o povinnosť navrhovateľky vyplatiť odporcu všeobecnú hodnotu podielu, ktorý mal v spoluvlastníctve odporca, teda za 1/6-inu, okresný súd za hodnotu tohto podielu považoval sumu 13.166,67 €, ktorá hodnota bola zistená zo znaleckého posudku znalca J.. J. H. č. 52/2012. Na námietky odporcu, že do predmetnej nehnuteľnosti investoval finančné prostriedky, okresný súd zistil, že odporca skutočne tieto investoval, avšak v čase, keď ešte navrhovateľka ani odporca neboli spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, v tom čase táto bola v bezpodielovom spoluvlastníctve ich rodičov. 1/6-inový podiel nadobudol odporca na základe dedenia po svojej matke, ktorá zomrela XX. XX. XXXX. Rovnaký podiel nadobudla v tom čase po svojej matke aj navrhovateľka, ktorá však nadobudla 4/6-iny aj od svojho otca darovacou zmluvou zavkladovanou pod č. V1564/2007 dňa 10. 12. 2007, teda až potom, čo došlo k vynaloženiu prostriedkov odporcom do vlastníctva jeho rodičov. Odporca si uplatnil nárok na náhradu investícií v rámci dedičského konania, avšak jeho nároku nebolo vyhovené, nakoľko ho nepreukázal.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na to, že navrhovateľka mala úspech len čiastočný. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu sumu 67,59 € rozhodol okresný súd v súlade s ust. § 148 O. s. p.. Ide o sumu, ktorú štát vynaložil v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania (navrhovateľka uhradila trovy znaleckého dokazovania preddavkom).
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obaja účastníci konania, pričom navrhovateľka odvolanie napadla len vo výroku o náhrade trov konania.
Odporca v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní namietal závery okresného súdu, že nejestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa k tomu, aby podielové spoluvlastníctvo súd nevyporiadal. V danom prípade vyšlo najavo, že odporca má zlý zdravotný stav, trpí rakovinou, je invalidný, má len jednu nohu, v byte prežil veľkú časť svojho života, byt si prispôsobil svojim potrebám, odporca je osoba vyššieho veku, má 61 rokov, nemá možnosť zabezpečiť si bytové potreby inde, pretože hodnota pripadajúca na podiel odporcu nepostačuje v danom čase ani len na kúpu garsónky, nemôže sa oprieť ani o svojich synov, keď jeden z nich trpí zdravotnými komplikáciami a druhý je nezamestnaný a navrhovateľka byt nepotrebuje na uspokojenie bytových potrieb. Poukázal na rozhodnutie R 100/1999, kedy dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, ale má v úmysle vec predať). Mal, teda, za to, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p., rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrh zamietnuť.
Navrhovateľka v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní namietala správnosť výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania. Podľa jej názoru predmetom konania bol návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, teda, podstatné pre posúdenie otázky úspechu navrhovateľky vo veci je, či súd tomuto návrhu vyhovel alebo nie. Výška vyrovnávacieho podielu bola len vedľajšou náležitosťou návrhu. Táto výška bola navrhovateľkou dodatočne zmenená. Navrhovateľka v konečnom dôsledku upravila návrh v súlade s novým znaleckým posudkom, t. j., aby bola zaviazaná zaplatiť odporcovi 13.166,67 €, takže súd určil výšku vyrovnávacieho podielu v súlade s jej návrhom a mala tak vo veci 100% úspech. Súd mal prihliadnuť tiež k tomu, že celé súdne konanie bolo vyvolané odporcovým inulovaním návrhom navrhovateľky na zmierne vyriešenie problému. Odporca podával bezdôvodné návrhy, zbytočne šla niekoľkokrát zo D. do A. A. bez toho, aby sa vôbec pojednávalo, nakoľko odporca sa na pojednávanie nedostavil. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu na nové prejednanie a rozhodnutie o trovách konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolania prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. na nariadenom pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania podľa § 214 ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V súdenej veci medzi účastníkmi konania nebola sporná v čase rozhodovania prvostupňového súdu existencia, či výška ich spoluvlastníckych podielov k predmetnej nehnuteľnosti, a ani výška ceny podielu, ktorá by pripadala do úvahy v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa návrhu na začatie konania. Odporca v odvolaní namietal len tú skutočnosť, že v súdenej veci neboli splnené podmienky na to, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal, a to v zmysle ust. § 142 ods. 2 OZ.
Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka okresný súd správne vo veci skúmal, či v súdenej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo jej predajom a rozdelením výťažku.
Okresný súd správne dospel k záveru, že v súdenej veci podmienky na nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie sú dané, to znamená, nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na takýto postup. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z doplneného dokazovania.
Odôvodnenie okresného súdu je plne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je okresný súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Ani v priebehu odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že byt, ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, je na štvrtom vyvýšenom poschodí, bez výťahu, pričom odporca má síce amputovanú nohu v podkolení v dôsledku automobilovej nehody z roku 1981, pričom sám odporca na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že francúzske barly musí nosiť len v prípade zhoršeného počasia. Z vyjadrenia odporcu aj na pojednávaní pred odvolacím súdom vyplýva, že deti odporcu sa v predmetnom byte nezdržujú sústavne. Starší z nich narodený v roku 1985 je síce psychiatrický pacient, ktorý „keď si zmyslí, tak odíde na niekoľko dní alebo aj na dlhšiu dobu za kamarátmi, ale vždy sa vráti domov“. Podľa vyjadrenia odporcu mladší zo synov narodený v roku 1991 síce býva s odporcom v predmetnom byte, avšak chodí na týždňovky, robí sadrokartóny, zatepľovanie bytov a domov. Ani jedno z detí, ktoré sú už dospelé, teda, nevyžadujú opateru. Okresný súd pri rozhodovaní správne prihliadol aj na tú skutočnosť, že odporca za užívanie 5/6-ín predmetnej nehnuteľnosti neplatí spoluvlastníčke žiadnu náhradu, že odporca je zamestnaný (ako strážnik, čo podľa názoru odvolacieho súdu vyžaduje určitú pohybovú schopnosť odporcu). Pokaľ odporca tvrdil, že je onkologický pacient, na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že ním je už 10 rokov, pritom v súčasnosti chodí na kontrolné vyšetrenia a na rehabilitácie tak ako mu je to predpisované a nie je, teda, ležiacim pacientom alebo pacientom, ktorý by vyžadoval zvýšenú starostlivosť. Okresný súd správne prihliadol aj na tú skutočnosť, že titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva mu bude vyplatená náhrada, z ktorej, ako aj zo svojho príjmu, môže odporca zabezpečiť pre vlastnú potrebu primerané bývanie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvod prihliadnuť ani na tú ním tvrdenú skutočnosť, že k tomuto bytu má blízky citový vzťah, pretože v ňom dlhšiu dobu býval, vzhľadom k tej skutočnosti, že odporca pôvodne býval aj s deťmi v inom byte a do tohto bytu sa nasťahoval až po smrti svojej matky v roku 2005. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Rozhodol tak v podstate z tých istých dôvodov ako okresný súd.
Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd potvrdil ako vecne správny postupom podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., pričom sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu v celom rozsahu.
Navrhovateľka bola síce v odvolacom konaní plne úspešná, v dôsledku ktorej skutočnosti by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa zásady úspechu (§ 142 ods. 1 O. s. p., v odvolacom konaní v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p.), avšak v odvolacom konaní si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, a preto jej ich odvolací súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O. s. p. nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.