Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/97/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu X. Š., U. K., T. X, U.. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Moldavská cesta 21/A, IČO: 35 563 079, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s. Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, B. Němcovej 22, o určenie, že poistný vzťah trvá a o vzájomnom návrhu žalovanej, o odvolaní žalovanej proti rozsudku -340 zo 14.11.2012 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku III.

Odmieta odvolanie žalovanej proti výroku III. rozsudku.

Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania 81,46 € a žalovaná je povinná ju zaplatiť JUDr. Martine Gombosovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. Určil, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania, vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č.5067300021 z 21.7.1998, trvá a, že účastníci konania sú touto zmluvou viazaní, II. Žalobcovi priznal náhradu trov konania 845,96 €, pozostávajúcu z trov právneho zast. 845,96 €, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť JUDr. M. Gombosovej, zást. žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III. Konanie o vzájomnom návrhu žalovanej voči žalobcovi vylúčil na samostatné konanie a IV. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 99,50 € na jeho účet, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca, ako poistník a poistený zároveň, uzavrel 21.7.1998 so žalovanou, ako poisťovateľom, Poistnú zmluvu č.5067300021, produkt UDP-K, so začiatkom poistenia 22.7.1998 a koncom poistenia 22.7.2018 (ďalej len zmluva), že doba platenia poistného bola dohodnutá na 15 rokov s mesačným poistným 506 Sk, že poistenie bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté na poistnú dobu 20 rokov, poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá vo výške 100 000 Sk a pre prípad dožitia vo výške 174 884 Sk. Zo stanoviska žalobcu k prepočtu zvýšenia poistného k poistnému produktu ÚDP-K zo 6.5.2008, doručeného žalovanej 14.5.2008, mu vyplynulo, že žalobcovi bol doručený list žalovanej o prepočte a zvýšení poistného, ku ktorému jej oznámil svoje stanovisko, podľa ktorého so zmenami zmluvných dojednaní nesúhlasí a žiada, aby zmluva trvala v pôvodnom znení a zároveň žiadal od nej, aby ako poisťovňa zdržala sa takýchto jednostranných zmien dvojstranného právneho úkonu, nakoľko to nie je v súlade s platným právom, že žalobca ju požiadal o vysvetlenie dôvodu prepočtu, keďže Národná banka Slovenska (ďalej len NBS), ako kontrolný orgán, prostredníctvom svojej hovorkyne reagovala na množiace sa podnety klientov stanoviskom z 30.4.2008, ktoré vo svojom liste citoval a na záver v ňom zdôraznil, že si svoje povinnosti voči žalovanej plnil vždy riadne a

včas. Z prepočtu a zvýšenia poistenia k poistnému produktu UDP - K - odpoveď z 15.5.2008 zistil, že žalovaná oznámila žalobcovi, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z jeho poistenia a z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, predkladá mu 3 alternatívy ako postupovať v zmluvnom vzťahu a zároveň v liste uviedla, že v prípade ak do 15.6.2008 na priloženej návratke neobdrží od neho žiadnu reakciu, jeho poistenie bude jednostranne zrušené s výplatou odkúpenej hodnoty, ktorú mu poukáže. Zo stanoviska žalobcu k prepočtu a zvýšeniu poistného k poistnému produktu ÚDP-K z 3.6.2008, doručeného žalovanej 5.6.2008, zistil, že jej oznámil, že alternatívy, ktoré uviedla vo svojom liste sú pre neho neprijateľné, pretože mu ako odkupnú hodnotu ponúka v podstate polovicu sumy, ktorú za poistenie už zaplatil, zároveň vo svojom liste, o. i., uviedol, že so zmenami zmluvných dojednaní nesúhlasí a žiada, aby zmluva trvala v pôvodnom znení a, že dôrazne odmieta rušenie zmluvy s vyplatením odkupnej hodnoty. Z Oznámenia o zániku poistenia z 20.6.2008 zistil, že žalovaná oznámila žalobcovi, že 16.5.2008 došlo na základe ust. O. z., v nadväznosti na jej list o prepočte pri produkte UDP-K, k zrušeniu zmluvy, a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods.2 písm. f) O. z., že týmto okamihom došlo k zániku poistenia v zmysle čl.11 ods.2 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP) pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. s tým, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne nie sú už touto zmluvou kryté a, že konečný stav finančného plnenia zmluvy je odbytné 32 587 Sk. Z listu žalobcu, označeného ako Odmietnutie jednostranného zrušenia poistenia zo strany PČSP a žiadosť o vyjadrenie z 5.7.2008, zistil, že oznámil žalovanej, že odmieta jednostranné zrušenie zmluvy z jej strany a, že má za to, že poistenie naďalej platí, pretože opakovane jej zaslal list so stanoviskom, v ktorom odmietol zrušenie zmluvy a trval na jej pôvodnom znení, preto vypovedanie zmluvy na základe spomínaného čl.11. ods.2 VPP považoval za neopodstatnené, ďalej odmietol prevziať šek s odkupnou hodnotou a uviedol, že naďalej bude platiť dohodnuté poistné v termínoch ako doteraz. Uviedol, že v Protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovanej od 30.4. do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno- matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa zaväzuje plniť v prípade, ak nastane poistná udalosť, že skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila jej zást., ktorí uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne poistno-matematické metódy so zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným, že skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme žalovanej nebol sprístupnený a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. Ďalej uviedol, že listom NBS z 15.2.2008 boli žalovanej určené a oznámené lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení, že uvedené lehoty boli predĺžené listom z 18.3.2008 do 10.4., 30.4. a 12.5.2008, že v Notárskej zápisnici N29/2008,Nz23331/2008,NCR1s23161/2008 z 2.6.2008 je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid, a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv, že poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno- matematického pohľadu, že ide o nízke, nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K a citoval zo znaleckého posudku (ďalej len ) č.4/2008 bod 2.4.1., vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. Vychádzajúc z , čl.1.,čl.3. bodu 1,,čl.5. bodu 1,,čl.13. bod 1,čl.16 bod 1 VPP,,, prvá veta,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,, O. z., čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl.6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS,,, zák.č.95/02 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení do 30.3.2008), ktorých znenie citoval, uviedol, že žalobca sa určovacou žalobou v danom prípade domáhal vydania autoritatívneho výroku, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, že takého určenia sa môže domáhať vtedy, ak má na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté a autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, resp. neistotu v jeho právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti, že pri určovacích žalobách sa na rozdiel od žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam, že naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a, že posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie

rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Mal za to, že v danom prípade žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že zmluva trvá a účastníci sú ňou viazaní, pretože za súčasného stavu, keď žalovaná tvrdí, že táto zmluva zanikla, by bez takého určenia bolo jeho právne postavenie neisté, jeho rozhodnutie o predmetnej určovacej žalobe bude mať pre neho za následok odstránenie jeho terajšej právnej neistoty, ktorá spočíva v tom, že v súčasnosti bez tohto rozhodnutia nevie, či poistný vzťah medzi ním a žalovanou trvá, či je zmluva platná alebo či zanikla a teda nevie, či v prípade nastania poistnej udalosti touto zmluvou predpokladanej, žalovaná pristúpi k plneniu. Zdôraznil, že poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník, že žalobca, ako poistník, so žalovanou, ako poisťovateľom, uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb, že dôvodom jej uzavretia je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná, že poistník sa zmluvou zaviazal platiť v nej dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaviazal v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto 2 subjekty zmluvne dohodli. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca, ako poistník a poistený zároveň, uzavrel so žalovanou zmluvu, ktorej obsahom boli ich vzájomné práva a povinností a to povinnosť žalobcu platiť dohodnuté poistné po dobu 15 rokov, pričom poistné krytie malo byť na dobu 20 rokov a žalovaná bola povinná v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti - smrť a dožitie konca poistenia

- vyplatiť mu dohodnuté poistné plnenie 3 319,39 €/100 000 Sk (smrť) a 5 805,08 €/174 884 Sk (dožitie), že žalovaná listom z 23.6.2008 oznámila žalobcovi, že nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a, že 16.5.2008 o 00:00 hod. došlo k zániku poistenie v zmysle čl.11 ods.2 VPP pre životné poistenie ČSP Rapid, a.s. (právny predchodca žalovanej), zároveň mu oznámila, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto zmluvou kryté, že 32 587 Sk (odkupná hodnota) mu bude následne zaplatená šekovou poukážkou. Urobil záver, že čl.11. ods.2 VPP upravuje podmienky a čas zániku zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka a žalobca žalovanú nikdy nepožiadal o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať čl.1 ods.2 VPP pre zánik poistenia z jej strany, že nikdy jej neadresoval úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavil svoju vôľu uzatvorenú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii (list zo 6.5.,3.6. a 5.7.2008) prejavil vôľu zotrvať v poistnom vzťahu s ňou bez zmien, že jej jednostranný úkon- oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ust. O. z., podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP - životné poistenie, ktoré boli súčasťou uzatvorenej zmluvy, že podľa uvedeného ust. VPP, na ktoré sa v oznámení odvolávala, nemala právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobca, že ak aj nereagoval na jej ponuky na zmeny obsahu zmluvy, jednoznačne prejavil svoj záujem zotrvať v právnom záväzku s ňou v takom rozsahu a za takých podmienok, aký bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumela aj ona a preto sa snažila ich právny vzťah založený zmluvou skončiť, že osobitné dôvody zániku poistenia upravuje O. z. v ust. upravujúcich poistnú zmluvu - § 788 a n., že ako to vyplýva z § 800,§ 801 a § 802 O. z., poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa, že z § 800 ods.2 O. z. vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do 2 mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy, že tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania, že v danom prípade k zániku zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované, že k zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného podľa § 801 O. z., čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené, že k zániku poistenia nedošlo ani podľa § 802 ods.1 O. z., že žalovaná, ako poistiteľ, od zmluvy neodstúpila z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v § 793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia) a taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia z jej strany podľa § 800 ods.2 O. z. Dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zák. predpokladaných dôvodov, že nedošlo k zrušeniu zmluvy ani odstúpením od nej podľa § 497 O. z., upravujúceho túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté, že v danom prípade z čl.3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých 2 mesiacov od jej uzavretia, čo sa nestalo a, že v konaní taktiež nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania podľa § 570 ods.1 O. z. došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovanou ponúknutých zmien poistných podmienok. Ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení zmluvy, tak ako je to uvedené v § 572 ods.2 O. z., že zároveň v prejednávanej veci nemožno konštatovať ani to, že by

uzavretie predmetnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný a to, že žalovaná uviedla matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní, dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovanou uvedená a daná a nepochybne bola jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovanou. V neposlednom rade uviedol, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad § 50a ods.3 O. z., týkajúci sa výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu, poistná zmluva nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve a, že analogická aplikácia daného ust. je zo strany žalovanej výslovne účelová s cieľom tzv. našiť uvedený § na skutkové okolnosti tohto prípadu, s čím sa však nestotožnil. Poukázal na to, že podstatná argumentácia žalovanej o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jej tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 575 O. z. a v danom prípade mal za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia, že je nepochybné, že žalovaná sa uzavretou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda nešlo o záväzok osobnej povahy, že po uzavretí zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej zmluvy a skutočnosť, že až dodatočne, po uzavretí zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala a navrhla nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná, že poistná zmluva je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou, poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj VPP v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené, v danom prípade teda neboli splnené, ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. V prejednávanej veci poukázal aj na tu skutočnosť, že žalobca vstupoval do právneho vzťahu jedine so žalovanou a práve preto je povinná, aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia, zotrvať v poistnom vzťahu s ním za podmienok, a tie boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda), že ak aj jej bolo uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu, ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zák. o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzatvorených poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna, nakoniec takýmto spôsobom, akým to urobila, upravovať už existujúce poistné vzťahy, nevyplýva z textu protokolu NBS, ide len o jej účelový výklad, odkazovanie na § 67 cit. novely zák. o poisťovníctve taktiež nemá opodstatnenie, pretože toto ust. upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy vzniknuté do účinnosti tohto zák., t.j. do 1.3.2002, kedy uvedený zák.č.95/02 Z. z. zrušil doterajší právny predpis - zák.č.24/91 Zb. o poisťovníctve. Vzhľadom „k uvedenému“ uzavrel, že v danom prípade zánik zväzku v dôsledku § 575 O. z. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal. Citujúc znenie § 31a zák.č.186/04 Z. z., ktorým bol novelizovaný zák.č.95/02 Z. z. o poisťovníctve, uviedol, že NBS, ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom, po kontrole u žalovanej, prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008, zistil, že jej kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a s poukazom na cit. § 31a zák.č.186/04 Z. z. (zák.č.186/04 Z. z., v rámci ktorého bolo prijaté uvedené zákonné ust., nadobudol účinnosť 15.4.2004). Vzhľadom na uvedené závery konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zák., poistný vzťah teda naďalej trvá (koniec poistného vzťahu bol dojednaný k 22.7.2018). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že predmetná zmluva nezanikla žiadnym spôsobom uvedených v O. z. a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase jeho rozhodnutia existuje, účastníci sú jej obsahom viazaní, preto žalobe, čo do určenia, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania, vyplývajúci zo zmluvy trvá a účastníci sú ňou viazaní. Poukázal na to, že podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou vznikol 21.7.1998, teda v čase kedy cit. zákonné ust. neboli účinné, že k základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok, súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ust., vysvetlil, v čom spočíva princíp retroaktivity a princíp arektroaktivity právnej normy a, že v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad, upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právny vzťah a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. S prihliadnutím na uvedený princíp dospel k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne platnej uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania, a keďže žalobca žalovanou navrhnuté alternatívne riešenia a zmeny obsahu zmluvy neakceptoval, t.j. jej návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v zmluve. Ďalšie navrhnuté dôkazy žalovanou - vyžiadanie si právneho spisu Ministerstva financií SR,

č.j52/1024/1995 a výsluch JUDr. Jaroslava Škapinca, generálneho riaditeľa správy poistenia, nevykonal, nakoľko bol dostatočne skutkový stav pre rozhodnutie vo veci, preto vykonanie uvedených dôkazov už považoval za nadbytočné a nehospodárne. Žalovanou na pojednávaní 17.10.2012 mu predložený vzájomný návrh voči žalobcovi (písomné podanie zo 16.10.2012), podľa vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodol podľa (jeho znenie citoval) a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania 845, €, pozostávajúce z trov právnej služby 845,96 €, za 11 úkonov právnej služby 1/ Príprava a prevzatie zast. výpočtového základu 48,63 € + režijný paušál (ďalej len RP) 6,31 €,2/ Podanie žaloby 17.2.2010,1/13 výpočtového základu 55,49 € + RP 7,21 €,3/ Účasť na pojednávaní výpočtového základu 57 € + RP 7,41 €,4/ Písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej zo výpočtového základu 57 € + RP 7,41 €,5/ Vyjadrenie k návrhu žalovanej na prerušenie konania zo výpočtového základu 57 € + RP 7,41 €,6/ Podanie vo veci samej (zmena žaloby) z výpočtového základu 57 € + RP 7,41 €,7/ Vyjadrenie k odvolaniu žalovanej proti uzneseniu o prerušení konania z 2.11.2011,1/13 výpočtového základu 57 € + RP 7,41 €,8/ Účasť na pojednávaní 17.10.2012, 1/13 výpočtového základu 58,69 € + RP 7,63 €,9/ Písomné vyjadrenie k vzájomného návrhu žalovanej z 24.10.2012, 1/13 výpočtového základu 58,69 € + RP 7,63 €,10/ Vyjadrenie vo veci samej (k listinnému dôkazu žalovanej) z 29.10.2012,1/13 výpočtového základu 58,69 € + RP 7,63 € 11/ Účasť na pojednávaní 14.11.2012, 1/13 výpočtového základu 58,69 € + RP 7,63 € (úkony právnej služby + RP spolu 704,97 €) + 20 % DPH 140,99 €, spolu teda odmena + RP vrátane DPH 845,96 €, podľa , a vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok 99,50 € rozhodol podľa zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vzhľadom „k tomu“, že žalobca je od poplatku oslobodený podľa a) cit. zák. a, že žalobe vyhovel, zaviazal žalovanú podľa cit. ust. na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu 99,50 €, podľa pol.1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti rozsudku podala žalovaná včas odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku z dôvodov uvedených v ,, a Tvrdila, že súd - podľa jej názoru - nezistil správne a komplexne skutkový stav veci, keď okrem posúdil objektívnu nemožnosť plnenia ňou z poistného vzťahu, na ktorom inak aj teraz zotrváva, pretože toto bolo objektívne vyvolané postupom kontrolného orgánu pri výkone kontroly nad ňou ako subjektom poisťovníctva v r.2007, že súd by tuto skutočnosť mal považovať za preukázanú len vtedy, ak by jej umožnil vykonať navrhovaný dôkaz, a to oboznámenie správneho spisu MF SR č.j.52/1024/1995, že považuje tento dôkaz za podstatný pre to, aby súdu chronologicky a komplexne objasnil skutkový stav aj v čase, ktorý predchádzal uzavretiu zmluvy so žalobcom, do ktorého vstupovali za určených a dohodnutých podmienok obaja účastníci dobromyseľne, že v danom období r.1998, kedy bola dojednaná zmluva, bolo uzatváranie poistných zmlúv regulované štátom a pod jeho dohľadom, že v čase uzavretia zmluvy so žalobcom boli podmienky vzniku i zániku zmluvného vzťahu jasne definované platnými VPP a zák., pričom normy spotrebiteľského práva v čase vzniku poistenia v zákonných normách neboli upravované, že ak by súd pripustil ňou označený navrhovaný dôkaz, mohla by nimi dokázať celkový skutkový priebeh od vzniku poistenia a ingerencie štátneho orgánu vo forme priamych zásahov do jej poistných súkromnoprávnych vzťahov, že komplexný obraz súdu by založil jeho skutkové zistenie o tom, že poistné vzťahy boli regulované štátom a, že musela splniť všetky podmienky určené a schválené štátom od začiatku poistného vzťahu až do jeho zániku, na ktorý mali priamy a nezvratný vplyv kontrolné závery NBS v r.2007 a, že z týchto skutkových zistení by súd následne vyvodil právne závery a právne posúdenia situácie inak, než v napadnutom rozsudku. Poukázala na to, že ona je - podľa názoru súdu - v zmluvnom vzťahu jediný zodpovedný účastník, ktorý však konal pod tlakom tretej osoby - kontrolného orgánu NBS a v krajnej núdzi bola donútená fakticky vypovedať poistný vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z poistného vzťahu, preto opravným prostriedkom namieta všetky výroky rozsudku, aby sa aj ona ako dobromyseľný subjekt poistného vzťahu od začiatku jeho vzniku domohla spravodlivého rozhodnutia aj v jej prospech. Dovolila si poukázať, napr. na argumentáciu v náleze Ústavného súdu ČR II.ÚS3/06 zo 6.11.2007, podľa ktorého je úlohou súdu hľadať výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou spravodlivosti, pretože v sporovom konaní sú obe strany protikladne pôsobiace v snahe docieliť súdne rozhodnutie v čo najväčšej miere vo svoj prospech, že súd sa však týmto - podľa jej názoru - dôsledne neriadil a rozhodol výlučne v jej neprospech, že spravodlivé rozhodnutie by súd rovnako docielil tiež tým, ak by súbežne konal a rozhodol o vzájomnej žalobe podanej ňou zo 16.10.2012, že nároky z nej vyplývajúce sú jednoznačne priamo závislé od rozhodnutia o žalobe a sú s ňou nezlučiteľne spojené, pretože, rovnako ako žalobca, má naliehavý právny záujem na konečnom a spravodlivom vyporiadaní vzájomného záväzku zo zmluvy, ktorej trvanie nerozporuje, že z tohto dôvodu považuje rozhodnutie súdu o vylúčení jej vzájomnej žaloby na samostatné konanie

za nezodpovedajúce zákonnému postupu a naviac aj vecne nesprávne rozhodnutie, nezodpovedajúce skutkovému stavu prípadu, že jej vzájomná žaloba nepredpokladá žiadne iné dokazovanie než to, ktoré bolo vo veci vykonané s výnimkou nevykonaného dôkazu správnym spisom MF SR, naopak vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie predpokladá duplicitne opakované konanie vo veci samej a zvýšenie ďalších trov konania pre obe strany, teda aj nehospodárne konanie pred súdom a zvýšenie zaťaženosti súdu prejednávaním jej žaloby z rovnakého poistného vzťahu, že rozhodnutie o trvaní poistného vzťahu po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia bude fakticky znamenať prejudikovanie zamietnutia vzájomnej žaloby, čo by v právnom štáte nemalo byť prípustné, že o vzájomnej žalobe mal - podľa nej - súd zásadne rozhodnúť v priebehu toho istého súdneho konania, jednoznačne preto týmto opravným prostriedkom napáda aj tretí výrok rozsudku o zamietnutí vzájomnej žaloby, pretože už samotné rozhodnutie súdu o tom, že žalobe vyhovel v celom rozsahu, treba hodnotiť ako nesprávny postup súdu, ktorý nekoná spravodlivo a v súlade so zák. i súdnou judikatúrou, pokiaľ rozhoduje jednostranne, že skutočnosť, že podala vzájomnú žalobu pred rozsudkom súdu, a to aj z dôvodu zmeny v osobe advokáta, ktorý ju začal v konaní zastupovať až od 2.8.2012, nemôže ospravedlniť postup súdu tým, že sa rozhodol, napr. eventuálne pre tento dôvod o nej nekonať, že takýmto jeho postupom sa jej odníma možnosť konať pred súdom o vzájomne prepojených právach a povinnostiach účastníkov poistného vzťahu, o ktorých by mal súd konať a rozhodnúť v jednom konaní a jedným rozhodnutím, pretože naliehavý právny záujem je tak na strane žalobcu, ako aj na jej strane, že súd svojim rozhodnutím bez toho, aby konal aj o vzájomnej žalobe, ju ukrátil na jej práve dosiahnuť rozhodnutie, v ktorom budú spravodlivo upravené vzťahy medzi ňou a žalobcom, že vo vzájomnej žalobe navrhla chronologicky súdu, aby vyniesol spravodlivý verdikt, ktorý zodpovedá reálnemu stavu, ktorý vznikol jej nezavinením, pretože plnenie sa stalo objektívne nemožným, že vo vzájomnej žalobe korigovala svoj postoj k žalobe žalobcu, keď navrhla súdu rozhodnúť alternatívnym petitom (jeho znenie uviedla). Tvrdila, že súd ďalej - podľa jej názoru - nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu malo dôjsť k dohode o zmene zmluvy a, že túto skutočnosť sa jej nepodarilo preukázať. Tento záver súdu považovala za nesprávne vyhodnotený s poukazom na ňou predložené dôkazy, že po zásahu kontrolného subjektu - NBS v r.2007-2008 do systému jej poistných vzťahov s množstvom svojich klientov, ktoré boli uzatvárané od r.1995 až do vykonanej kontroly v r.2007 a 2008 v nezmenenom rozsahu podľa rovnakých metód výpočtu výšky poistného, došlo pre ňu nepredvídateľne a bez možnosti zvrátiť daný stav k nutnosti vyhodnotiť danú situáciu, nasledovne. Navrhla žalobcovi 3 alternatívy ďalšieho postupu vo vzniknutej situácii, ktorú nezavinila v snahe, aby dosiahla v prvom rade dohodu s ním (buď zotrvanie v poistnom vzťahu s nižšou hodnotou poistenia, resp. pri zachovaní pôvodne - nesprávne určenej výšky poistného, buď zotrvanie v poistnom vzťahu s doplatkom poistného z jeho strany a tak zachovaním pôvodne určenej výšky poistného plnenia alebo výplata odkupnej hodnoty s tým, že pri neakceptácii žiadnej z alternatív použije tretiu alternatívu s ukončením poistného vzťahu), že v súdnom konaní preukázala právny záujem na snahe vyriešiť vzniknutý spor s ním tak, že jednak chcela v priebehu sporu dosiahnuť dohodu o urovnaní, dokazovala nevyhnutnosť svojho konania voči nemu pri ukončení poistného vzťahu, a to čo najviac korektným a aj pre neho dostupným spôsobom, že súd tieto skutočnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne vyhodnotil v jej neprospech, že súd napadnutým rozhodnutím odmietol jej prístup k spravodlivému rozhodnutiu, že nemá inú možnosť, než odvolaním sa domôcť toho, aby znova a z rovnocenného pohľadu vykonal navrhované dôkazy podľa jej vyjadrenia k žalobe z 19.5.2011, nové skutkové vyhodnotenie a následne aj správne právne závery, že vzhľadom na jej tvrdenia a všetky ňou predložené dôkazy tieto vzal do úvahy len vo forme konštatácie ich existencie bez toho, aby si vytvoril obraz o celom priebehu poistného vzťahu aj s akceptáciou vonkajších podmienok - zásahu orgánov verejnej moci, za ktorých tento vzťah vznikal a za ktorých došlo k ich zásadnej zmene v r.2007-2008, že nebyť záverov NBS o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno-matematickej metódy, ktorú používala od začatia svojej činnosti ako subjekt poisťovníctva od r.1995 so schválením predchádzajúcich štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva (MF SR, Úrad pre dohľad nad finančným trhom), by nikdy svojvoľne neprikročila k alternatívam v ukončení poistného vzťahu so žalobcom., že voči nemu konala formou ukončenia poistného vzťahu len a jedine pre objektívnu nemožnosť plnenia, zapríčinenú vonkajšími faktormi (zmena zák. o poisťovníctve č.95/02 Z. z. a z nej vyplývajúci zásah NBS ako orgánu štátneho dozoru až do súkromnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi) a bez subjektívneho zavinenia, že konala v krajnej núdzi, keď ukončila poistný vzťah a ponúkla mu odkupnú hodnotu poistného s tým, že poistný vzťah medzi nimi zanikol, že z tohto dôvodu považovala za nosný dôkaz aj ten, ktorý by jednoznačne objasnil závery prvej kontroly z r.1995 vykonanej u nej Ministerstvom financií SR, pretože tieto predchádzali skutkovým a právnym záverom kontroly zo strany NBS u nej a odporúčaniam NBS smerujúce k uloženiu jej povinnosti na odstránenie nedostatkov pod možnou hrozbou vysokej sankcie,

až do možného odobratia povolenia na výkon činnosti na trhu poistných produktov životného poistenia, že v tomto smere bolo rozhodnutie súdu pre ňu nepredvídateľné podľa , pretože súd ani neodôvodnil, prečo nevykonal všetky navrhované dôkazy podľa jej vyjadrenia z 19.5.2011 k žalobe, že vôbec v rozhodnutí neodôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy - dôkaz správnym spisom MF SR č.52/1024/1995, ani výsluch svedka - generálneho riaditeľa správy poistenia JUDr. Škapinca a, že jeho zdôvodnenie, že tieto dôkazy boli nadbytočné a nehospodárne, je nenáležité, a je aj nepreskúmateľné. Pokiaľ podľa rozsudku súdu tieto udalosti v spojení so zmenou poistného prostredia nastolenou zmenenými právnymi predpismi už v priebehu existujúceho právneho vzťahu so žalobcom nemali mať fakticky žiadny vplyv na existujúci poistný vzťah a boli - podľa názoru súdu

- irelevantné, čo v celom rozsahu namietala, uviedla, že tento záver súdu považuje za neprimeraný a nerovnocenný vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, že jej bolo rozhodnutím súdu odňaté jej právo na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie, pretože takéto rozhodnutie mal súd učiniť v predmetnom spore, ktorý považuje za značne atypický v porovnaní s klasickými sporovými prípadmi najčastejšie vznikajúcimi z neplnenia a porušenia vzájomných zmluvných povinností, že komplexné rozhodnutie o žalobe aj o vzájomnom návrhu v tomto spore musí jedným rozhodnutím vykonať len súd ako nezávislá inštancia, že súd rozhodol nepredvídateľne a arbitrárne aj o jej vzájomnej žalobe, pretože v rozhodnutí sa obmedzil len na konštatáciu podania vzájomnej žaloby zo 16.10.2012 na pojednávaní 17.10.2012 a o jej vylúčení na samostatné konanie s odkazom na a, že takéto rozhodnutie bez náležitého zdôvodnenia je potrebné v odvolacom konaní zrušiť ako arbitrárne. Tvrdila, že vzniknutú skutkovú situáciu v r.2007-2008 v poistných vzťahoch, ktoré mala uzavreté s mnohými poistníkmi od r.1995 a ktoré tak boli a sú postihnuté kontrolnými závermi tretieho subjektu verejnoprávneho sektora, ktorý bol nezávislý od nej a na druhej strane zároveň bola v závislom vzťahu od jeho kontrolných zistení a bola nimi viazaná, nemohla vôbec ovplyvniť a nemohla túto ani predvídať, že súd preto jej nemal pričítať zavinené porušenie povinností v právnom vzťahu so žalobcom a nedostatočné preukázanie ním (súdom) označených právne významných skutočností predpokladaných poistnými podmienkami a O. z. a položila otázku, ako mohla v r.1998, keď došlo k uzavretiu zmluvy so žalobcom, predvídať situáciu, že po viacerých kontrolách štátnych orgánov bude po 10 rokoch v poradí tretí štátny orgán ako kontrolný subjekt vyhodnocovať poistno-matematické prepočty výšky poistného vo vzťahu v výške dohodnutých jej poistných súm, ktoré predtým schválil 2 štátne orgány (MF SR-1995, Úrad pre finančný trh-1999) ako nesprávne. Zdôraznila, že s touto situáciou nemohla nijako počítať, bola pre ňu nepredvídateľná a nemohla ju ani napriek uplatneným námietkam voči kontrolným záverom NBS i jednaniam s kontrolnou skupinou NBS nijako zvrátiť, na druhej strane musela v zmysle záverov kontroly NBS a nových zákonných úprav, na ktoré poukázala v predchádzajúcich svojich vyjadreniach a na ktoré nemala žiaden dosah, dosiahnuť zmenu v posúdení existujúcich poistných zmlúv, že je potrebné si uvedomiť, že aj závery právnej doktríny analyzujúcej poistné zmluvy z pohľadu dobovej právnej úpravy ( citovala z publikácie Csach, K.: Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Čeněk 2009, s.142). Tvrdila tiež, že skutočnosť, že doteraz žiaden súd neprejudikoval žiadny obdobný skutkový a právny prípad obdobného charakteru, neznamená, že jej postup pri ukončení poistného vzťahu z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia podľa O. z., vyvolanej zásahom zvonku - zmenou zák. a z nej vyplývajúcim konaním a postupom NBS, nie je možný a nie je právom dovolený a, že práve atypické a výnimočné prípady, za ktorý považuje aj daný prípad ukončenia poistného vzťahu so žalobcom, sú podľa zákonných noriem predpokladané ako forma ukončenia právneho vzťahu pre objektívnu nemožnosť plnenia na jej strane, vzniknutého nezávisle od jej vôle. Dovolila si odvolaciemu súdu právne argumentovať v danom prípade aj potrebu vyriešenia otázky zásadného právneho významu, ktorú nasledovne odôvodnila, že z takéhoto poistného vzťahu by si mal súd rozhodnúť a spravodlivo prisúdiť obom účastníkom to, čo im právom náleží, že obaja vstupovali do právneho vzťahu dobromyseľne a v dobrej viere dodržať vzájomné záväzky, že jej situácia po kontrole NBS znamenala jej konanie v krajnej núdzi docieliť v krátkej časovej lehote stanovenej NBS a pod hrozbou vysokej sankcie, resp. straty poistného kmeňa, či straty jej licencie v danej oblasti podnikania, bola jednoznačne vyvolaná rôznosťou kontrolných záverov štátnych orgánov v r.1995,1999 a 2007 (ostatná s odstupom takmer 9 rokov, kedy za toto obdobie došlo k výraznej zmene vonkajších podmienok v štátom regulovanej forme poistných vzťahov a k zmene právnych prepisov v SR i v náväznosti na európsky ponímané a chápané štandardy v tejto oblasti jej podnikateľskej činnosti), že i napriek pravidlu, ktoré bežne dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené, resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch, a práve v žalovanej veci ide o takýto prípad, ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel zaniknúť na základe O. z. a tento spôsob zániku aj dokazovala v súdnom konaní. V tomto odvolaní si dovolila poukázať na pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné na tento sporný prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, pretože tieto súd na daný

prípad neaplikoval a týmito sa neriadil, že rovnako ako aplikácia európskych noriem spotrebiteľského práva aj nad rámec vnútroštátnej úpravy s jej aplikáciou v tejto veci súd musí zohľadniť a pristupovať eurokonformne aj k pravidlám európskeho zmluvného práva a podotkla, že napriek upraveniu právneho vzťahu slovenským právnym poriadkom, musia byť zohľadnené aj vyššie formy a princípy, majúce charakter dobrých obchodných zvyklostí a dobrých mravov v právnych vzťahoch, že súd nemal v tomto prípade prikázať jej, ale aj žalobcovi, zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah zreguloval svojim zásahom iný - tretí subjekt verejnej moci, ktorý je nezávislý od účastníkov poistného vzťahu a na druhej strane jeden z účastníkov vzťahu, a to ona - poistiteľ, je povinný postupovať podľa záverov kontrolných zistení aj vo vzťahoch, ktoré už boli dávno predtým uzavreté, že kontrolný subjekt daný záver učinil s hrozbou najzávažnejších sankcií voči nej, že sama zistený nedostatok nezavinila a v r.1995-2007 jej nikdy nebol vyčítaný, ba naopak, v priebehu skorších kontrol tieto konštatovali bezporuchový priebeh poistných vzťahov, preto namietala, že je vecou súdu vykonať výklad zák. eurokonformne aj v súlade so všetkými pravidlami platiacimi v komunitárnom práve, nielen s pravidlami platnými v spotrebiteľskom práve, súd sa týmto základným výkladovým pravidlom - podľa jej názoru - neriadil a dospel tak popri neúplných skutkových zisteniach aj k nesprávnym právnym záverom v spore tým, že rozhodol o vyhovení žalobe. Považovala za nedôvodné, ak má byť zaviazaná existenciou právneho vzťahu ako účastník konania, pričom tento považuje za skončený nie z vlastnej viny a nemohla takéto skončenie poistného vzťahu uzavretého ešte v r.1998 účinne odvrátiť, preto aj v podanom odvolaní si dovolila poukázať na podstatné skutkové okolnosti prípadu, ktoré dokazujú nerovnocennosť napadnutého rozhodnutia a ukrátenie spravodlivosti pri posudzovaní jej konania v krajnej núdzi pod tlakom tretej strany - kontrolného subjektu NBS, že poistnú zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou, a to cenou plnenia (poistného) a aj hlavným predmetom plnenia (poistné plnenie) predpísal tým, že ich stanovil pre ňu záväznými, vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo Ministerstvo financií SR (§ 9,§ 11 zák.č.24/91 Zb. o poisťovníctve v dobovom znení), ide o nesporný predpoklad, ktorý na rozdiel od záverov súdu vyplýva zo znenia samotného zák., že opodstatnenosť tohto tvrdenia zreteľne vyplýva, o. i., aj z listu NBS č. z 30.7.2012, ktorý predložila súdu, že štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia, sa preniesla do obsahu zmluvy ako súčasť povinnosti žalobcu a tomu zodpovedajúceho jej práva (poistné), resp. ako súčasť práva žalobcu a tomu zodpovedajúcej potenciálnej jej povinnosti (poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia), že pri uzatváraní zmluvy vychádzala z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí, že žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu (štát by mal byť v tomto zmysle neomylný) spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu zmluvy predchádzal, že počas trvania právneho vzťahu upraveného predmetnou zmluvou v r.1998 bolo príslušným orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, že opodstatnenosť tohto tvrdenia vyplýva z protokolu z r.2007, ako aj z nadväzujúcich opatrení, ktoré jej boli uložené (príslušné listiny sú prílohou vyjadrenia k žalobe), že táto okolnosť znamenala konštatovanie rozporu obsahu zmluvy v časti poistno-matematickej závislosti medzi výškou poistného a poistným plnením s § 31a v spojení s § 70a ods.1 zák.č.95/02 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, že potreba odstrániť rozpor medzi obsahom zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala jej snahu o zosúladenie obsahu zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu a, že ak sa zosúladenie obsahu zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou nedosiahlo, bola nútená nepokračovať v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zák. a konštatovať zánik zmluvného vzťahu pre rozpor so zák. Poukázala i na to, že absolútne zotrvanie na zásade pacta sunt servanda v okolnostiach prípadu na trvaní poistného vzťahu s pôvodným obsahom vedie na jej strane k porušovaniu pre ňu záväzných noriem v oblasti verejného práva, na strane žalobcu k trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné a tým ani primerané ním skutočne uhradenej cene hlavného predmetu plnenia, že uplatnenie neadekvátneho plnenia zo zmluvy uzavretej podľa O. z. z pohľadu uhradenej ceny zvykne byť všeobecnými súdmi za určitých okolností posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi alebo dokonca až s bezdôvodným obohatením, že netreba strácať zo zreteľa, že cena poistenia ňou nebola určená slobodne, ale jej bola ako záväzná veličina predpísaná orgánom verejnej moci a vzhľadom na okolnosť, že cenu hlavného predmetu plnenia v zmluve a viacerých iných poistných zmluvách predurčil štát, vzniká bez úpravy obsahu alebo trvania poistného vzťahu riziko narastajúcej škody, ktorú je možné potenciálne preniesť na štát, že prvostupňový rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v ktorej porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobca si nárokuje plnenie vo výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatil a potenciálne neustále sa zvyšujúce riziko a nárast škody sa prenáša

na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne a takéto právne riešenie nemôže byť optimálne. Podotkla, že O. z., účinný ku dňu, kedy malo podľa jednej zo zmluvných strán (nej - žalovanej), dôjsť k zániku zmluvy, čo pre nesúhlas žalobcu vyústilo do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových náležitostí určil orgán verejnej moci, že O. z. neupravuje ani takú výslovnú priliehavú právnu úpravu, ktorá by umožnila zohľadniť všetky skutkové špecifiká prípadu, akými sú dĺžka trvania zmluvného vzťahu a všetky spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré počas trvania poistného vzťahu nastali, pôvodne orgánmi verejnej moci regulovaný obsah zmluvy, súvzťažnosť medzi povinnosťou zmluvnej strany dodržať zmluvu za nezmenených podmienok podľa O. z. a jej povinnosťou zosúladiť obsah zmluvy, resp. jej obsahové náležitosti s pravidlami podľa verejného práva, že skutkovo podobný prípad nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom SR, pokiaľ ide o meritum veci, že Najvyšší súd SR v prípade uviedol, že dovolací súd v prejednávanej veci, ktorá je obdobná s touto vecou, „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané“, že z odôvodnenia cit. rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že dôvodom, prečo dovolací súd dosiaľ v takejto veci nerozhodol, bola absencia prípustnosti dovolania podľa daná v dovolacím súdom prejednávanom prípade. Poukázala na priliehavejšie právne riešenie skutkovej situácie špecifickej pre tento prípad, ktoré ponúkajú Princípy európskeho zmluvného práva, najmä v čl.6:105 v spojení s čl.6:106 a čl.6:111, že na moderný koncept právnej úpravy európskeho súkromného zmluvného práva zareagovala inak už aj najnovšia právna úprava českého O. z., účinného od 1.1.2014 a, že k účinkom a výsledku, k akému je možné dospieť aplikáciu princípov európskeho zmluvného práva na tento prípad, sa možno v podmienkach SR priblížiť výkladom súdu, že väčší počet doteraz vedených sporov rôznych žalobcov voči nej v identických právnych vzťahoch vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu vyslovil záväzný právny názor dovolací súd, ktorý - ako sám uviedol - „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané“, pretože v naznačených súvislostiach (skutkové špecifiká prípadu, vplyv zmien verejného práva na súkromnoprávne vzťahy, zmena okolností počas dlhotrvajúceho kontraktu, podobný prípad nebol judikatúrou súdov riešený a p.), môže vyvstať niekoľko doposiaľ neriešených otázok zásadného právneho významu. Citujúc znenie uviedla, že vzhľadom na postup prvostupňových súdov a relevantné skutkové a právne okolnosti prípadu môžu vystať právne otázky, či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa O. z., ktorej jednu z podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia určil orgán verejnej moci, dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností spočívajúcich v zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej moci prenesená do zmluvy bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, zmluvným stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, pričom zotrvanie na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti jednej zo zmluvných strán, je možné podľa právnej úpravy O. z. prelomiť zásadu pacta sunt servanda zánikom zmluvného záväzku po tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave zmluvného vzťahu nedošlo, ďalej v otázke, či v podmienkach jednotného právneho poriadku SR môže byť obsah zmluvného vzťahu v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa O. z. zároveň svojim obsahom v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu, spočívajúcich v zmene alebo zániku takéhoto právneho vzťahu, ďalej v otázke, či v prípade, že poisťovňa v poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 1.5.2004, mala aj po 30.4.2005 určené štátom poistné poistno-matematicky tak, že výška poistného nezabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, a to záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, či za týchto novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa O. z. na základe v spojení s zák.č.95/02 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005 a poisťovni povinnosť poskytnúť časť poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby určeným z uhrádzaného poistného poistno-matematicky správne, t. j. v inej - nižšej výške, než bolo dohodnuté v poistnej zmluve s poukazom na to, že zmluvne dohodnuté poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne (najmä záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby) a, či pre rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby v poistnej zmluve s v spojení s zák.č.95/02 Z. z. mohlo dôjsť už počas trvania poistenia k zániku právneho vzťahu z takejto poistnej zmluvy pre nemožnosť pokračovať v takomto ďalšom poisťovaní. Pre prípad,

ak by sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením prípadu podľa rozhodnutia prvostupňového súdu a napadnutý rozsudok potvrdil, navrhla postupovať podľa a vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustiť dovolanie. Namietala aj súvisiaci výrok o priznaní trov konania v prospech zást. žalobcu, pretože tento výrok je priamo závislý od výroku vo veci samej, ktorý napadla odvolaním. Z právneho hľadiska inak namietala výrok o trvaní poistnej zmluvy spolu s viazanosťou touto zmluvou, ktoré sú navzájom rovnocenné a aj duplicitné, pretože podľa právnej teórie výrok o trvaní záväzkového subsumuje v sebe automaticky aj záväznosť práv a povinností z takého vzťahu plynúcich pre jeho účastníkov. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, pokiaľ ide o dodatočnú právnu a objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej, a pokiaľ žalovaná argumentuje nesprávnym právnym posúdením, keď oznámenie o zániku poistenia, ktorým mu oznámila vznik objektívnej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik poistenia, označil za jej jednostranný právny úkon, ktorým malo byť neplatne ukončené jeho poistenie, uviedol, že opakovane stavia svoju argumentáciu v spore skutočnosťou, že nie je možné jej uložiť 2 protichodné povinnosti, jednak vyplývajúce zo správneho rozhodnutia a z uzatvorenej zmluvy, že na nasledovnom tvrdení stavia argumentáciu o nemožnosti plnenia, či dokonca čiastočnej neplatnosti zmluvy, avšak ničím nepreukázala, že správnym rozhodnutím by jej mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy, dokonca podľa vyjadrení samotnej NBS, ktoré boli v spore predložené, neobsahuje rozhodnutie dohliadacieho orgánu povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v jeho neprospech, tým pádom nie je možné považovať vzniknutú situáciu ani za objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za situáciu nezávislú od vôle a činnosti žalovanej, že žalovaná - podľa jej tvrdení - mala byť k oznámeniu o ukončení jeho zmluvy nútená prikročiť v dôsledku krokov dohliadacieho orgánu - NBS, že s jej tvrdeniami nesúhlasil jednak on a nestotožnil sa s nimi ani súd a, že rozhodnutím dohliadacieho orgánu mohla jej byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Opakovane podotkol, že v každom zmluvnom vzťahu je potrebné rozlišovať verejnoprávnu a súkromnoprávnu stránku, a preto nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi, škodu takto vzniknutú nie je možné preniesť na spotrebiteľov, preto ani prípadné nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte (či už zavinená alebo nezavinená), či nenaplnenie miery solventnosti, môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré nemôžu mať vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv, že NBS nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s ním a nie je ani subjektom, ktorý by sa dopustil deliktu voči nemu, preto si prirodzene nemôže uplatniť žiaden nárok voči NBS, a preto v zmluvnom vzťahu uzatvorenom so žalovanou nemôže znášať následky prípadného protiprávneho konania NBS, že dostatočne v konaní preukázal potrebu rozlišovania verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, podporovanú aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR, konkrétne ide o nález PL.ÚS16/95 z 24. 5.1995, zverejnený v Z. z., čiastka 43, pod č.126/1995, že zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods.1 Obch. zák., podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie, týmto ust. sa normuje nezávislosť platnosti súkromnoprávneho úkonu od verejnoprávnych zákazov, že - ako uviedol a aj v samotnej žalobe - verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, a ani k možnosti jednostranne súkromnoprávny vzťah zmeniť alebo zrušiť, týmto neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi, že účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom, preto nepovažoval za presvedčivé ani tvrdenia žalovanej o tom, že splnenie zmluvy za pôvodne dohodnutých podmienok je nemožné, že nanajvýš inovatívne v porovnaní s drvivo prevládajúcou právnou mienkou pôsobí tvrdenie, že plnenie peňažnej sumy je nemožné. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o tzv. hospodárskej nemožnosti plnenia si dovolil podotknúť, že žalovanú nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách či podnikateľských stratégiách navrhla a, že rovnako posúdil vzniknutú situáciu aj súd, ktorý svoje odôvodnenie správne zhrnul v rozsudku. Opakovane upozornil aj na skutočnosť, že žalovaná mu oznámila ukončenie poistenia s úplne iným odôvodnením, aké sa snaží tomuto ukončeniu v súčasnosti prikladať, že v liste Oznámenie o zániku poistenia odôvodnila ukončenie s poukazom na čl.11 ods.2 VPP pre životné poistenie ( jeho znenie citoval) a na tomto základe si ale dovolil upozorniť na skutočnosť, že svojim správaním nikdy nedal príčinu na zrušenie zmluvy a rovnako nikdy nepožiadal o ukončenie poistného vzťahu, či už výpoveďou, príp. dohodou. V tejto súvislosti si dovolil upozorniť aj na skutočnosť, že NBS sa vo viacerých správach dištancovala od riešenia, ktoré si vo vzťahu k vzniknutej situácii zvolila žalovaná, že predmetné tlačové

správy tvoria súčasť súdneho spisu, že okrem týchto správ bol, napr. v konaní pred Okresným súdom Košice I zo strany konajúceho súdu zaobstaraný dôkaz, z ktorého opakovane vyplýva nie len dištancovanie sa NBS od riešenia, ktoré si v spore zvolila žalovaná a to oznámením o ukončení zmluvy, ale aj vymenovanie rôznych iných spôsobov riešenia vzniknutej situácie. K omylu žalovanej v tom, že poistný produkt UDP-K nemá nedostatky a, že ho môže ponúkať a, že v odvolaní taktiež namieta skutočnosť, že nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií, ktoré v r.1995 schválilo určené poistné, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola uvedená do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K nemá nedostatky a, že ho môže ponúkať, že zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku jej omylu (nesprávne určený prepočet, príp. omyl v inej skutočnosti), uviedol, že a ani prípadný jej omyl nezakladá povinnosť „navrhovateľky“ zmeniť zmluvu alebo doplatiť určité čiastky, že nie sú splnené podmienky omylu v zmysle § 49a O. z., keďže o prípadnom omyle žalovanej nevedel, vedieť nemohol a ani ho nevyvolal, že už vo svojom skoršom písomnom vyjadrení jasne vyjadril presvedčenie, že právo namietať relatívnu neplatnosť zmluvy z dôvodu omylu žalovanej nie je dané a aj v prípade, ak by dané bolo, namietal a namieta jeho premlčanie. Iba na okraj dodal, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, on preto nemôže niesť následky pochybení žalovanej pri plnení si verejnoprávnej povinnosti. Okrem toho taktiež poukázal na § 37 ods.3 O. z. (jeho znenie citoval) a uviedol, že chybne nastavený mechanizmus, resp. nevýhodne formulované ust. zmluvy pritom nie je možné považovať za chybu v písaní alebo počítaní. K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalovanou, poukazujúc na argumentáciu o oddelenosti súkromnoprávnej a verejnoprávnej roviny právnej úpravy vzťahu, zdôraznil, že v konaní pred prvostupňovým súdom, uviedol a opakovane podotýka, že žalovanou navrhované dôkazy (konkrétne správny spis MF SR č.j.52/1024/1995 a výsluch JUDr. Škapinca, resp. iné navrhované dôkazy) sa tak na predmet konania nevzťahujú a nebol, ani nie je dôvod ich vykonať, ani sa k nim zo jeho strany vyjadrovať (samotný súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s návrhmi, ktorých vykonanie zamietol tým spôsobom, že ide o dôkazy nadbytočné a veci sa netýkajúce). V neposlednom rade si dovolil podotknúť, že žiaden zamestnanec žalovanej sa v konaní osobitne nedomáhal výpovede, rovnako tak žalovaná nikdy nenavrhla vypočutie zamestnanca NBS ako svedka, ktorého výpoveď nie je pre konanie dôvodná a zastával rovnaký názor aj ohľadne nedôvodnosti pripojenia správneho spisu Ministerstva financií č.j.52/1024/1995 z 30.5.1995 a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že tento dôkaz sa na predmet konania nevzťahuje a vykonanie dôkazov, konkrétne zabezpečením správneho spisu MF SR z r.1995 by nič v konaní nezmenilo, a či bolo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k žalovanej správne alebo nesprávne, či MF SR malo alebo nemalo zistiť nedostatky výpočtu poistno-matematického vzorca, nemôže nič zmeniť na skutočnosti posudzovania právneho vzťahu medzi ním a žalovanou o existencii, trvaní, príp. zániku konkrétneho zmluvného vzťahu a nárokov z neho vyplývajúcich. K vzájomnému návrhu žalovanej a cene určenej treťou osobou uviedol, že žalovaná stavala svoju vzájomnú žalobu, ktorou argumentuje aj v samotnom odvolaní okolo centrálnej myšlienky spravodlivého usporiadania vzťahov použitím, resp. aplikáciou čl.6:105 v spojení s čl.6:106 ods.2 Princípov európskeho zmluvného práva, že princípy európskeho zmluvného práva - ako vyplýva aj z ich samotného prvého čl. - sa aplikujú, ak sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať (čl.1:101 ods.2 Princípov), že Čl.1:101 ods.3 Princípov zasa vymenúva spôsoby, resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade, ak si zmluvné strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá alebo si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Poukázal na to, že zmluvné strany tejto zmluvy si jasne zvolili právny poriadok aj právne normy, ktoré spravujú túto zmluvu, že strany sa nedohodli na použití všeobecných právnych zásad, ani iných obdobných pravidiel, a rovnako ani na začlenení týchto Princípov, resp. na spravovaní zmluvy týmito Princípmi, z uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania vylúčená. Rovnako si dovolil upozorniť na skutočnosť, že predmetné Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, čo rovnako potvrdzuje fakt ich nepoužiteľnosti na právny vzťah účastníkov konania, vyplývajúci z ich zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovaná v zásade vo vzájomnej žalobe odkazuje na znenie čl.6:105 v spojení s čl.6:106 ods. 2 (jeho znenie citoval), že sa v celom podaní snaží vzbudiť dojem o tom, že cena poistenia bola určená tretím subjektom, že z § 9 ods.1 a § 11 ods.3 zák.č.24/91 Zb. o poisťovníctve, platného a účinného v rozhodnom čase (ich znenie citoval) zák. je absolútne zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácii s tým spojenými a určením pravdepodobností bola žalovaná a nikdy nie tretí subjekt, že Ministerstvo financií bolo jedine subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovanej, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia vydalo pre ňu povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva, že na podklade takéhoto konania dozorného orgánu nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou

treťou osobou, že je absolútne zrejmé, že cenu poistenia určovala žalovaná a aj vzhľadom na náležitosti obchodného plánu v súlade s § 11 ods.3 zák.č.24/91 Zb., mala dostatočný prehľad nielen o samotnej cene, ktorú stanovila ale aj o kalkuláciách sadzieb poistného a tabuľkách pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácia vychádza. V nadväznosti na uvedené mal za to, že vylúčením takéhoto vzájomného návrhu na samostatné konanie nebola žalovanej žiadnym spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko tomuto návrhu bude pridelená samostatná sp. zn. a vec bude riadne prejednaná v súlade s právnym poriadkom SR, pričom žalovaná bude mať možnosť riadne využiť všetky svoje procesné práva, naopak, ďalšie predlžovanie konania výlučne z dôvodu podania vzájomného návrhu po 4 rokoch existencie sporu, pričom žalovanej nič nebránilo podať takýto návrh už dávno predtým, by malo za následok jedine zamedzeniu uplatnenia jeho práva na rýchlu a účinnú ochranu, napokon, samotné rozhodnutie súdu o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie ( v kontexte s ), hoci ako súčasť rozsudku vo veci samej, je len rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, pričom v zmysle voči takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, aj preto mal za to, že námietky žalovanej týkajúce sa neprejednania vzájomnej žaloby v jedinom konaní spolu so žalobou, sú bezpredmetné. V neposlednom rade si dovolil upozorniť aj na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý v totožnej veci posúdil konanie tak, že určil, že poistná zmluva existuje a žalovaní sú ňou viazaní, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici toto rozhodnutie potvrdil, že konanie v Banskej Bystrici bolo vedené pod a , pred NS SR bolo toto konanie vedené pod a dovolanie žalovanej bolo v tejto veci odmietnuté (z odôvodnenia rozsudku, ktorým KS v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie OS v Banskej Bystrici si dovolil citovať). Ohľadom rozhodnutia zásadného právneho významu uviedol, že žalovaná sa v podanom odvolaní snaží poukázať aj na povahu a osobitosti danej veci, pričom ako svoj zámer prezentuje dosiahnutie postupu odvolacieho súdu, za predpokladu, že by napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne a právne správny, v zmysle (jeho znenie citoval) a tento zámer odôvodňuje predovšetkým tým, že v predmetnej veci, ako aj v ďalších obdobných prípadoch nebol doposiaľ dovolacím súdom vyslovený právny názor k niekoľkým doteraz neriešeným otázkam zásadného právneho významu, predovšetkým k otázkam týkajúcim sa vplyvu verejného práva na súkromnoprávne záväzky, vyplývajúce z poistnej zmluvy (t.j. k zníženiu plnenia či dokonca čiastočnej neplatnosti poistnej zmluvy). Dovolil si poukázať na to, že zo strany žalovanej ide opätovne len o snahu vnášať verejnoprávnu rovinu existujúcu výlučne medzi ňou a štátom, resp. orgánmi dohľadu do súkromnoprávnej roviny medzi účastníkmi konania, vyplývajúcej výlučne zo súkromnoprávnych predpisov a riadne uzavretej zmluvy a, že hoci žalovaná argumentuje tým, že v identickej veci už KS v Košiciach 24.10.2012 pod rozhodol tak, že vyhovel jej návrhu a pripustil dovolanie z dôvodu, že ide o vec zásadného právneho významu, žiadnym spôsobom nešpecifikovala predmetný rozsudok , t.j. v akom rozsahu bolo dovolanie pripustené a z akých dôvodov, resp. vo vzťahu k akým právnym otázkam a rovnako žiadnym spôsobom nepreukázala ani to, či išlo o identickú vec. Mal za to, že takýto jej neúplný a nezrozumiteľný návrh nemôže obstáť, zvlášť ak ide o také závažné následky, ako je pripustenie dovolania z dôvodu zásadného právneho významu, čo je akiste nie úplne bežne využívaný inštitút. Zároveň si dovolil argumentovať aj iným, a to, že je potrebné podotknúť, že neskorším rozhodnutím súdu - rozsudkom KS v Košiciach -367 z 18.12.2012, v ktorom sa tento vysporiadal, o. i., aj s obdobným návrhom žalovanej na pripustenie dovolania z dôvodu posúdenia otázky zásadného právneho významu tým spôsobom, že tomuto návrhu nevyhovel (z odôvodnenia uvedeného rozsudku citoval). Napokon považoval za podstatné aj to, keďže žalovaná tvrdí, že v identickej veci už bolo rozsudkom druhostupňového súdu pripustené dovolanie z dôvodu zásadného právneho významu, že opakované pripustenie tohto dovolania aj v iných obdobných konaniach, by mohlo vyústiť jedine do negatívneho javu, ktorý by sa prejavil v podobe plurality takýchto konaní na najvyššom súde, čo by v konečnom dôsledku mohlo dospieť za predpokladu, že by sa na posudzované právne otázky objavili rôznorodé názory, nie k zjednoteniu výkladu právnych predpisov, ale naopak k jeho ďalšiemu roztriešteniu, aj preto považoval tento návrh žalovanej za nedôvodný a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v zmysle ako vecne a právne správny potvrdiť a žalovanej zároveň uložiť povinnosť nahradiť trovy konania a trovy právneho zast. odvolacieho konania 81,46 € na účet jeho zást., do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to za vyjadrenie k odvolaniu z 24.1.2013 - 60,07 €, režijný paušál 7,81 € a DPH 13,58 €.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok, okrem výroku III., potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu

stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ( v konaní došlo k iným vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), (súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), (súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Inými vadami podľa , ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( prvá veta ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania ( ), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [ ]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s a p.).

Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z uvedených vád, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

K námietke žalovanej, že pre nevykonanie nosného dôkazu (ktorý uvádzala v odvolaní) v tomto smere bolo rozhodnutie súdu pre ňu nepredvídateľné podľa a, že súd ani neodôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy podľa jej vyjadrenia k žalobe z 15.4.2010, je potrebné uviesť, že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu ( ), a nie účastníka konania a, že aj súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R37/1993), že prípadné nevykonanie určitého dôkazu, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa a a, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, preto namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je vadou konania ani podľa

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

K výhradám žalovanej, že súd ňou navrhnutý dôkaz (pripojenie správneho spisu, obsahujúceho rozhodnutie ministerstva č.j.52/1024/1995 z 30.5.1990) nevykonal, pričom z tohto dôkazu malo vyplývať, že zo strany ministerstva došlo v r.1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v r.2004 dostalo do rozporu so zák. a spôsobilo nemožnosť plnenia na jej strane, treba uviesť, že vykonanie tohto dôkazu, by bolo nadbytočné, lebo nešlo o spornú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné v tomto konaní preukazovať a ktorá by vo vzťahu k nej (žalovanej) v prejednávanej veci, so zreteľom na určovaciu povahu žaloby, mala právny význam, keďže predmetom tohto konania nie je nárok žalovanej na náhradu škody proti štátu, za ktorý koná ministerstvo. Rovnako tak výsluch svedka - generálneho riaditeľa Správy poistenia - JUDr. Škapinca, nebol - vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy - potrebný, lebo týmito ostatnými dôkazmi bol skutkový stav dostatočne zistený.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

K namietanej dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, majúcej pôvod v zmene právneho predpisu zák.č.95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi účastníkmi konania v súvislosti s § 31a zák.č.186/04 Z. z. je potrebné uviesť, že znenie § 575 O. z. rozlišuje nemožnosť plnenia a to v dobe vzniku záväzku, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu a dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za následok zánik záväzku.

Ak sa plnenie stane nemožným už pred splatnosťou záväzku a na takom stave sa už nič nemôže meniť, záväzok zaniká už pred vznikom jeho splatnosti. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav

záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné len subjektívne, t.j. iba pre dlžníka, záväzok nezaniká.

V prejednávanej veci u žalovanej nejde o plnenie nemožné, neuskutočniteľné, ale o plnenie za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, než s akými v čase uzavretia zmluvy rátala a s ktorými kalkulovala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk. Nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna kalkulácia, ktorý bol a je plne v kompetencii poisťovne - žalovanej, berúc do úvahy činnosť NBS, vo vzťahu k správnosti výpočtu výšky poistného, sa nemôže premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou - žalovanou a poistencom - žalobcom, bez súhlasu poisteného a v konečnom dôsledku zánikom poistného vzťahu. Žalobcu totiž nemožno nútiť, aby súhlasil s inou výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma účastníkmi konania v čase uzavretia zmluvy, len pre chybu žalovanej pri výpočte výšky poistného, ktorá existovala už v čase uzavretia poistného vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné vziať zreteľ na to, že žalovaná mala podľa § 22 (Technické rezervy poisťovne a zaisťovne) ods.1 zák.č.95/02 Z. z. na vykonávanie poisťovacej činnosti vytvárať v súlade s vymedzeným predmetom podnikania, o. i. technickú rezervu na poistné budúcich období, technickú rezervu na poistné plnenie a technickú rezervu na životné poistenie, aby bola v každom okamihu zabezpečená jej schopnosť uhradiť v plnej miere všetky svoje záväzky, vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a, že podľa § 31 ods.2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti bola povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák.č.95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi účastníkmi konania a to zák.č.186/04 Z. z., do ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložený § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods.1 zák.č.8/08 Z. z.) nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte výšky poistného, berúc do úvahy aj uvádzané jej povinnosti na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať si technické rezervy. Pritom je potrebné vziať do úvahy, že predmetná zmluva a poistný vzťah vyplývajúci z nej je podľa § 52 ods.1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a, že podľa § 54 ods.1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy - poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných podmienok. Žalobcu - spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpil k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by si v konečnom dôsledku zhoršil svoje zmluvné postavenie.

Pokiaľ ide o výrok III. o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné konanie, bolo odvolanie žalovanej proti nemu odmietnuté podľa , lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania.

Čo sa tyká pripustenia dovolania podľa , nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalovanej a dovolanie v prejednávanej veci pripustiť, vzhľadom na súkromnoprávny charakter vzťahu medzi účastníkmi konania, vyplývajúci z ust. O. z. - z poistnej zmluvy, na ktorý možno aplikovať len právne predpisy - normy súkromného práva, a to aj v prípade zmeny verejnoprávnych predpisov, ktoré mohli mať vplyv na postavenie niektorého účastníka verejnoprávneho vzťahu, t.j. v prejednávanej veci žalovanej

- poistiteľa.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa trovy konania sú najmä, o. i. odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods.5 prvá veta cit. ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.

Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods.1 písm. a) vyhl. základná sadzba odmeny za jeden úkon je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 14 ods.1 písm. b) a c) vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd vo veci samej a za konanie pred súdom, a to za každé dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín.

Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods.3 vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola prisúdená náhrada jeho trov 81,46 €, a to za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z 24.1.2013 60,07 €, paušálna suma na náhradu hotových výdavkov 7,81 € , spolu 67,88 € a 20 % DPH z uvedenej sumy 13,58 €).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.