Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-139-2022.pdf
PDF · 97.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/139/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 08.04.2022, č. k. 4T/34/2021-168, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06.2023 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výrokoch o uložení trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. trvale bytom: D. E. XXX, F. G.
o d s u d z u j e
Podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 3 Trestného zákona k spoločnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 08.04.2022, č. k. 4T/34/2021-168 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že bod I. v presne nezistenom čase od 09.04.2019 do 24.04.2019 na bližšie nešpecifikovanom mieste v Rakúskej republike ako kuriér spoločnosti ATP Group, s.r.o. počas prepravy mobilných telefónov realizovanej spoločnosťou ATP Group, s.r.o. pre spoločnosť WESTech, s.r.o. a adresované spoločnosti Selta Spa, Via Washington 13, Milano - Italy, rozbalil paletu s mobilnými telefónmi ktoré viezol a dva z nich, konkrétne mobilný telefón zn. iPhone XS Max, IME1:XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 1.077,- Eur a mobilný telefón zn. iPhone XS Max, IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 1.077,- Eur neodovzdal adresátovi, ale si ich ponechal, pričom tieto daroval svojej priateľke G. A. E., ktorá tieto telefóny predala na internetovom portáli H., čím takto poškodenej spoločnosti WESTech, s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská 17, Bratislava spôsobil škodu odcudzením mobilných telefónov celkovo vo výške 2.154,- Eur,
bod II.
dňa a 19.07.2019 v čase od 00:17 hod. do 00:31 hod. v meste I., okres Dunajská Streda, z bankomatu B. H. G. J. čísla G. na adrese C. XX po predchádzajúcom zverení bankomatovej karty od poškodenej spoločnosti SKANLINE, s.r.o., so sídlom Drevárska 2, Spišská Nová Ves neoprávnene, v rozpore s účelom zverenia uskutočnil výber z účtu poškodenej spoločnosti čísla G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom vo A. K. H. J., a to:
- dňa 19.07.2019 v čase o 00:18 hodine vo výške 200,- Eur,
- dňa 19:07.2019 v čase o 00:20 hodine vo výške 300,- Eur, čím získal pre seba neoprávnený prospech vo výške 500,- Eur a zároveň sa pokúsil o zrealizovanie neoprávnených výberov, a to:
- dňa 19.07.2019 v čase o 00:17 hodine vo výške 0,00 Eur,
- dňa 19.07.2019 v čase o 00:31 hodine vo výške 200,- Eur,
- dňa 19.07.2019 v čase o 00:31 hodine vo výške 100,- Eur, ktoré transakcie z dôvodu prekročenia limitu boli neúspešné, čím by v prípade úspešnosti vyššie uvedených transakcií získal pre seba neoprávnený prospech vo výške 300,- Eur, teda v bode I. a II. prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a v časti sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovali k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobiť tak na cudzom majetku malú škodu, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,
čím spáchal
v bode I. a II.
pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Za to ho súd odsúdil podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 3 Trestného zákona k spoločnému trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona súd zrušil výrok o vine a celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 46T/11/2021 zo dňa 21.07.2021, právoplatný dňa 21.07.2021 ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku mu súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu spôsobenej škody poškodeným:
- WESTech, spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Stará Vajnorská 17 vo výške 400,- (štyristo) Eur,
- SKANLINE, s. r. o., so sídlom Spišská Nová Ves, Drevárska 2 vo výške 500,- (päťsto) Eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor podaním zo dňa 12.04.2022, doručeným prvostupňovému súdu dňa 12.04.2022 odvolanie, a to v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vzdal práva na podanie odvolania. 3. Prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 23.06.2022, doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.06.2022 nasledovne (skrátene): 3.1. Nestotožňuje sa s výrokom o treste, nakoľko súd pri ukladaní trestu nesprávne prihliadol na odsúdenie uvedené v bode 4. záznamu registra trestov – rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/7/2018 zo dňa 19.08.2018, právoplatný dňa 10.12.2018, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky do 11.12.2020. 3.2. Z uvedeného potom vyplýva, že obžalovaný bol v čase spáchania stíhaných skutkov v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, keďže skutky týkajúce sa prejednávanej trestnej veci spáchal v mesiacoch apríl a júl 2019. 3.3. V čase, keď bol v tejto trestnej veci vyhlásený rozsudok, tak záznam v bode 4. registra trestov bol vyznačený nesprávne, a to tak, že na páchateľa sa hľadí ako keby nebol odsúdený, hoci k osvedčeniu zo zákona v tom čase s poukazom na § 50 ods. 6 Trestného zákona neexistoval zákonný podklad. 3.4. Obžalovaný je v prejednávanej veci stíhaný za druhovo totožnú trestnú činnosť, za akú už bol odsúdený, a preto uloženie podmienečného trestu považuje za nedostatočné. 3.5. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a sám uznal obžalovaného za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
a podľa § 213 ods. 2 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému spoločný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/11/2021 zo dňa 21.07.2021, právoplatný dňa 21.07.2021 vo výroku o vine a treste. 4. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, na ktorom sa obžalovaný nezúčastnil. Obžalovanému bolo upovedomenie o termíne verejného zasadnutia doručené dňa 30.05.2023, pričom svoju neúčasť na verejnom zasadnutí ospravedlnil telefonicky dňa 22.06.2023 a súhlasil s vykonaní verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Prokurátor na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, pričom prokurátor upresnil, že podaným odvolaním napáda len nesprávnosť výroku o treste. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. 6. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine za skutok uvedený v bode II. napadnutého rozsudku a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
7. Prvostupňový súd výrok o treste odôvodnil tým, že v prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, čím je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe. Za spáchané skutky uvedené v bode I. a II. obžaloby bol súd povinný ukladať spoločný trest v zmysle § 41 ods. 3 Trestného zákona, pretože obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/11/2021 zo dňa 21.07.2011, právoplatným dňa 21.07.2021 uznaný vinným za spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona (na skutkovom základe, ako je uvedené pod bodom I. napadnutého rozsudku), za ktorý mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1.500,-eur, pričom súd pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Skutok uvedený v bode II. rozsudku a skutok z vyššie citovaného konania Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/11/2021 jednoznačne tvoria dva samostatné čiastkové útoky obžalovaného, ktoré spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin a ide o pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. V oboch prípadoch si obžalovaný prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a v obidvoch prípadoch mal obžalovaný identický zámer a priamy úmysel spáchať trestný čin sprenevery. S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (až 2 roky) považoval súd za potrebné uložiť obžalovanému za spáchanie vyššie uvedeného pokračovacieho trestného činu sprenevery zahŕňajúceho obidva čiastkové útoky trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Súd zároveň zrušil skorší výrok o vine a výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/11/2021 zo dňa 21.07.2011. Výkon uloženého trestu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu na 3 roky. Obžalovaný svoje konanie oľutoval, ďalej poukázal na to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by negatívne postihol aj jeho rodinu. Spolu so družkou majú 4 - mesačné dieťa a bývajú v prenájme v H.. Zaoberá sa prerábaním bytov. Súd v prejednávanej veci dospel k presvedčeniu, že prevýchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, je možné dosiahnuť aj bez trestu spojeného s faktickým odňatím osobnej slobody. Podľa názoru súdu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, jeho výmera i dĺžka uloženej skúšobnej doby, môže splniť výchovný účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a môže dostatočne vplývať na obžalovaného v tom smere, aby sa v budúcnosti nedopustil nielen podobnej, ale žiadnej protiprávnej činnosti, lebo v opačnom prípade by už mu mohol byť uložený trest prísnejší a spojený už aj s jeho výkonom. 8. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, je odvolací súd toho názoru, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s niektorými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného a trest uložený prvostupňovým súdom je neprimeraný a nezákonný. 9. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou prokurátora, že prvostupňový súdu opomenul zohľadniť, že trestného činu sprenevery sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/7/2018, v ktorom skúšobná doba plynula od 11.12.2018 do 11.12.2020, pričom aj v tomto konaní bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. 10. Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona vylučuje, aby bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom v prípade, ak tento trestný čin spácha v čase podmienečného odsúdenia, ako je tomu v tomto prípade. Aplikáciou ustanovenia § 49 ods. 1 Trestného zákona prvostupňovým súdom prišlo k porušeniu hmotnoprávneho ustanovenia Trestného zákona. 11. Prokurátor následne v podanom odvolaní rozlišuje situáciu, kedy sa odsúdenie obžalovaného, v ktorom plynula skúšobná doba, hľadí ako keby nebol odsúdený a situáciu opačnú. Prokurátor však nevyslovil záver, ako vyriešiť situáciu v prípade, ak sa na odsúdeného pri odsúdení, v ktorom plynula skúšobná doba, hľadí ako keby nebol odsúdený, teda prišlo k jeho osvedčeniu. 12. Odvolací súd jeho toho názoru, že účinky osvedčenia obžalovaného v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody majú účinky „ex nunc“, teda od momentu jeho osvedčenia, či už k nemu prišlo na základe rozhodnutia súdu alebo zo zákona. 13. Z tohto dôvodu osvedčením obžalovaného nezaniká skutočnosť, že stíhaného trestného činu sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ale jeho benefitom je to, že podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody mu už nemožno nariadiť, príp. eliminovanie následkov prípadnej recidívy po jeho osvedčení a pod.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje podporne aj na právny názor vyjadrený v judikatúre súdov, podľa ktorého zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin. (viď. R 7/1975).
V tom prípade má predmetný právny názor ten význam, že ak zákonnou fikciou neodsúdenia nezaniká skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin, rovnako nezaniká skutočnosť, že tento trestný čin spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. 14. Naviac je nevyhnutné uviesť, že odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou prokurátora, že aj v prípade, ak by obžalovaný nespáchal predmetný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby, bolo by namieste, aby mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko bol v minulosti 4 krát odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený, ktorý však nedosiahol svoj účel, keďže aj po ich uložení sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, dokonca špeciálnej recidívy k trestnému činu sprenevery. 15. Prvostupňový súd pochybil aj v tom, že nesprávne uvádza, že pre trestný čin, za ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného, je možné uložiť trest odňatia slobody do dvoch rokov, nakoľko trestná sadzba pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona je stanovená na 1 až 5 rokov. Odvolací súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody vychádzal z § 34 ods. 4 Trestného zákona a osobitne prihliadol na rodinné pomery obžalovaného, ktorý je otcom a jeho rodina je na neho finančne odkázaná. Aj z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s návrhom prokurátora v podanom odvolaní a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní jeden rok, nakoľko aj s poukazom na priznanie obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti a jeho úprimné oľutovanie, možno predpokladať, že takto uložený trest splní svoj účel. S poukazom na početnosť predchádzajúcich odsúdení obžalovaného a špeciálnu recidívu, odvolací súd nepovažoval za účelné ukladať obžalovanému alternatívny trest, príp. znižovať uložený trest analogickou aplikáciou § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Odvolací súd v prípade obžalovaného nezistil ani žiadne mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom za tieto nemožno považovať ani rodinné pomery prezentované obžalovaným. 16. S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho odvolací súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 17. Zároveň odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že prvostupňový súd výrok, ktorým podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušil výrok o vine a celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 46T/11/2021 zo dňa 21.07.2021, právoplatným 21.07.2021 ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, uviedol v časti napadnutého rozsudku, v ktorej rozhodoval o treste pre obžalovaného, tento výrok sa týka výroku o vine, a preto zostal výrokom odvolacieho súdu nedotknutý, rovnako ako výrok o vine a výrok o náhrade škody. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.