Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-308-2012.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/308/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu : Z. C., H. D. R. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom na Dubovej č. 4 v Humennom, proti žalovanému : N. I., H. D. H. T. B. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom na ul. kpt. Nálepku č. 8 v Michalovciach, o zaplatenie 832,27 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach č.k. 12C/129/2003-438 zo dňa 26.4.2012 a uzneseniu zo dňa 10.2.2005 z č.l. 102 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.
P o t v r d z u j e uznesenie z č.l. 102.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom konanie do výšky 39,10 € so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2001 do zaplatenia zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 81,26 € so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2001 do 31.12.2008 a od 1.1.2009 do zaplatenia vo výške 10,5 % ročne. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 654,17 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcu aj žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu v Michalovciach trovy štátu žalobcu vo výške 810,52 € a žalovaného v sume 299,78 €, oboch v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa na súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 33.528,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 16.10.2011 do zaplatenia. Uviedol, že pre žalovaného na základe ústnej dohody vykonal dielo, a to dodávku a montáž oceľovej konštrukcie stodoly s tým, že cena bude určená dohodou podľa cenníka č. 767 stavebné a doplnkové konštrukcie - zámočnícke práce podľa súpisu vykonaných prác. Žalobca dielo vykonal, žalovaný ho prevzal, doposiaľ ho užíva, ale neuhradil faktúru č. 8/2001 z 26.9.2001 vo výške 33.528,- Sk, splatnú 15.10.2001. Na montáž použil plech, ktorý zabezpečil žalovaný v hodnote 5.737,- Sk. Súd prvého stupňa na zistenie výšky nákladov na výstavbu stodoly nariadil znalecké dokazovanie najprv znalcom Ing. Weissom a potom znalcom V.. C. Š., pretože znalec V.. P. prestal vykonávať znaleckú činnosť. Preto na doplnenie dokazovania v súvislosti s odstránením nedostatkov v znaleckom posudku Ing. Weissa nariadil znalecké dokazovanie V.. Š.. Podľa súdu prvého stupňa sú závery tohto znalca správne. Takmer sa zhodujú so závermi znalca V.. P.. Primeranou cenou sa podľa týchto posudkov má rozumieť cena, za ktorú sa stavajú rovnaké, prípadne obdobné plechové stodoly, v danom mieste a čase, teda v septembri, správne 2001, v obvode Bánovce nad Ondavou. Keďže znalec Š. nemohol vychádzať z iných obdobných cien prác za takéto stavby, pretože nebolo možné od stavebných firiem zistiť cenník
prác, vychádzal z najviac používaného cenníka Odis, používaného na Východnom Slovensku. Ten už sám osebe zohľadňuje ceny dodávky materiálu, ale i montáže (ceny prác) v prepočte cien na tretí štvrťrok 2001. Ak žalobca namietal, že plechovú stodolu staval po častiach, jeho námietky sú nepodstatné, pretože medzi účastníkmi nebola dohoda o takomto spôsobe výkonu prác. Žalovaný preto nie je povinný platiť vyššiu cenu prác len preto, že žalobca prácnejším spôsobom postupoval pri výstavbe plechovej stodoly. Keďže žalobca inými dôkazmi nespochybnil závery znalca V.. Š. a vlastne ani V.. P., ani G., ktoré si vzájomne neprotirečia, súd závery znalca Ing. Š. ohľadom určenia ceny montáže, vrátane DPH vo výške 41.123,79 Sk považoval za správne. Špecifiká pri zisťovaní priemernej ceny boli tie, že určujúcou úlohou pre znalca bolo zistenie primeranej ceny stavebných prác naznačeným spôsobom, čo v danom prípade vylučovalo použitie vyhlášky Ministerstva stavebníctva SR 492/2004, ktorá je určená na zistenie všeobecnej hodnoty stavieb, teda i plechovej stodoly, pri ktorej sa vždy vychádza zo zistení technickej hodnoty. To boli dôvody prečo súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca V.. Š. č. 12/2011. K výhradám žalovaného, že žalobca je platiteľom DPH uviedol súd, že so žalobcom predloženého živnostenského listu jasne vyplýva, že bol vydaný živnostenský list 5.11.1992 na vykonanie ohlasovacej činnosti, zámočníctvo, kovoobrábanie a z toho titulu bol i platiteľom 10 % DPH. Potom považoval za zrejmé, že ak k hodnote stavebných prác zistených znalcom V.. Š. vo výške 37.616,79 Sk pripočítal 10 % DPH v zmysle vtedy platného zákona o DPH za stavebné práce, celková cena stavebných prác predstavovala 41.123,79 Sk. Od tejto sumy odrátal poskytnuté plnenie žalovaným vo výške 28.737,- Sk. Výsledná hodnota potom činila 12.386,79 Sk. Finančné vyrovnanie za prevzatý plech od žalovaného v hodnote 5.737,- Sk zohľadňuje i súpis vykonaných prác. Žalobca vo svojich písomných podaniach pri výpočte svojho nároku nesprávne vychádzal z výšky plnenia žalovaného 31.000,- Sk, ale túto nesprávnosť napravil v prednese na pojednávaní 16.4.2009. Kým žalovaný plnenie 28.730,- Sk zo svojej strany považoval za uzavretie dohody o cene prác, túto skutočnosť nepreukázal. Existencia dohody svedeckými výpoveďami H. I. Z. H. D. zistená nebola. Z dôkazov teda nevyplýva uzavretie dohody o cene stavebných prác, prípadne zdanie sa nároku alebo dohoda o urovnaní. Na pojednávaní dňa 18.6.2009 výška protinároku žalovaného bola ustálená na sumu 5.500,- Sk, ktorá mala pozostávať z poskytnutej stravy žalobcovi vo výške 4.000,- Sk a použitej elektrickej energie pri vykonaní diela v hodnote 1.500,- Sk. Žalobca výšku týchto nákladov uznal. Preto nárok žalovaného v sume 5.500,- Sk súd prvého stupňa odpočítal od vzniknutého nároku žalobcu vo výške 12.386,79 Sk, a tak výsledná suma predstavuje 6.886,79 Sk. K nej prirátal vlastný hutný materiál patriaci žalobcovi, ktorý navyše použil pri výstavbe plechovej stodoly v hodnote 2.166,38 Sk. Takže nezaplatená cena prác, vrátane použitého materiálu na výstave plechovej stodoly predstavuje podľa súdu prvého stupňa 9.053,17 Sk. Právoplatným rozsudkom z 30.6.2009 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi právoplatne sumu 6.604,90 Sk (219,24 € i s úrokom z omeškania). Preto aj túto sumu bolo potrebné od výslednej sumy odrátať, a preto žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi len sumu 2.448,27 €, ku ktorej ho súd zaviazal týmto rozsudkom. Zároveň zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 17,6 % od 16.10.2001 do 31.12.2008, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje 81,26 €. Deň splatnosti žalovanej sumy bol určená vo faktúre z 26.9.2001 na deň 15.10.2001. Preto sa žalovaný od 16.10.2001 dostal do omeškania. V čase omeškania úrok predstavoval podľa nariadenia vlády 87/1995 Z.z., od 1.1.2009 10,5 %, teda o 8 % viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Zamietavá časť rozsudku sa tak týka i 17,1 % ročného úroku z omeškania z prisúdenej istiny. Po právoplatnosti rozsudku z 30.6.2009 nárok v konaní predstavoval 25.073,10 Sk a po odrátaní dôvodne uplatneného nároku, ku ktorému súd zaviazal žalovaného v sume 2.448,27 Sk i s príslušným úrokom z omeškania a zastavenej časti vo výške 1.170,- Sk zamietnutá časť nároku sa týkala sumy 21.446,83 Sk.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzal z toho, že žalobca mal v konaní len čiastočný úspech, ktorý bol prevýšený jeho neúspechom. Žalobca mal úspech do výšky 9.053,17 Sk a neúspech do výšky 21.446,83 Sk a do výšky 3.028,- Sk zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. V percentuálnom vyjadrení tak mal žalobca úspech len 27 % a 73 % neúspech. Preto zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 46 % ním účelne vynaložených trov. Tieto spočívali v trovách právneho zastúpenia žalovaného v celkovej výške 1.422,13 € a z nich 46 % predstavuje 654,17 €, spolu s poplatkom za odpor v sume 49,13 €.
O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Tieto pozostávajú zo znalečného, ktoré štát platil za účastníkov znalcom V.. G. v sume 131,45 €, Ing. Weissovi 390,15 € a V.. Š. v sume 588,70 €, spolu 1.110,30 €. Úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavoval 27 z uplatneného nároku. Preto žalobca bol povinný zaplatiť 73 % vzniknutých trov štátu, t.j. 810,52 € a žalovaný 27 %, t.j. 299,78 €.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol, proti výroku o trovách konania a proti výroku o trovách štátu. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nesprávne vychádzal výlučne zo záverov znaleckého posudku č. 8/2008 vypracovaného znalcom V.. F. P. a posudku č. 12/2011 vypracovaného V.. C. Š. a jeho doplnku. Tieto znalecké posudky sú podľa odvolateľa nesprávne a ďalej uviedol dôvody, v ktorých túto nesprávnosť vidí. Poukázal na to, že posudok musí obsahovať v sebe spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia, záverov a postupu akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám nemá odborné vedomosti. Ak sa uvedené zásady nedodržia, prestáva byť rozsudok, či iné rozhodnutie výsledkom rozhodovania súdu a ide o „znalecké rozhodnutie“.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody pre zmenu, ani zrušenie rozsudku v napadnutej zamietavej časti, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách štátu. Tiež nebol dôvod pre zmenu alebo zrušenie uznesenia z č.l. 102.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti aj napadnutého uznesenia. Na doplnenie odvolací súd len udáva, že znalec v znaleckom posudku na č.l. 465 vysvetlil ako dospel k záveru svojho posudku. Súd sa na strane 7 svojho rozsudku zase vyporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, keď vychádzal z toho, že cenník Cenekon nie je platný a že dvojnásobný náter nebolo možné preukázať. Preto suma za vykonané práce po odpočítaní nároku z protinávrhu a časti, ktorá už bola právoplatne priznaná a odpočítaní sumy, ktorá bola predmetom zastavujúceho rozhodnutia, bola správne vyčíslená. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní o nesprávnom postupe znalcov už boli predmetom konania pred súdom prvého stupňa a znalec V.. Š. vysvetlil prečo postupoval tak, ako uviedol v závere svojho znaleckého posudku. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že znalec je osobou oprávnenou posúdiť odborné otázky a žalobca nepreukázal, žeby bol odborníkom a osobou oprávnenou odborne hodnotiť prácu znalca. Z troch znaleckých posudkov podaných v tomto konaní vyplynul takmer totožný záver, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Uznesením z č.l. 102 súd prvého stupňa uložil právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Bernardovi Medárovi poriadkovú pokutu vo výške 2.000,- Sk, ktorú mu uložil zaplatiť priloženou poštovou poukážkou do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu v Michalovciach. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10.2.2005, na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť riadne neospravedlnil. Týmto hrubo sťažil postup konania, a preto mu súd uložil podľa § 53 ods. 1 O.s.p. poriadkovú pokutu.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie zástupca žalobcu. Žiadal uznesenie zrušiť. Uviedol, že pojednávania vytýčeného na deň 10.2.2005 sa nemohol zúčastniť, lebo v ten istý deň a tú istú hodinu bol predvolaný v inej veci Okresným súdom v Humennom, v ktorej pojednávanie sa uskutočnilo tiež 10.2.2005 o 10.30 hod.. Súdu sa ospravedlnil jednak faxom z 10.2.2005, odoslaným o 10.16 hod. a písomné podanie zaslal aj poštou, ktoré podal na Pošte v Humennom 10.2.2005.
Žalovaný sa k tomuto odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd zistil, že sa skutočne zástupca žalobcu ospravedlnil pre iné pojednávanie, ale faxové podanie bolo doručené o 10.14 hod. v deň pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť o 10.30 hod.. Preto týmto spôsobom skutočne zmaril konanie pred súdom, pretože neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu iného pojednávania, na ktorom sa advokát zúčastnil, nie je takým závažným dôvodom, pre ktorý by mohla byť neúčasť na pojednávaní ospravedlnená. Na uvedené pojednávania dňa 10.2.2005 bol predvolaný aj súdny znalec, ktorý sa pojednávania zúčastnil a vyúčtoval si za účasť na pojednávaní 400,- Sk. Vzhľadom na neprítomnosť zástupcu nemohol odpovedať na jeho otázky, ktoré zástupca vzniesol potom na ďalšom pojednávaní dňa 10.3.2005. Preto podľa odvolacieho súdu správne postupoval súd prvého stupňa, keď zástupcovi žalovaného uložil poriadkovú pokutu, pretože svojim konaním hrubo sťažil postup súdu a musel vedieť, že je predvolaný aj na pojednávanie v inej veci, ale túto skutočnosť oznámil súdu oneskorene, preto súd pojednávanie už nemohol odročiť. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil aj toto uznesenie ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože odvolateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.