Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoZm-12-2012.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoZm/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa: Credium Slovakia, a. s., Einsteinova 21, 852 86 Bratislava, IČO: 35 845 490, zast. JUDr. Vladimírom Muzikářom, advokátom, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti odporcom: 1/ STEEL TRANS, s. r. o., Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160, 2/ ST trade, a. s., Rozvojová 2, 040 01 Košice, IČO: 36 187 844, zast. KRAL PARTNERS, s. r. o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, o zaplatenie 22.088,59 Eur istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa a odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09. 02. 2012 č. k. 3CbZm/12/2011-108 takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09. 02. 2012 č. k. 3CbZm/12/2011-108 v časti, ktorou bol ponechaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.419,20 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 714,66 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz zo dňa 13. 12. 2010 č. k. 1Zm/401/2010-17 a uložil mu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach vo výške 723,07 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho advokáta. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ originálom zmenky vystavenej v Košiciach dňa 24. 02. 2006 preukázal, že sa odporca v 1. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi, vtedy pod obchodným menom OTP Leasing, a. s., dňa 22. 07. 2010 bez protestu zmenkovú sumu v celkovej výške 22.088,59 Eur a že zmenku per aval podpísal odporca v 2. rade. Konštatoval, že predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal.
Za nedôvodné považoval súd tvrdenie odporcu v 2. rade, že pre nepredloženie zmeniek na platenie stratil navrhovateľ zmenkové práva, pričom uviedol, že výkon práv proti zmenkovému ručiteľovi nie je podmienený predložením zmenky na platenie, keďže jeho zmenkový záväzok je len subsidiárny. Poukázal na to, že ručiteľ je v zmysle čl. I § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil. Odporca v 2. rade sa zaručil za vystaviteľa vlastnej zmenky a keďže podľa čl. I § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehôt na prezentáciu zmenky majiteľ nestráca právo proti vystaviteľovi vlastnej zmenky, nemohol ich stratiť ani proti avalistovi, a preto ani prípadné nepredloženie zmeniek na platenie odporcovi v 2. rade nemohlo mať za následok zánik práv
zo zmenky. Naviac v danom prípade bola zmenka vystavená s doložkou "bez protestu", čím v zmysle druhej vety čl. I § 46 ods. 2 zmenkového zákona dôkazné bremeno na preukázanie, že navrhovateľ zmeškal lehotu na predloženie zmenky na platenie, prešlo na odporcu v 2. rade, ktorý však nedodržanie lehoty ničím nepreukázal. Odporca v 2. rade teda nepreukázal ani svoje tvrdenie, že sa nemohol dostať s platením do omeškania.
Za nedôvodnú považoval súd prvého stupňa aj ďalšiu námietku odporcu v 2. rade uplatnenú v zmysle čl. I § 10 zmenkového zákona. Odporca v 2. rade namietal, že ho navrhovateľ o vyplnení zmenky neinformoval, ďalej že nepreukázal spôsob určenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti a že nepreukázal ani existenciu splatnej pohľadávky zo zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa však oprávnenie navrhovateľa doplniť do zmenky chýbajúce údaje nebolo podľa dohody o vyplňovacom práve podmienené tým, aby vopred odporcov upovedomil, že chce právo využiť, ani tým, aby im oznámil, ako blankozmenku vyplnil. Námietku, že blankozmenka bola vyplnená odchýlne od dojednania, vyvodil odporca v 2. rade len z toho, že mu navrhovateľ výšku kauzálnej pohľadávky nepreukázal a neoznámil, kedy a akým spôsobom chýbajúce údaje v zmenke vyplnil. Takto všeobecne koncipovaná námietka je v podstate nepreskúmateľná, nakoľko z nej nevyplýva, ktoré dojednanie o vyplnení blankozmenky navrhovateľ porušil, čím sa od dohody odchýlil, a ako mali byť zmenky správne vyplnené.
Odporca v 2. rade ďalej označil zmenku za neplatnú z dôvodu, že dlžník riadne zaplatil prvých 30 riadnych leasingových splátok, takže podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke bol navrhovateľ povinný blankozmenku odporcovi v 1. rade vrátiť. Súd prvého stupňa však vyslovil názor, že takýto záväzok znamená, že vyplňovacie oprávnenie navrhovateľa bolo časovo obmedzené na dobu do zaplatenia prvých 30 riadnych splátok, t. j. že zaplatením v poradí 30. riadnej splátky právo blankozmenku vyplniť zaniklo. Ak by navrhovateľ napriek tomu zmenku vyplnil, nestala by sa neplatnou, ako to tvrdí odporca v 2. rade, ale ako vyplnená v rozpore s udeleným oprávnením by odporcu v 2. rade nezaväzovala. Odporca v 2. rade predložením výpisov z účtu a zápočtom poistných plnení preukázal, že leasingový nájomca (odporca v 1. rade) zaplatil navrhovateľovi na základe leasingových zmlúv celkovo 31 leasingových splátok, z toho dve splátky v sume 23,80 Eur a 29 splátok v sume 1.948,71 Eur. Podľa čl. 2 leasingovej zmluvy č. LZC/06/48098 zo dňa 24. 02. 2006, upravujúceho základné parametre leasingu, mal odporca v 1. rade celkovo zaplatiť 50 splátok, z toho 2 zvýhodnené a 48 riadnych. Zo splátkového kalendára, ktorý je prílohou leasingových zmlúv, je zrejmé, že zvýhodnenými boli 1. a 2. splátka, každá v sume 23,80 Eur a riadnymi splátkami boli 3. až 50. splátka po 1.948,71 Eur. V danej súvislosti súd skonštatoval, že iný výklad pojmu "riadna splátka", ktorý je použitý aj v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 24. 02. 2006, neprichádza do úvahy. Za riadne splátky nie je v žiadnom prípade možné považovať prvé 2 splátky po 23,80 Eur, nakoľko skutočnosť, že sú zvýhodnené, je zrejmá porovnaním ich výšky s výškou ostatných (riadnych) splátok. Za prvých 30 riadnych leasingových splátok je preto možné považovať len splátky v sume 1.948,71 Eur, ktoré majú v splátkovom kalendári poradové čísla 3. až 32. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že leasingový nájomca síce zaplatil celkovo 31 splátok, ale z toho bolo len 29 riadnych po 1.948,71 Eur, preto navrhovateľ nebol povinný vrátiť v zmysle dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 24. 02. 2006 blankozmenku jej vystaviteľovi a jeho právo vyplniť blankozmenku nezaniklo.
Ako nedôvodnú hodnotil súd aj námietku duplicity uplatnených nárokov, a to vzhľadom na abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov, ako aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť odporcu v 2. rade poskytnúť plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla.
O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za 3 účelne vynaložené úkony právnej služby a to vyjadrenie k námietkam zo dňa 22. 04. 2011, účasť na pojednávaniach dňa 22. 09. 2011 a 09. 02. 2012. Za neúčelné považoval súd prvého stupňa trovy spojené s vyjadrením k priebehu konania zo dňa 22. 11. 2011, nakoľko navrhovateľovi nič nebránilo, aby rozbor svojho stanoviska k jednej z námietok uviedol už v prvom vyjadrení zo dňa 22. 04. 2011 k námietkam, a preto súd za tento úkon právnej služby navrhovateľovi náhradu nepriznal. Súd prvého stupňa základnú sadzbu tarifnej odmeny určenú podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. vo výške 386,74 Eur znížil o 50 %, pretože podľa ust. § 13 ods. 2 uvedenej vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o polovicu, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Súd prvého stupňa ďalej priznal navrhovateľovi paušálnu náhradu hotových výdavkov 2 x po 7,41 Eur a 1 x 7,63 Eur a 20 % DPH v celkovej sume 120,51 Eur s poukazom na ust. § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v celom rozsahu zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. Opätovne namietal, že zmenka pred podaním návrhu nebola zo strany navrhovateľa predložená ani odporcovi v 1. rade ako vystaviteľovi, ani odporcovi v 2. rade na platenie ani v platobný deň a ani v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní v zmysle ust. § 38 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“), pričom od tejto povinnosti ho neoslobodzuje ani doložka "bez protestu". Mal za to, že nakoľko navrhovateľ po vyplnení blankozmenky neoznámil odporcom jej vyplnené náležitosti, t. j. zmenkovú sumu a deň splatnosti a nevyzval ich na zaplatenie zmenkovej sumy v deň splatnosti, navrhovateľ tým nepredložil zmenku, pričom nepredloženie zmenky má následky prekluzivity. Ďalej namietal, že zo zmenky pripojenej k návrhu a ani zo samotného návrhu nevyplýva dátum, kedy navrhovateľ realizoval svoje vyplňovacie oprávnenie a zmenku doplnil o zmenkovú sumu, zmenkovú menu a dátum splatnosti. Poznať dátum ich vyplnenia je pritom nevyhnutné pre určenie správnosti výpočtu vyplnenej zmenkovej sumy o to viac, že medzi navrhovateľom a odporcom bolo okrem tejto zmluvy o finančnom prenájme hnuteľnej veci - leasingovej zmluvy zo dňa 24. 02. 2006 uzavretých ďalších 21 zmlúv o finančnom prenájme hnuteľnej veci s tým, že záväzky z nich boli rovnako zabezpečené ďalšími blankozmenkami. Ani z návrhu, ani zo žiadnej predsúdnej komunikácie navrhovateľa a odporcu nevyplýva, ako navrhovateľ dospel k uvedenej zmenkovej sume a na základe akého výpočtu zostatku pohľadávky z predmetnej zmluvy práve o túto zmenkovú sumu zmenku doplnil. Podľa účtovnej evidencie odporcu v 1. rade suma jeho záväzku voči navrhovateľovi zabezpečeného predmetnou zmenkou bola v čase vyplnenia blankozmenky iná, než zmenková suma uvedená v zmenkovom platobnom rozkaze. Podľa názoru odporcu v 2. rade navrhovateľ vyplnil blankozmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 24. 02. 2006, a tým sa hrubou nedbanlivosťou previnil podľa ust. § 10 zmenkového zákona. Vzhľadom na charakter zmenky ako zaisťovacej, bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať výšku zmenkovej sumy vychádzajúc z výšky jeho pohľadávky z predmetnej leasingovej zmluvy. Opätovne poukázal na to, že navrhovateľ podal proti odporcovi návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Košice I, pričom v tejto súvislosti považuje za otázne, či nejde o duplicitné súdne uplatnenie čiastočne totožnej pohľadávky. Odporca v 2. rade ďalej uviedol, že navrhovateľ nebol oprávnený vyplniť blankozmenku, keď v zmysle dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke mala byť táto vrátená dlžníkovi po riadnom zaplatení prvých 30 leasingových splátok, pričom odporca v 1. rade ako dlžník uhradil prvých 31 leasingových splátok z predmetnej leasingovej zmluvy.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ, navrhujúc ho v tejto časti zmeniť a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach v celkovej výške 1.419,20 Eur. Mal za to, že v danom prípade nie je možné krátiť odmenu za právne zastúpenie o 50 % v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., nakoľko na strane navrhovateľa vystupuje iba jedna osoba, a teda právny zástupca navrhovateľa zastupuje iba túto jednu osobu a nie dve či viac osôb, ako to predpokladá uvedené ustanovenie vyhlášky. Správne mal preto súd prvého stupňa priznať odmenu v sadzbe ustanovenej podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 386,74 Eur za 1 úkon právnej služby bez krátenia o 50 %.
K odvolaniu odporcu v 2. rade sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej a navrhol rozsudok v tejto časti potvrdiť. Súhlasil so záverom súdu, že nepredloženie zmeniek na platenie odporcovi v 2. rade nemohlo mať za následok zánik práv zo zmenky, pričom v tejto súvislosti podotkol, že listom zo dňa 08. 07. 2010 navrhovateľ vyzval odporcu v 2. rade na zaplatenie zmenkovej pohľadávky a oznámil mu predloženie zmenky. K námietkam odporcu v 2. rade smerujúcim proti vyplneniu blankozmenky navrhovateľ zhodne s odôvodnením súdu prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že odporca v 2. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zmenky boli vyplnené odchylne od udeleného oprávnenia a ani neuviedol, ako by podľa jeho názoru mali byť správne vyplnené. Rovnako považoval za správne závery súdu o tom, že vyplňovacie právo veriteľa nezaniklo, keď odporca v 1. rade uhradil iba 29 riadnych leasingových splátok, a že uplatnenie práv zo zmenky nie je možné pokladať za duplicitné iba preto, že sa navrhovateľ domáhal zaplatenia kauzálnej pohľadávky v inom súdnom konaní. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zastúpenia za úkon podania odvolania zo dňa 14. 03. 2012 vo
výške 193,37 Eur, za úkon podania vyjadrenia k odvolaniu odporcu v 2. rade zo dňa 23. 08. 2013 vo výške 386,74 Eur, z režijného paušálu 1 x 7,63 Eur a 1 x 7,81 Eur a z 20 % DPH, v celkovej výške 714,66 Eur.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s dôvodmi odvolaní navrhovateľa a odporcu v 2. rade dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné vo veci samej potvrdiť ako vecne správny a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania je potrebné rozsudok zmeniť.
Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery, s ktorými sa odvolací súd z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku plne stotožnil. Súd prvého stupňa sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami odporcu v 2. rade, a preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia vo veci samej odvolací súd uvádza, že z výkladu a contrario čl. I § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že nepredloženie zmenky na platenie v danom prípade nemohlo mať za následok zánik práv z tejto zmenky. Odporca v 2. rade v konaní o námietkach neosvedčil, že by navrhovateľ vyplnil blankozmenku odchylne od dojednania. Túto námietku vyvodil odporca v 2. rade len z toho, že navrhovateľ odporcom nepreukázal a neoznámil výšku pohľadávky, pričom z tejto všeobecne koncipovanej námietky nie je vôbec zrejmé, v akom rozsahu odporca v 2. rade zmenkový nárok spochybňuje, a teda aká čiastka má byť pre rozpor s vyplňovacím právom predmetom námietkového konania. Odvolací súd zhodne s odôvodnením napadnutého rozsudku dospel k záveru, že leasingový nájomca síce zaplatil celkovo 31 splátok, ale z toho len 29 riadnych po 1.948,71 Eur, ako to vyplýva z prehľadu uhradených záväzkov z leasingovej zmluvy založeného na č. l. 42 spisu, a preto navrhovateľ nebol povinný vrátiť v zmysle dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 24. 02. 2006 blankozmenku jej vystaviteľovi a právo navrhovateľa vyplniť blankozmenku tak nezaniklo. Čo sa týka námietky duplicitného súdneho uplatnenia čiastočne totožnej pohľadávky, odvolací súd uvádza, že práva zo zmenky ako cenného papiera sú samostatné nároky, a teda nič nebráni tomu, aby sa veriteľ súčasne domáhal aj splnenia dlhu voči dlžníkovi zo záväzkového vzťahu, ktorý má byť danou zmenkou zabezpečený. Na základe uvedeného považoval odvolací súd za neopodstatnené i dôvody odvolania odporcu v 2. rade, pretože tieto sú totožné s jeho námietkami uplatnenými proti zmenkovému platobnému rozkazu. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ ide o trovy konania, odvolací súd mal za to, že výrok rozsudku o náhrade trov konania je nesprávny, pretože nebol dôvod na krátenie odmeny za právne zastúpenie navrhovateľa tak, ako uviedol súd prvého stupňa. Z konania je nesporné, že na strane navrhovateľa vystupovala iba jedna osoba, a teda právny zástupca navrhovateľa zastupoval iba túto jednu osobu. Za súdom priznané úkony právnej služby - vyjadrenie k námietkam zo dňa 22. 04. 2011, účasť na pojednávaní dňa 22. 09. 2011 a účasť na pojednávaní dňa 09. 02. 2012 preto navrhovateľovi patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 386,74 Eur. Celkové trovy právneho zastúpenia navrhovateľa tak predstavujú sumu 1.419,20 Eur (3 x 386,74 Eur + režijný paušál 2 x po 7,41 Eur a 1 x 7,63 Eur + 20 % DPH vo výške 236,53 Eur), ktorej náhradu súd navrhovateľovi priznal.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p., tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia uplatnených a vyčíslených jeho právnym zástupcom, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - odvolanie zo dňa 14. 03. 2012 proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“)) vo výške 193,37 Eur, z odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 2. rade zo dňa 23. 08. 2013 (§ 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) vo výške 386,74 Eur, z náhrady hotových výdavkov 1 x 7,63 Eur a 1 x
7,81 Eur (§ 16 vyhlášky) a 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), v celkovej výške 714,66 Eur, ktorú náhradu súd uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.