Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6P-26-2013.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľky X. B., K.. XX. XX. XXXX, O. B., B. XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Durišovou, advokátkou so sídlom Kollárova 3, Liptovský Mikuláš, proti odporcovi X. B., K.. XX. XX. XXXX, O. J. Q., R. XX, zastúpenému JUDr. Annou Dávidekovou, advokátkou so sídlom Ondrašovecká 632, Liptovský Mikuláš, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. B., K.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov X. B., Y.. Y. U. X. B. uzavreté dňa 26. 10. 2002, zapísané v knihe manželstiev Q. Ú. J. Q. vo zväzku 23, ročník 2002, na strane 73, pod poradovým číslom 145,
sa r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e túto dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností:
Maloletá K. B., K.. XX. XX. XXXX, sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľke.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja rodičia.
Odporca j e p o v i n n ý prispievať mesačne na výživu maloletej K. B. minimálnym výživným, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala aby súd rozviedol manželstvo, ktoré s odporcom uzavreli dňa 26. 10. 2002. Návrh odôvodnila tým, že problémy v spolužití s odporcom začali vznikať začiatkom roka 2007 z dôvodu, že po skončení rodičovskej dovolenky zostala nezamestnaná a mali nedostatok finančných prostriedkov. Hádky vznikali z dôvodu rozdielnych názorov na spoločný život, na chod domácnosti, k týmto nedorozumeniam sa pridalo i častejšie konzumovanie alkoholu zo strany odporcu. Tieto hádky a nedorozumenia na navrhovateľku veľmi zle vplývali, bola pod silným psychickým tlakom, a
preto vyhľadala odbornú pomoc psychiatričky MUDr. Berty Skusilovej. To jej pomohlo a ukľudnila sa, takže navrhla aj odporcovi návštevu psychiatra a to kvôli alkoholu. Odporca však liečbu neukončil s odôvodnením, že on to nepotrebuje. V tom čase bývali v rodinnom dome odporcovej matky, ktorá im pomáhala. Nakoľko však nedorozumenia s odporcom pretrvávali, dňa 04. 08. 2013 odišla z Ondrašovej spolu s maloletou dcérou bývať k svojim rodičom do Važca. O rozvode manželstva uvažovala už aj predtým, ale na základe dohovárania príbuzných tento zámer nerealizovala. Presťahovanie do Važca prospelo aj maloletej dcére, ktorá je omnoho kľudnejšia, spokojnejšia, hneď si zvykla na nové prostredie a novú školu. Bytovú situáciu má vyriešenú v rodinnom dome svojich rodičov, kde spolu s maloletou dcérou majú vyčlenenú jednu izbu, stravujú sa spoločne s navrhovateľkinými rodičmi. Navrhovateľka uviedla, že nepracuje z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Nemá v súčasnom období žiaden príjem, iba rodinné prídavky na dcéru vo výške 23,10 eur.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil a čiastočne sa stotožnil aj s výpoveďou navrhovateľky. Uviedol, že až po uzavretí manželstva sa dozvedel, že navrhovateľka už za slobodna bola psychiatricky liečená. Priznal, že po konfliktoch v rodine odišiel do pohostinstva. Tvrdil, že k podaniu návrhu navrhovateľku motivujú najmä finančné dôvody, pretože návrh podala až keď zistila, že nie je možné rozdeliť dávku v hmotnej núdzi, ktorú poberali ako rodina. Odporca uviedol, že je nezamestnaný, nepracuje od apríla 2012, pričom posledný pracovný pomer mal dojednaný len na dobu určitú. V súčasnom období poberá dávku v hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie vo výške 270,-eur.
Podľa § 23 Zákona o rodine
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona o rodine
(1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v manželstve účastníkov pretrvávajú dlhodobé konflikty. Tieto začali vznikať v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Nakoľko po hádkach odporca zvyčajne odchádzal do pohostinstva, ďalším zdrojom konfliktov bolo požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu. Túto situáciu navrhovateľka nedokázala sama zvládnuť, preto vyhľadala odbornú pomoc psychiatričky. Odporca odbornú pomoc spočiatku využil, ale potom ju odmietol. Tieto problémy postupne prerástli do odcudzenia manželov, ktorí sa niekoľko rokov intímne nestýkajú. Nakoľko problémy pretrvávali aj naďalej a manželia ich nedokázali vyriešiť v záujme zachovania manželstva, navrhovateľka
04. 08. 2013 aj s maloletou dcérou opustila spoločnú domácnosť, pričom v súčasnom období už neuvažuje o obnovení spolužitia.
Súd mal preto preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Zachovanie manželstva nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, ktoré pochádza z manželstva, nakoľko pokiaľ manželia bývali spolu často sa hádali, čo nemohlo priaznivo vplývať na vývoj maloletého dieťaťa. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa, mal. K. B., ktorá v súčasnom období chodí do 4. ročníka základnej školy. Po rozchode rodičov maloletá býva spolu s matkou, pričom s otcom sa pravidelne stretáva. Aj keď otec pôvodne navrhoval zveriť maloletú dcéru do svojej osobnej starostlivosti, v priebehu konania tento názor zmenil a rodičia uzavreli ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K. B. rodičovskú dohodu, ku ktorej sa pripojil aj kolízny opatrovník, nakoľko bola uzavretá v záujme maloletého dieťaťa. Vypočutím rodičov bolo preukázané, že pokiaľ žili spolu, starostlivosť o maloletú dcéru zabezpečovali síce obidvaja, ale prevažná starostlivosť spočívala na matke. Po rozchode rodičov matka zabezpečuje starostlivosť sama, pričom neboli zistené žiadne závady v starostlivosti o dcéru, a preto súd schválil túto rodičovskú dohodu.
Ani jeden z rodičov nepracuje z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Jediným zdrojom príjmu rodiny boli dávky v hmotnej núdzi, poskytované vo výške 270,-eur mesačne. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k mal. K. B..
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnom období ani jeden z rodičov nie je zamestnaný a jediných zdrojom príjmu je dávka v hmotnej núdzi poskytovaná rodine, súd určil otcovi minimálne výživné, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime - aktuálne v zmysle opatrenia č. 186/2013 Z. z. minimálne výživné predstavuje čiastku 27,13 eur. Takto stanovené výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Obidvaja rodičia zhodne uviedli, že nežiadajú upraviť styk otca s maloletou dcérou, nakoľko na stretávaní otca s dcérou sa rodičia vedia dohodnúť. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine nerozhodoval o úprave styku.
Navrhovateľka aj odporca boli právne zastúpení, keď advokát im bol určený Centrom právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z .z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. Právna zástupkyňa navrhovateľky aj právna zástupkyňa odporcu si uplatnili náhradu trov konania. S poukazom na ustanovenie § 144 ods. 1 prvá veta O. s. p. však súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).
Výrok rozsudku odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia (§ 162 ods. 1, ods. 2 O. s. p.).