Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11P/87/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: matka N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. M., I. XXX/XXX a otca G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G.. XX, XXXXX I., T., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Otec G. P., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať zvýšeným výživným na maloletého Y. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 170,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za čas od 01.05.2012 do 30.09.2013 v sume 1.190,- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Týmto dochádza k zmene Rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 09.02.2010 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého podala dňa 26.04.2013 na tunajšom súde návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Y. T. s odôvodnením, že sa neustále zvyšujú výdavky na celkové zaopatrenie maloletého, pričom príjem matky je nízky, dosahuje výšku minimálnej mzdy a zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa je finančne náročné. Z uvedených dôvodov matka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 100 eur na sumu 300 eur s účinnosťou od 01.05.2012.

Otec sa na výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu vyjadril, že s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti vôbec nesúhlasí, keďže si myslí, že je to príliš a vysoké a zároveň uviedol, že v Slovenskej republike je najvyššia suma 80 eur.

Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku doporučil vyhovieť návrhu na zvýšenie výživného podľa zárobkových schopností a možností rodičov a potrieb maloletého dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou zamestnávateľa matky, správou kolízneho opatrovníka, dokladmi preukazujúcimi majetkové pomery predloženými otcom a pripojeným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -117 zo dňa 09.02.2010 súd zveril maloletého Y. T. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého Y. sumou 100 eur mesačne, pričom tunajší súd zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2010.

Maloletý Y. je dieťaťom narodeným N. T. ako slobodnej matke, pričom otcovstvo dobrovoľne uznal G. P..

V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý osem mesiacov, žil s matkou v rodinnom dome starých rodičov, ktorým matka prispievala na domácnosť. Matka mala v tom čase zvýšené výdavky na zdravotný stav maloletého.

V súčasnej dobe matka maloletého pracuje v poisťovni O. so sídlom v T., kde jej priemerný mesačný zárobok predstavuje cca. 500 eur. Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že naďalej býva s maloletým v dome svojich rodičov, ktorým prispieva na stravu sumou 150 eur mesačne. Matka spláca pôžičku v C. H. vo výške 5000 eur v mesačných splátkach po 220 eur, pričom okrem uvedenej pôžičky matka maloletého nemá iné dlhy ani pôžičky. Zároveň matka uviedla, že nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku, ani motorového vozidla; vyživovaciu povinnosť má iba k maloletému Y.. Maloletý Y. v súčasnosti navštevuje Materskú školu vo D. M.. Matka maloletého tiež uviedla, že otec maloletého prispieva pravidelne na výživu maloletého v sume 100 eur mesačne, ktorá mu bola určená. Otec javí záujem o maloleté dieťa.

Otec maloletého na výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu v I. uviedol, že je slobodný bez akýchkoľvek ďalších vyživovacích povinností. Ďalej otec maloletého uviedol, že je nezamestnaný, avšak medzitým aj pracuje ako vedúci reštaurácie v rôznych reštauračných zariadeniach, kde v poslednom čase jeho pracovné pomery trvali cca. 2 týždne, pričom v jednom z hotelov zarobil 780 eur za týždeň, ako uviedol. Otec maloletého dodal, že v druhom polroku 2012 pracoval päťkrát. Otec maloletého nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo. Čo sa týka jeho mesačných výdavkoch tento uviedol, že potrebuje mesačne dvesto až tristo eur. Jeden a pol roka platí mesačne dvesto eur, pričom otcovi maloletého pomáha jeho matka. Otec maloletého predložil na podporu svojich tvrdení bankové výpisy preukazujúce pravidelné platby na účet matky maloletého. Otec zároveň súdu predložil vlastnoručne podpísané vyhlásenie k nároku na výživné, v ktorom uviedol, že nárok na výživné jeho syna Y. T. ako ak vyrovnávajúca zvyšková suma 2.150,000 eur sú nesporné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale

i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé

predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované

schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je len čiastočne opodstatnený, pretože je pravdou, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keďže je nepochybné, že náklady na výživu a starostlivosť o maloletého sa zvyšujú priamo úmerne s jeho vekom. Pokiaľ ide o oboch rodičov, od poslednej úpravy sa zmenili pomery na strane matky, keďže táto je zamestnaná s mesačným príjmom vo výške 500 eur ako uviedla na pojednávaní; došlo teda u nej k dosiahnutiu stabilného príjmu a nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o otca ten je v súčasnej dobe nezamestnaný, avšak pracuje striedavo ako vedúci reštaurácie, pričom z jeho vyjadrení a dokladov ktoré predložil je zrejmé, že jeho príjem závisí od tej ktorej sezóny. Rovnako otcovi nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť.

S poukazom na vyššie uvedené, má súd za preukázané, že zvýšenie výživného na sumu 170 eur mesačne zodpovedá potrebám maloletého dieťaťu predškolského veku a zároveň korešponduje s možnosťami otca prispievať na výživu maloletého Y..

Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému Y. tak, že otec je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletého Y. sumou 170 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Súčasne rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01.05.2012 do 31.09.2013 v celkovej sume 1.190 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,-eur spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré, sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach.

Podľa - 3 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.