Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/22/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, t.č. bytom Z., Z. XX a z otca A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, t.č. Y. B. XX, X., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -59 zo dňa 26.06.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -34 zo dňa 03.10.2011 v časti úpravy výživného voči mal. E. a to tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. E. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 190,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ust. ,, a o rodine a ust. Zákona o rodine, Zákona o rodine, od.1,3 Zákona o rodine a ust. (ďalej ).

Po hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo, ale vo vzájomných súvislostiach dospel súd prvého stupňa k záveru, že v danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú potrebu zvýšenia výživného pre mal. dieťa zo strany otca mal. dieťaťa. Od poslednej úpravy výživného sa zvýšili sa výdavky mal. dieťaťa, ktoré súvisia s jej vekom a štúdiom na strednej škole. Je vekovo vyspelejšia, preto sú zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením jej ošatenia, drogérie, kozmetiky, s kultúrnym a športovým vyžitím, ale aj v súvislosti so zdravotným stavom, ktorý sa oproti poslednej úprave zhoršil. Náklady boli preukázané, sú opodstatnené a zodpovedajú veku mal. dieťaťa a hlavne s nárokmi, ktoré prináša štúdium na strednej škole. Súd zároveň prihliadol aj na všeobecný nárast cien. Súd má za preukázané, že došlo k zmene pomerov aj na strane otca mal. dieťaťa, keďže jeho priemerný mesačný zárobok v spoločnosti Alpine Slovakia, spol. s.r.o. predstavuje sumu 691,98 Eur mesačne. Zároveň poberá diéty 300,- Eur. Vyživovacia povinnosť otcovi mal. dieťaťa nepribudla a zároveň súd prihliadol k tomu, že sa nijakým spôsobom nepodieľa na úhrade zvýšených výdavkov mal. dieťaťa na rozdiel od jej matky, ktorá sa na nich podieľa a zároveň sa podieľa aj na každodennej osobnej starostlivosti o dieťa a o ich ďalšiu plnoletú dcéru P..

Súd prvého stupňa vychádzajúc z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí do momentu nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť, mal za dôvodný návrh na zvýšenie výživného na sumu 190 EUR. V prevyšujúcej časti súd vzhľadom na odôvodnené potreby a príjem otca návrh na zvýšenie výživného zamietol.

Podľa názoru súdu má otec všetky možnosti a schopnosti, aby na výživu mal. dieťaťa prispieval vyšším výživným. Takto určené výživné zodpovedá zákonným kritériám pre určenie rozsahu výživného prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti pre jeho určenie. V konaní bolo preukázané, že otec spláca pôžičku 200,- Eur, nájomné priateľke 200,- Eur, zároveň má výdavky 130,- Eur v súvislosti s bytom, ktorý zakúpil. Výživné je však prednostná pohľadávka pred všetkými osobitnými pohľadávkami a pokiaľ nemá otec mal. dieťaťa dostatočné finančné prostriedky na to, aby primerane svojej životnej úrovni prispieval na výživu mal. dieťaťa, nie je možné, aby sa zaťažoval či už pôžičkami, alebo výdavkami na nájomné priateľke vo výške 200,- Eur, keďže nejde o nevyhnutné výdavky. Súd nepovažuje správne, aby mal. dieťa znášalo v podobe určenia výživného výdavky otca spojené s nájomným priateľke, ide o rozhodnutie otca, ktoré nemôže mať vplyv na výšku výživného. Otec mal posúdiť, či platenie nájomného 200,- Eur priateľke neohrozí jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v dostatočnej miere voči mal. dieťaťu.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa písmeno a/ , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec maloletej. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. zmeniť alebo zrušiť z dôvodu ust. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. ,

Uviedol, že je nepochybné, že si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. E. vo výške 150,- Eur a plnoletej P. vo výške 150,- Eur plnil tak ako mu bolo uložené. Mal za to, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie výsluchom účastníkov, nakoľko mu nebolo umožnené vysvetliť finančnú situáciu a jeho nevyhnutné životné náklady. Jeho mesačné náklady sú 300,- Eur vyživovacia povinnosť voči dcéram, 30,- Eur lieky, nakoľko je diabetik, má zdravotné problémy so srdcom a vysokým tlakom, 80,- Eur cestovné, nakoľko dochádza na pracovisko do Dubnice nad Váhom, 20,- Eur telefón a v neposlednom rade mu nebolo umožnené vysvetliť nájomné 200,- Eur, ktoré platí priateľke, kde býval. Súd to pokladal za nadštandardný výdavok a neumožnil vysvetliť otcovi, že v čase podania návrhu nemal kde bývať. Aby mohol platiť vyživovaciu povinnosť vo výške 300,- Eur na obe dcéry, riešil to bývaním u priateľky, kde v sume 200,- Eur mesačne je zahrnuté bývanie, energie, pracie prostriedky a strava. Keby si mal zabezpečiť podnájom, hoci len v najmenšej garsónke, nemal by to z príjmu šancu zvládnuť. Tento výdavok bol nevyhnutný, čo otcovi súd neumožnil dokázať a zahrnul ho do osobitných pohľadávok, čo nie je pravda. V súčasnosti si otec kúpil byt, kde jeho výdavky na réžiu sú 142,24 Eur, tak ako to uviedol pri dokazovaní a 200,- Eur splátka pôžičky, ktorú má vo výške 5.000,- Eur. Byt kúpil z peňazí predaja domu, ktorý bol súčasťou BSM, aby mal kde bývať a aby si mohol zobrať aspoň cez prázdniny a vianočné sviatky dcéru k sebe. V súčasnosti už neplatí nájom priateľke 200,- Eur, ale platí réžiu na vlastný byt vo výške 98,- Eur nájomné, 4,64 Eur RTVS, 9,60 Eur digi kábel, 30,- Eur elektrika záloha, spolu teda 142,24 Eur. Takisto ako navrhovateľka si kúpila 3-izbový byt vo výške 57.000,- Eur a 35.000,- Eur mala z predaja spoločného bytu a na zvyšných 22.000,- Eur si musela zobrať hypotéku, čo považuje otec za neprimerané zaťaženie, nakoľko pre tri osoby je veľký 3-izbový byt nadštandard a bolo zbytočné sa takto zaťažovať. Nesúhlasí s vyjadrením matky, že sa zmenila ich životná situácia. Dcéra E. určením výživného zo dňa 03.10.2011 už bola absolventkou hotelovej akadémie. Navštevovala 1.ročník tak, že výdavky na školné sa nezmenili, tak ako to tvrdí matka. Školné vychádza na 279,89 Eur ročne, čo doložil otec potvrdením zo školy. Po prepočte na mesačné výdavky je to 23,32 Eur. Otec platí 150,- Eur, takže matke zostáva 126,68 Eur na uspokojenie dcériných potrieb, ako je ošatenie, hygienické potreby, krúžky. Príjem navrhovateľky je mzda 484,84 Eur, 100,- Eur upratovanie, 46,- Eur prídavky na detí a 300,- Eur výživné, ktoré platí otec na dcéry. Spolu 830,84 Eur mesačne. Navrhovateľka uvádza, že dcéra

trpí celiakiou, ale v jej nevyhnutných výdavkoch uviedla, že dcére platí 25,- Eur stravu v škole, čo je z jej strany nedomyslené klamstvo, že je dcéra celiatik, lebo ľudia trpiaci touto chorobou si vyžadujú špeciálnu stravu a strava v školskej jedálni je pre nich nevhodná. Z lekárskych správ predložených matkou vyplýva, že trpí alergiou a nešpecifikovanou poruchou štítnej žľazy, čím trpel už počas manželstva. Takže zvýšené výdavky na lieky uvádzané navrhovateľkou sú neopodstatnené, nakoľko sa jej zdravotný stav nezmenil a bol zohľadnený už pri prvom určení vyživovacej povinnosti. Takisto nebolo prihliadnuté na to, že v rámci možnosti otca prispieva na účet svojej dcéry pri príležitosti narodenín, menín a vreckovým, čo preukázal aj priloženými výpismi z účtu. To, že sa s ňou nemôže stretávať je zapríčinené tým, že býva 200 km od jej bydliska a jeho finančná situácia mu to neumožňuje, ale vždy keď bude mať cestu do Z. alebo do blízkeho okolia, bude ju kontaktovať a snažiť sa s ňou stretnúť, pokiaľ jej v tom matka nebude brániť. Poukázal na ust. § 75, § 62 ods.4,5 Zákona o rodine, ktoré citoval. Pokiaľ súd prvého stupňa určil výživné vo výške 190,- Eur mesačne, má otec za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nezodpovedá jeho výška citovaným zákonný požiadavkám, z ktorých má súd vychádzať pri určení jeho výšky. Pri priemernom mesačnom príjme 691,- Eur a najnevyhnutnejších výdavkov, minimálne vo výške 422,24 Eur súd prvého stupňa určil, že zo zvyšnej sumy 268,76 Eur má mať navrhovateľka nárok na 190,- Eur a otcovi tak nepriamo určil na uspokojovanie ostatných životných potrieb, vrátane tých základných, ako sú ošatenie, hygienické potreby a stravné sumu 78,76 Eur. Je pravda, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, avšak z výšku príjmu otca musí byť každému jasné, že nie je schopný platiť zvýšené výživné 190,- Eur. Spolu s druhou vyživovacou povinnosťou vo výške 150,- Eur, spolu 340,- Eur.

K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol potvrdiť rozsudok o zvýšení výživného v plnom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť si otec maloletej síce pravidelne plní, čo je veľmi chvályhodné, ale je to jediný prejav záujmu o dcéru. Nad rámec výživného otec neprispieva a o dcéru sa iným spôsobom nezaujíma. Finančná situácia oboch rodičov je porovnateľná, ale matkin osobný vklad do výchovy dcéry je nevyčísliteľný. Preto považuje kolízny opatrovník zvýšenie výživného o 40,- Eur oproti pôvodnému rozsudku za primerané schopnostiam a možnostiam otca.

K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletej. Trvala na zvýšení výživného. Uviedla, že na jej strane, ako aj na strane mal. E. došlo k zmenám. Napriek tomu, že otec tvrdí, že nedošlo v čase posledného súdneho konania, ktoré bolo 17.05.2011, bola ešte žiačkou základnej školy a momentálne študuje na Hotelovej akadémií v Z. a je žiačkou 2. ročníka, čo je podstatná zmena. Otec si vyžiadal na tejto škole výpis ročných nákladov, ktoré sa týkajú jeho dcéry a škola mu ich aj vydala. Na základe tohto potvrdenia je to suma 279,80 Eur ročne. Skutočné náklady sú väčšie, čo aj súdu dokazovala, ale otec, nakoľko sa o svoju dcéru a ani jej štúdium nezaujíma, nemá vlastne o nákladoch ani prehľad. Suma je navýšená cca o 20,- Eur mesačne na povinnú prax spojenú s prípravou jedál, ktoré si žiaci hradia samy a pohybuje sa podľa ceny potravín. Taktiež suma na uniformu je vyššia o sumu použitú na zakúpenie topánok na prax, ako aj do obsluhy, čo znamená ďalších cca 40,- Eur, biela košeľa k uniforme cca 10,- Eur a náhradné časti uniformy. Už len z týchto údajov sa mesačná suma na školu zvyšuje na cca 50,- Eur a to ani matka neráta kurzy, ktoré nemohla dcéra absolvovať, pretože nemali finančné prostriedky a nemohli si to dovoliť. Ďalšou okolnosťou je nepriaznivý zdravotný stav dcéry a následná liečba. Tvrdenie, že zdravotný stav dcéry sa nezmenil nie je pravdivé, pretože ďalšie dve ambulancie dcéra navštevuje až od 08.02.2013, nakoľko jej boli preukázané vyšetreniami ďalšie ochorenia a to nešpecifikovaná porucha štítnej žľazy, nízky obsah vitamínu D s následnou náchylnosťou na zlomeniny a taktiež oslabená imunita. Má zvýšené hodnoty na celiaku opakovane, kde posledné vyšetrenia dokázali, že ide o dedičné ochorenie a dcéra musí brať lieky a dodržiavať inú životosprávu ako doposiaľ. V súčasnosti navštevuje alergiológiu, ORL, endokrinológiu a čeľustnú chirurgiu, pretože má ešte zubný strojček na spodných zuboch. Otec ako diabetik s poruchou metabolizmu by mal ako prvý chápať ako má poruchu jeho dcéra, aké sú náklady na liečbu a nepochybne aj na diétu, nakoľko sám sumu na svoj zdravotný stav vyčísľuje. Matka verí, že ak má svoju dcéru rád, ako to tvrdí, na jej zdravotnom stave mu záleží. Za posledný rok sa zmenil čistý mesačný príjem matky na sumu 484,84 Eur, čo činí oproti poslednému rozhodnutiu rozdiel cca 50,- Eur mesačne. Zdravotný stav matky jej nedovoľuje túto sumu pravidelne iným spôsobom zvyšovať, aj keď párkrát do mesiaca, ak je zlá životná situácia, napriek zdravotnému stavu chodí upratovať. Keďže otec tvrdí, že mu nebolo dovolené vysvetliť v jeho výdavkoch sumu 200,- Eur, ktoré boli ako platba za podnájom u jeho priateľky a súd túto sumu určil ako neuvážený výdavok a vysvetľuje teraz v odvolaní, že u priateľky začal bývať až v čase dátumu súdneho konania z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, v tejto situácii dala matka iba jednu otázku. A. W., bytom Y. B. XX, X. a táto adresa sa vyskytuje už v prvom rozhodnutí z roku 2011, rovnako aj v poslednom rozhodnutí. Ak tvrdí, že toto riešenie finančnej

situácie bol nútený použiť až od júna a adresa je stále tá istá ako bola v roku 2011, to znamená, že na tejto adrese žil minimálne dva roky. Vyslovila preto iba domnienku, že táto suma bola do nákladov uvedená iba účelovo. Uviedla príjmy a výdavky, čistá mesačná mzda 484,84 Eur, prídavky na dve deti 46,- Eur, výživné na mal. dcéru 150,- Eur, výživné na dospelú dcéru 150,- Eur, spolu príjmy 680,84 Eur alebo 830,84 Eur, ak ráta aj výživné dospelej dcéry. Výdavky sú: nájomné 156,- Eur, RTVS 4,64 Eur, plyn a elektrina záloha 50,- Eur, hypotéka 130,- Eur, poistka 6,70 Eur, internet a TV 36,- Eur, telefóny pre tri osoby cca 40,- Eur, cestovné pre tri osoby 40,- Eur, lieky 40,- Eur, odpad a daň mesačne 10,- Eur, spolu 513,34 Eur. Zostatok na tri osoby 317,50 Eur, čo znamená na jednu osobu mesačne 105,80 Eur. Táto suma obsahuje výdavky na stravu, hygienické potreby, obuv aj oblečenie a zabezpečenie ostatných potrieb do školy. Čistá mzda otca predstavuje 691,- Eur, diéty 300,- Eur, spolu 991,- Eur. Výdavky sú: hypotéka 200,- Eur, nájomné 98,- Eur, RTVS 4,64 Eur, TV 9,60 Eur, elektrina 30,- Eur a cestovné 80,- Eur, výživné na dcéry 300,- Eur. Na staršiu dcéru bude platiť už iba 10 mesiacov, lebo školu končí. Spolu 722,24 Eur. Zostatok na jednu osobu 268,76 Eur mesačne. Otec má teda na jednu osobu 268,76 Eur mesačne a matka s dcérami majú každá po 105,- Eur mesačne. Otec maloletej disponoval ešte v mesiaci apríl sumou 32.000,- Eur z predaja domu po majetkovom vysporiadaní a sumou 1.700,- Eur z predaja osobného auta. Bolo by vhodné, aby v tom čase prehodnotil otec svoju finančnú situáciu a zariadil sa adekvátne tomu, aby výživné na jeho dcéru malo prednosť pred ostatnými nevyhnutnými výdavkami, keďže žije sám a matka sa stará o jeho dve dcéry a žije s nimi v spoločnej domácnosti a zabezpečuje im všetky ostatné životné potreby. Otec nedbalo jedná s citmi svojich dcér a neprispieva žiadnym iným spôsobom na ich obživu, ani mimoriadne výdavky.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 20.09.2013 o 12,00 hod. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby,

ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práva a povinností ( v znení zmien a doplnkov).

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. O. s .p. i ust. Zákona o rodine. v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať k všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Touto zásadou sa musí súd riadiť pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, keď zvýšil výživné pre mal. E. zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 190,- Eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Okolnosť správnosti rozhodnutia posudzoval odvolací súd s prihliadnutím k tomu, že matka vo vzťahu k splatnosti zvýšeného výživného odvolanie nepodala. Zároveň ani z jej návrhov nevyplýva odkedy chce výživné zvýšiť. Fakticky teda bude výživné zvýšené až dňom právoplatnosti rozsudku.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že naposledy bolo určené výživné v roku 2011 v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. s tým, že otcovi mal. dieťaťa bola určená povinnosť platiť na výživu dieťaťa sumou 150,- Eur mesačne. V čase rozhodovania bola mal. E.iačkou 9. ročníka základnej školy, matka pracovala v Regionálnom ústave verejného zdravotníctva v Z. ako laborantka s čistým mesačným príjmom 533,- Eur. Otec bol zamestnaný ako strojník v spoločnosti Alpina Slovakia, spol. s.r.o. s čistým mesačným príjmom 700,- Eur.

V súčasnosti mal. E. navštevuje 2. ročník Hotelovej akadémie v Z., býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a plnoletou dcérou P. W.. Celá ťarcha v súvislosti s chodom domácnosti a so starostlivosťou o deti ostala na matke mal. dieťaťa. Výdavky mal. dieťaťa sa zvýšili v súvislosti s jej štúdiom na strednej škole, so stravou, s dopravou, so záujmami, so zdravotným stavom a s oblečením. V konaní bolo preukázané, že všetky zvýšené výdavky mal. dieťaťa hradí matka výlučne zo svojho príjmu. Otec mal. dieťaťa sa podieľa na starostlivosti o dieťa len vo forme platenia výživného v sume 150,- Eur mesačne, nad rámec súdom určeného výživného od poslednej úpravy neprispel. Nepodieľa sa teda na úhrade nepredvídaných a mimoriadnych výdavkov, ktoré súvisia so vzdelávaním, zdravotnou starostlivosťou, so záľubami, či inými aktivitami mal. dieťaťa.

Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili výdavky na maloleté dieťa, ktoré súvisia s jej vekom a štúdiom na strednej škole. V súčasnosti je už maloletá študentkou 2.ročníka a jej výdavky aj vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav a následnú liečbu, ale aj v súvislosti

so štúdiom sú vysoké, tak ako to popísala matka v priebehu konania alebo ako to vyplýva aj z rozsudku súdu prvého stupňa.

Otcov príjem predstavuje sumu 691,98 Eur mesačne a zároveň poberá diéty 300,- Eur mesačne, teda jeho príjem v mesiacoch, keď poberá diéty predstavuje cca 1.000,- Eur. V mesiacoch, keď diéty nepoberá, tak ako to bolo v mesiaci október 2012, január 2013 a február 2013, jeho príjem predstavuje 664,11 Eur, 667,94 Eur a 596,10 Eur. Priemerný zárobok v zmysle vyúčtovania, teda čistý zárobok a cestovné náhrady za 12 mesiacov, teda od apríla 2012 do marca 2013 predstavovali spolu 10.929,73 Eur, čo v priemere za jeden mesiac predstavuje 910,81 Eur. Z toho má výdavky otec na réžiu 142,24 Eur ohľadom vlastného bytu, 30,- Eur platí na lieky, 80,- Eur cestovné do Dubnice nad Váhom, 20,- Eur telefón, platí výživné na dcéry doteraz až do právoplatnosti rozsudku o zvýšení výživného táto suma predstavuje 300,- Eur, 200,- Eur platí mesačne na pôžičku, ktorú si zobral na dofinancovanie kúpy bytu. Tak celkové výdavky aj s výživným doteraz predstavujú u otca sumu 692,24 Eur. Pokiaľ bude uhrádzať na výživné pre mal. E. o 40,- Eur viac, výdavky otca budú predstavovať 732,24 Eur, teda aj po zaplatení výživného a všetkých výdavkov ostane otcovi ešte priemerne 200,- Eur na uspokojenie jeho životných potrieb.

Matkin príjem sa znížil na sumu 484,80 Eur. Príležitostne si zarobí ešte 50,- až 100,- Eur upratovaním. Stará sa však o dve dcéry, z ktorých jedna je plnoletá, jedna maloletá (navrhovateľka). Odvolací súd zobral do úvahy, že matka plnenie vyživovacej povinnosti naviac vyvažuje výkonom svojej osobnej starostlivosti o maloletú.

K odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazujúc na ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine uvádza, že z tohto ustanovenia vyplýva, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne zistil, že došlo k zmene pomerov na strane mal. E., preto bolo namieste zvýšiť výživné zo sumy 150,- Eur na sumu 190,- Eur mesačne v súlade s ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, rešpektujúc ust. § 62 ods.1,2,4,5 a ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktoré v dôvodoch rozhodnutia odcitoval súd prvého stupňa.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.