Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-426-2012.pdf
PDF · 82.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/426/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14 , 811 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: AK SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D. I. o zaplatenie istiny 288,83 Eur s príslušenstvom takto:
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 13.07.2012 sa domáhal na tunajšom súde vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovanú k zaplateniu istiny 288,83 Eur s príslušenstvom. Nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na rozhodnutie veci platobných rozkazom, súd vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebeh konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o pripojení, faktúrou č. XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava uzavrela so žalobcom ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky voči žalovanej vedenej pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení a Všeobecnými podmienkami. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. Dodatku o pripojení. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti
v zmluvnom vzťahu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.09.2009, znejúcu na sumu vo výške 282,11 Eur. Žalovaná uvedenú faktúru neuhradila, preto sa domáhal aj úroku z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 a nasl. OZ.
Zároveň žalobca sa domáhal od žalovanej aj zaplatenia sumy 6,72 Eur spolu s úrokom z omeškania počnúc od 19.08.2009 do zaplatenia, pričom tento svoj nárok bližšie neozrejmil. Faktúra, ktorú k žalobe okrem faktúry na istinu 282,11 Eur nedoložil. V spise sa nachádza faktúra na úhradu sumy 19,90 Eur s dátumom splatnosti od 18.08.20009.
Podľa ust. § 43 osd. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách , zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení ako aj dodatku k predmetnej zmluve. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač bola pripravená právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý následne dopisoval do uvedenej predtlače konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom žalovaná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila.
Zákon č. 40/1964 Zb. OZ, v čase uzavretia Zmluvy o pripojení a Dodatku k predmetnej zmluve definoval ako spotrebiteľskú zmluvu, každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, t.j. Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje všeobecná právna úprava o spotrebiteľských zmluvách. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľ vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla , nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení medzi účastníkmi znevýhodňuje spotrebiteľa, lebo umožňuje navrhovateľovi uplatniť si zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek porušenie povinností odporcom , či už podľa Zmluvy o pripojení, jej dodatku, prípadne Všeobecných podmienok právneho predchodcu žalobcu, pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti. Toto ustanovenie je neprimerané i vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu, ktorý podľa zmluvných podmienok má trvať 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 282,11 Eur s príslušenstvom pritom nerozlišuje , či k porušeniu tejto podmienky dôjde už bezprostredne po uzavretí zmluvy resp. tesne pred jej skončením, čo možno považovať za značnú nerovnováhu vo vzťahu k spotrebiteľovi. Zo samotného návrhu, priložených listinných dôkazov k návrhu vôbec nevyplýva, akú povinnosť žalovaná mala porušiť, kedy došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovanej a aká bola intenzita porušenia povinností.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ustanovenie § 53 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. OZ , tak súd považoval takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovanej. V predmetnej veci tak právny predchodca žalobcu ako postupca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného dôvodu tak súd nepriznal žalobcovi toto právo, ktoré na neho prešlo Zmluvou o postúpení pohľadávok.
Taktiež vo zvyšku , čo sa týka istiny 6,72 Eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno a nepreukázal, o aký nárok sa jedná. Nie je zrejmé, či to bol nedoplatok na službách, poplatky alebo iný nárok.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca v konaní nebol úspešný, žalovanej trovy v konaní nevznikli
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).