Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/210/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky Ing. G. W., bytom A. N., W. XXX/XX, zastúpenej Mgr. O. A., advokátom v A. N., Y. X/X proti odporcovi MUDr. L. G., bytom A. N., F. XXXX/XX- XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou T. & A., so sídlom v N., S. 4, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.apríla 2012, č. k. -28 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní úrokov z pôžičky 10% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 22.09.2006 do 31.03.2007, 20% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 01.04.2007 do 31.03.2008 a 30% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 01.04.2007 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke úroky z pôžičky vo výške 20% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 29.12.2008 do zaplatenia a vo zvyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 690 eur na súdnom poplatku a 1000,88 eur na trovách právneho zastúpenia do troch dní, k rukám Mgr. Marcela Péliho, advokáta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 11 506,87 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 10% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 22.09.2006 do 31.03.2007, 20% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 01.04. 2007 do 31.03.2008, s 30% ročnou úrokovou sadzbou zo sumy 11 506,87 eur od 01.04. 2008 do zaplatenia a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 506,87 eur od 29.12.2008 do zaplatenia, trovy konania vo výške 690 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.000,88 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.09.2006 odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľke v celkovej sume 346.656,- Sk (11.506,87 eur) čo do dôvodu a do výšky, ktorý vznikol v roku 2006, tak ako je uvedené v prílohe, kde sú jednotlivé čiastky záväzku rozpísané. Odporca sa v uznaní zaviazal zaplatiť dlh navrhovateľke do 31.03.2007 spolu s úrokom vo výške 10 % ročne, pričom po termíne splatnosti sa úroková miera mení v prvom roku na 20 % ročne, v druhom roku na 30 % ročne, teda každoročne sa zvyšuje o 10 %. Z výpisu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk súd zistil, že obvyklé úroky zo spotrebiteľských úverov v mesiaci september 2006, teda v čase uznania záväzku predstavovali pri úveroch do jedného roka 16,57 % a pri úveroch od 1 do 5 rokov 14,27 %. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, že navrhovateľka požičala v marci 2006 odporcovi sumu vo výške 346.656,- Sk (11.506,87 eur). Tento svoj dlh odporca písomne uznal čo do dôvodu i do výšky dňa 21.09.2006 a zaviazal sa ho splatiť do 31.03.2007 spolu s úrokom vo výške 10 % ročne. V prípade jeho nesplatenia v dohodnutom termíne sa zaviazal splatiť dlh spolu s 20 % ročným úrokom v prvom roku nesplatenia, teda od 01.04.2007 a spolu s 30 % ročným úrokom v druhom roku nesplatenia, teda od 01.04.2008. Považoval za nepochybné, že odporca požičané peniaze doposiaľ navrhovateľke nevrátil, čo ani nerozporoval, a preto ho súd k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Pokiaľ ide o dohodnuté úroky a námietku odporcu, že tieto sú neprimerane vysoké a v rozpore s dobrými mravmi, súd poukazuje na to, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, pričom ich výška nie je zákonom limitovaná. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov bola závislá len od dohody účastníkov, a teda nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Toto obmedzenie vyplýva práve z , na ktorý poukázal odporca. Podľa ustálenej judikatúry (i podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré poukázal odporca) neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sa všeobecne považujú za odporujúce dobrým mravom, pričom spravidla ide o takú výšku úrokov, ktorá v čase ich dojednania podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú pri poskytovaní pôžičiek peňažnými ústavmi. V danom prípade však súd má za to, že dohodnuté úroky nie sú v rozpore s dobrými mravmi, a to s poukazom na priemerné úrokové miery úverov v čase uznania záväzku, ktoré sa pohybovali pri pôžičkách do 1 roka a pri pôžičkách od 1 do 5 rokov v rozmedzí od 14,27 % do 16,57 % ročne. Najvyšší úrok dohodnutý v uznaní záväzku vo výške 30 % ročne tak predstavuje ani nie dvojnásobok uvedenej priemernej úrokovej miery, čo podľa názoru súdu nepredstavuje jej podstatné prevýšenie, a teda neexistuje tu rozpor s dobrými mravmi. Okrem toho súd konštatoval, že sám odporca v uznaní s takýmto úrokom súhlasil, a preto ho zaviazal aj na zaplatenie navrhovateľkou požadovaných úrokov, teda úrokov vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy od 22.9.2006 do 31.03.2007, 20% ročne z dlžnej sumy od 01.04.2007 do 31.03.2008 a 30% z dlžnej sumy od 01.04.2008 do zaplatenia. Právne vec posúdil podľa , , veta prvá a . Keďže odporca tým, že neuhradil svoj dlh v termíne splatnosti, teda najneskôr do 31.03.2007, dostal sa do omeškania, na základe čoho navrhovateľke vznikol v zmysle v spojení s nariadenia vlády SR č. vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy. Navrhovateľka žiadala priznať úrok z omeškania odo dňa 01.04.2007, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu. Vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania a s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého sa úroky premlčujú v trojročnej lehote má súd za to, že navrhovateľke patria úroky z omeškania len tri za obdobie tri roky spätne od podania návrhu, t.j. od 29.12.2008, pretože návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 29.12.2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu 11.506,87 eur, žiadané úroky vo výške 10 % ročne odo dňa 22.09.2006 do 31.03.2007, 20% ročne od 01.04.2007 do 31.03.2008, 30 % ročne od 01.04.2008 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.12.2008 do zaplatenia a vo zvyšku (premlčané úroky z omeškania) návrh zamietol. Keďže navrhovateľka bola v konaní neúspešná len v pomerne nepatrnej časti (premlčané úroky z omeškania), súd jej v zmysle priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo sumy 690 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 1.000,88 eur za tri úkony právnej služby á 270,54 eur ( v spojení s vyhl. MS SR č. - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.10.2011, podanie návrhu na súd dňa 29.12.2011, účasť na pojednávaní dňa 2.4.2012), tomu zodpovedajúci režijný paušál 22,45 eur (2 x 7,41 eur za dva úkony vykonané v roku 2011 + 1 x 7,63 eur za úkon vykonaný v roku 2012) a 20 % DPH vo výške 166,81 eur.

Proti tomuto rozsudku a len jeho výrokovej časti o priznaní úrokov z pôžičky podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal neprimeranú výšku úrokov, nakoľko pre posúdenie výšky úrokov dojednaných v Uznaní záväzku bolo potrebné vychádzať z úrokov uvedených v prehľade Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk v % za rok 2006, zverejnené na stránke Národnej banky Slovenska, ktorý bol prílohou odporu proti platobnému rozkazu v danej veci, a kde v časti z čerpaných úverov spolu, písm. b/ domácnosti - úvery spotrebiteľské a ostatné od 1 do 5 rokov, úroková sadzba v mesiaci september 2006 bola 14,27 % a nie 16,57 % ako nesprávne uviedol súd. Bol tiež presvedčený, že viac ako dvojnásobná výška úrokov v porovnaní s úrokovou mierou obvyklou v dobe podpísania Uznania záväzku podstatne presahuje obvyklú úrokovú sadzbu, je v rozpore s dobrými mravmi a ako taká nepožíva právnu ochranu. Súd nesprávne v tomto bode posúdil vec, keď konštatovalo, že dvojnásobná výška úrokov v porovnaní s obvyklou úrokovou sadzbou neznamená podstatné prevýšenie obvyklej úrokovej sadzby. Bol toho názoru, že úroky vo výške 10% ročne dojednané v Uznaní záväzku pre prvý rok sú primerané a v súlade s dobrými mravmi. Ďalej namietal, že súd uznal námietku premlčania vznesenú odporcom a to vo vzťahu k úrokom z omeškania a navrhovateľke priznal len úroky z omeškania od 29.12. 2008 /t. j. tri roky pred podaním návrhu/ do zaplatenia, a priznal navrhovateľke dojednané úroky v Uznaní záväzku v plnej výške, bez ohľadu na to, že odporcu vzniesol námietku premlčania aj vo vzťahu k týmto úrokom, súd sa s touto námietkou premlčania žiadnym spôsobom nevyporiadal. Na všetky úroky, rovnako ako na úroky sa však vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia lehota uvedená v ust. . Ďalej namietal priznanú náhradu trov konania, nakoľko keby súd správne uznal námietku premlčania aj vo vzťahu k úrokom, musel by konštatovať /vezmúc do úvahy celkovú výšku uplatneného nároku a celkovú výšku priznaného nároku/, že navrhovateľka mala len čiastočný úspech vo veci, a teda by nemohol zaviazať odporcu na náhradu trov konania v plnej výške a náhradu trov by podľa O.s.. pomerne rozdelil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 11506,87 eur s úrokovou sadzbou vo výške 10% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 29.12.2008 do zaplatenia 9% s ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 506,87 eur od 29.12.2008 do zaplatenia, a aby žiadnej strane nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, resp. aby náhradu trov konania pomerne rozdelil a zároveň zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi, prípadne alternatívne zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a navrhla odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietnuť. Odporca k dnešnému dňa navrhovateľke nezaplatil z istiny ani cent, snažil sa robiť len obštrukcie, aby si svoj nárok voči navrhovateľke premlčal. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a odporcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 333,80 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu /v priznaných úrokoch z pôžičky 10% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 22. 09. 2006 do 31. 03. 2007, 20% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 01. 04. 2007 do 31. 03. 2008 a 30% ročne zo sumy 11 506,87 eur od 01. 04. 2008 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania /, v spojení s / a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie v napadnutej časti týkajúcej sa priznaných úrokov z pôžičky na tom právnom názore, že neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sa všeobecne považujú za odporujúce dobrým mravom, pričom spravidla ide o takú výšku úrokov, ktorá v čase ich dojednania podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú pri poskytovaní pôžičiek peňažnými ústavmi. V danom prípade však súd mal za to, že dohodnuté úroky nie sú v rozpore s dobrými mravmi, a to s poukazom na priemerné úrokové miery úverov v čase uznania záväzku, ktoré sa pohybovali pri pôžičkách do 1 roka a pri pôžičkách od 1 do 5 rokov v rozmedzí od 14,27 % do 16,57 % ročne. Najvyššie úroky dohodnuté v uznaní záväzku vo výške 30 % ročne tak predstavujú ani nie dvojnásobok uvedenej priemernej úrokovej miery, čo podľa názoru súdu nepredstavuje jej podstatné prevýšenie, a teda neexistuje tu rozpor s dobrými mravmi. Odporcom vznesenou námietkou premlčania sa súd prvého stupňa zaoberal len pri úrokoch z o meškania, pri úrokoch z pôžičky námietku premlčania vôbec nevyhodnotil.

Odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa ohľadne dohodnutej výšky úrokov 30% nezdieľa a v tejto časti otázku primeranosti úrokov z pôžičky nesprávne právne posúdil.

Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojom obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania / /. a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ustanovenie , patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v písomnom Uznaní záväzku z 21.09.2006 uznal svoj záväzok vo výške 346 656,- Sk čo do výšky a dôvodu, a zaviazal sa dlžnú čiastku uhradiť do 31.03.2007. Účastníci si zároveň dohodli, že finančné prostriedky sa budú úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10% do termínu splatnosti pôžičky, po termíne splatnosti sa úroková miera mení na 20% v prvom roku nesplatenia a v druhom roku na 30%. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že odporca svoj peňažný dlh ani dohodnuté úroky nezaplatil ani čiastočne.

V zmysle hore uvedeného, sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že dohodnuté úroky z pôžičky vo výške 30% ročne nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Naopak odvolací súd zdieľa názor, že takto dohodnutá výška úrokov je neprimeraná, a preto odporujúca dobrým mravom, nakoľko z vykonaného dokazovania bola preukázané, že priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk v čase uznania záväzku sa pohybovali pri pôžičkách do 1 roka a pri pôžičkách od 1 do 5 rokov v rozmedzí od 14,27 % do 16,57 % ročne. Účastníkmi dohodnuté úroky z pôžičky vo výške 30%, sú preto v časti nad 20% neplatné.

Ďalej treba vytknúť súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal vznesenou námietkou premlčania aj voči úrokom z pôžičky.

Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej premlčacej dobe. Ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia alebo pred uznaním práva, ktorými boli oprávnenému prisúdené alebo voči nemu písomne uznané, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých zročnosť nastane až právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní práva, sa opäť premlčujú v trojročnej premlčacej dobe / /.

Keďže zročnosť úrokov z pôžičky v danom prípade mala nastať až po uznaní záväzku odporcom, bolo treba ich premlčanie posudzovať rovnako ako pri úrokoch z omeškania, teda v trojročnej premlčacej lehote. Návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi bol podaný na Okresný súd Považská Bystrica dňa 29.12.2011 a preto je časť nároku na zaplatenie úrokov z pôžičky premlčaná. Úroky z pôžičky boli možno priznať navrhovateľke len tri roky spätne od podania návrhu, t. j. od 29.12.2008. Vzhľadom k tomu, že odporca pôžičku nezaplatiť vôbec, potom navrhovateľke vznikol nárok na úroky z pôžičky v dohodnutej výške 20 % s účinnosťou od 29.12.2008 do zaplatenia, ktorá výška podľa názoru odvolacieho súdu nie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podstatne neprevyšuje priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných bánk v septembri 2006. Pokiaľ si však účastníci dohodli aj úroky z pôžičky v druhom roku po termíne splatnosti pôžičky vo výške 30%, túto odvolací súd považoval za neprimeranú, nakoľko táto výške predstavuje podstatné prekročenie priemernej úrokovej miery z úverov obchodných bánk v septembri 2006, a preto odporuje dobrým mravom.

Pokiaľ sa odporca domáhal zmeny rozsudku aj ohľadne priznanej výške úrokov z pôžičky 20%, túto výšku úrokov odvolací súd nevzhliadol ako neprimeranú, odporujúcu dobrým mravom, a preto v tejto často odvolanie odporcu nepovažoval za dôvodné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - úrokoch z pôžičky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Keďže odvolací súd čiastočne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, v zmysle rozhodol znovu aj o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa. Navrhovateľka bola v konaní úspešná ohľadne istiny v celom rozsahu a ohľadne úrokov z pôžičky a úrokov z omeškania bola úspešná čiastočne. Neúspech navrhovateľky v časti úrokov z pôžičky a v časti úrokov z omeškania ako príslušenstva, odvolací súd vyhodnotil ako nepatrený neúspech, a preto navrhovateľke priznal náhradu trov prvostupňového konania v zmysle . v celom rozsahu. Trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 690 eur a odmenu a náhrady za právne zastúpenie vo výške 1 000,88 eur. Odmena za právne zastúpenie navrhovateľky vychádzajúc z hodnoty sporu 11 506,87 eur bola priznaná podľa , a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 02.04.2012/ á 270,54 eur + 2x 7,41 eur režijný paušál /v roku 2011/ + 1x 7,63 eur + 20% DPH /zo sumy 834,07 eur/ 166,81 eur. Predmetom odvolacieho konania bolo príslušenstvo a to úroky z pôžičky, ohľadne ktorých bol odporca, ktorý podal odvolanie úspešný čiastočne a navrhovateľka neúspešná čiastočne. Preto ohľadne náhrady trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov táto náhrada trov nepatrí.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.