Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-10-2013.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, dieťa matky: PhDr. E. Y., rod. F., nar. X.X.XXXX, bytom ul. L. XXX/XX, L., a otca: PhDr. N. Y., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, N., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti Okresného súdu Svidník zo dňa 7.3.2013 pod č. k. 6P/80/2012-29, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 6P/80/2012-29 zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. 3P/27/2007-37 zo dňa 13.12.2007 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na maloletého Y. Y., nar. XX.X.XXXX zo sumy 66,40 eur mesačne na sumu 120,- eur od 1.6.2012 do budúcna, vždy do l5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod následkami výkonu rozhodnutia. Nedoplatok na výživnom v sume 370,20 eura (za mesiace jún 2012 - marec 2013, t. j. 10 mesiacov x 37,02 eur) je otec maloletého povinný splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok až do jeho zaplatenia počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľka - matka maloletého podala návrh dňa 9.5.2012 na zvýšenie výživného pre maloletého syna Y. na sumu 150,- eur mesačne od 1.1.2012. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Svidník z 13.12.2007 č. k. 3P/27/2007-37 bolo otcovi určené platiť výživné 2.000,- Sk (66,40 eur). Od rozhodnutia o zvýšení výživného otec prispieval na maloletého sumou 82,- eur mesačne. So synom sa dlhodobo nestretáva, neposiela mu žiadne darčeky. Na strane matky ako aj maloletého došlo od poslednej úpravy výživného k výraznej zmene pomerov. Matka od 1.9.2011 je nezamestnaná a poberá len dávky v nezamestnanosti. Maloletý je žiakom 6. ročníka Základnej školy vo L.. Výdavky na neho sa neustále zvyšujú. Matka hradí stravné, nakupuje mu učebné pomôcky, platí výlety a rôzne školské aktivity. Syn navštevuje Základnú umeleckú školu, odbor hudobný - bicie nástroje, kde je ročný poplatok 61,85 eur. Venuje sa stolnému tenisu, s čím sú spojené výdavky na rakety, športové oblečenie, obuv a cestovné vrátane štartovacích poplatkov. Na maloletého platí ročné poistné vo výške 474,67 eur. Chlapec od poslednej úpravy výživného výrazne narástol, čo sa premietlo do výdavkov na oblečenie a obuv. Matka naďalej býva u svojich rodičov, ktorí vzhľadom na jej nedostatočné príjmy podieľajú sa na výžive maloletého. Okrem syna Y. nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Má príjem necelých 400,- eur, z čoho platí nájomné 180,- eur, telefón, elektrinu atď.. Preto nemôže kupovať synovi darčeky ani cestovať za synom. Stará sa
o 87-ročnú chorú matku, ktorej dopláca na lieky, zdravotnícky materiál. Otec poukazuje na to, že rodičia matky mali vždy veľa peňazí a matka sa môže zamestnať hoci aj v inom meste.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka je nezamestnaná a poberá sociálnu dávku 344,- eur mesačne. Chce sa zamestnať a hľadá si prácu. Maloletý je žiakom základnej školy, navštevuje Základnú umeleckú školu vo L., odbor hudobný, venuje sa stolnému tenisu, šachovému krúžku. Matka so synom býva u svojich rodičov, ktorí sa podieľajú na úhrade výdavkov pre maloletého. Otec bol vypočutý Okresným súdom Levie, ktorý s návrhom matky nesúhlasil. Matka podľa neho klame. Má finančné prostriedky na pokrytie zvýšených výdavkov súvisiacich s výchovou syna. Je zamestnaný v Domove dôchodcov L. s deklarovaným príjmom 390,- eur čistého mesačne. Pracovnú zmluvu má len do 31.3.2013. Iné príjmy nemá.
Na pojednávaní dňa 7.3.2013 matka navrhla zvýšenie výživného od 1.6.2012 do budúcna. Otec platí výživné 82,98 eur mesačne, aj keď mal stanovené výživné 66,40 eur.
Súd nárok na zvýšenie výživného posudzoval podľa § 36 ods. Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., kde rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania súd mal zistené, že došlo k relevantnej zmene pomerov na strane maloletého a matky. Maloletý je žiakom 7. ročníka základnej školy. Vekom vzrástli náklady maloletého čo sa týka stravy a oblečenia. Takisto sa zvyšovali ceny tovarov a matka mu z hľadiska rastu musí častejšie obmieňať obuv a šatstvo. Matka poberá len sociálnu dávku 344,- eur mesačne. Pri poslednom rozhodovaní súdu bola zamestnaná. Mesačný príjem otca je 459,- eur. Výdavky, o ktorých hovorí otec neboli dokladované. Ak otec poukazuje na to, že má značné náklady v súvislosti s výpomocou matky, tak táto má starobný a vdovský dôchodok v dostatočnej výške, aby si mohla náklady hradiť sama. Nebolo preukázané, aký úver otec spláca vo výške 107,26 eur mesačne. Pre otca musí byť priorita plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému pred inými výdavkami. Otec okrem výživného neprispieva nad stanovený rámec synovi ničím. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Čo sa týka nedoplatku výživného za 10 mesiacov, to predstavuje 370,20 eur (120,- eur - 82,98 eur = 37,02 eur x 10 mesiacov). Otec platil dobrovoľne vyššie výživné 82,98 eur oproti stanovenému výživnému 66,40 eur, takže jeho mesačný nedoplatok na výživnom od 1.6.2012 predstavuje 37,02 eur. Otcovi je povolené splácať nedoplatok na výživnom popri platení bežného výživného.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kde vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie otec. Sám bol dlhodobo nezamestnaný, ale napriek tomu platil výživné v plnom rozsahu, a tak minul všetky svoje úspory. Nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 120,- eur + nedoplatok 370,20 eur. Jeho príjem činí necelých 400,- eur v čom je započítaný osobný príplatok, pretože zdravotnícky plat je ozaj nízky najmä v domovoch sociálnych služieb. Navrhuje znížiť výživné na 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené dieťa. So synom sa nestýka,
pretože nemá peniaze na cestu. Má náklady na nájomnom 190,- eur, elektrinu 98,87 eur, SIPO 4,98 eur, káblovú televíziu 16,56 eur, platí pôžičku 197,26 eur, cestovné 43,- eur, na stravu platí 50,- eur a na lieky 18,10 eur plus oblečenie. Žije v domácnosti s matkou, ktorej ako diabetickej osobe prispieva na lieky, plienky a zdravotnícke pomôcky. Matka maloletého žije s rodičmi v rodinnom dome, ktorí sú schopní postarať sa finančne o jeho syna, keďže sú to tri dospelé osoby. Kde sa traja najedia, naje sa aj štvrtý. Ak matka maloletého žiada zvýšenie výživného, je to neopodstatnené a klame. Na žiadnej lyžovačke nebol, pričom na druhej strane matka chodí každý rok k moru. Odkiaľ má na to peniaze. Otec kladie otázku, prečo súd zvyšuje výživné otcovi na základe platu a nie na základe jeho výdavkov. Žiada prehodnotiť rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Opatrovník navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Matka k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Je nezamestnaná, ale pracuje na dohodu 9 hodín týždenne, a to v Zariadení pre seniorov W. T. s príjmom 125,- eur mesačne. Okrem toho, má prídavok na maloletého 22,- eur a otec platí výživné 82,- eur. To sú všetky jej príjmy. Je pravda aj to, že pri výchove a výžive maloletého jej pomáhajú rodičia. Matka potvrdila, že otec mal stanovené výživné 2.000,- Sk mesačne (66,39 eur) a platil výživné vo vyššej čiastke 82,- eur. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj vo výroku o dlžnom výživnom. V súčasnosti je chlapec žiakom 8. ročníka základnej školy.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Matka podala návrh na zvýšenie výživného, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu v roku 2007 ubehlo šesť rokov. Došlo k výraznej zmene pomerov ako na strane matky, tak na strane maloletého, ktorý za šesť rokov fyzicky vyspel, narástol a zmenili sa potreby syna čo do ošatenia, stravovania a uspokojovania jeho potrieb. Syn navštevuje umeleckú školu, má športové záujmy v oblasti stolného tenisu, takže matka má náklady ako na hudobnú výchovu maloletého, tak na jeho športovú činnosť. Matka nepopiera, že jej rodičia jej vypomáhajú pri výchove a výžive maloletého, ale to nezbavuje povinnosti otca prispievať vyšším výživným na maloletého. Došlo aj k zmene pomerov na strane matky, ktorá pri poslednom rozhodovaní bola zamestnaná ako zdravotná sestra s príjmom 12.000,- Sk (398,- eur). V súčasnosti je nezamestnaná a pracuje na dohodu v Zariadení pre seniorov sv. Kozma W. T., kde nezisková organizácia s ňou zatiaľ neuzavrela pracovnú zmluvu.
Na strane matky došlo k zmene pomerov, je nezamestnaná, pričom u otca až k tak výraznej zmene čo sa týka príjmových možností nedošlo. Pri poslednom rozhodovaní súd mal otec vykazovaný príjem 16.420,- Sk (545,- eur) a v súčasnosti otec zarába v priemere 514,- eur čistého. Podľa Zákona o rodine, a to § 78 ods. 1, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na majetkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Keďže platenie výživného je základnou povinnosťou rodičov a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine).
V konaní bola preukázaná schopnosť otca mať pravidelný príjem cez 500,- eur čistého, kde zamestnávateľ otca Zariadenie pre seniorov - Domov dôchodcov L., podľa Dodatku k pracovnej zmluve, predĺžil otcovi pracovný pomer do 31.12.2013. Otec má stabilný príjem do konca roka, preto mohol súd rozhodovať o zvýšení výživného pre maloletého z dôvodov, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého v dôsledku jeho rastu od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2007. Matka pôvodne požadovala o zvýšenie výživného na 150,- eur mesačne, pričom súd rozhodol o platení výživného len vo výške 120,- eur mesačne, čo vyjadruje schopnosti otca platiť výživné v takejto výške. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je prvoradou povinnosťou otca plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa § 62 a tá predchádza povinnosti otca vo vzťahu k jeho matke. Prioritou otca bude povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Y.. Nemožno prijať argumentáciu otca, že práve pre plnenie svojich morálnych povinností vo vzťahu k svojmu rodičovi - matke, mu už nezostávajú peniaze aj na platenie zvýšeného výživného pre syna. Zákon o rodine jasne
určuje prioritné povinnosti pre otca, a to platenie výživného pre maloletého. Z hľadiska toho, že otec má príjem cez 514,- eur mesačne čistého, je v moci otca prispievať na výživné svojmu maloletému synovi čiastkou 120,- eur mesačne od 1.6.2012 do budúcna. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ rozhodol o zvýšení výživného pre otca na uvedenú sumu.
Majetkové pomery otca dovoľujú platiť zvýšené výživné a na strane maloletého došlo k zmene pomerov, kde je potrebné prihliadnuť vždy aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Životné náklady a vývoj cien rovnako dopadajú ako na matku tak na otca. Keďže matka je sama živiteľkou, sama sa stará o maloletého, aj keď za pomoci svojich rodičov, môže dôvodne požadovať zvýšenie výživného od otca. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ okresný súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého.
Krajský súd potvrdzuje výrok rozhodnutia o platení dlžného výživného, nakoľko toto rozhodnutie je správne. Oproti povinnosti platiť výživné 2.000,- Sk otec platil mesačne výživné v rozsahu viac ako 82,- eur, preto okresný súd správne započítal preplatky výživného na dlžné výživné. Ak otec namieta, že nebude môcť platiť dlžné výživné spolu s bežným výživným, tak je na otcovi, aby svoje výdavky prehodnotil a prioritne plnil svoje záväzky k maloletému, vrátane povinnosti platiť aj nedoplatky výživného.
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne. Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ sa rozhoduje vo veci starostlivosti súdu o maloletých.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p., kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.