Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-397-2012.pdf
PDF · 73.73 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/397/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou, v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. K. XXX proti odporkyni: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. K. XXX, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela voči odporkyni z a m i e t a .
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím Návrhom zo dňa 17.09.2012 domáhal voči odporkyni určenia povinnosti prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 Eur z dôvodu, že je nezamestnaný a nemá žiadny príjem.
Súd v danej veci nariadil pojednávanie, ktorého sa navrhovateľ ani odporkyňa nezúčastnili. Odporkyňa svoju neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd postupoval v zmysle ustanovenia §101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), pričom prihliadol len na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd rozhodoval podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 72 ods. 1 - 3 Zákona o rodine (ZR)
- rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
- ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
- príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
- manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 27C 213/2008-162 zo dňa 10.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2010
- navrhovateľovi sú preddavkovo poskytované dávky v hmotnej núdzi a príspevky; lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že v období od marca 2012 do mája 2012 pracoval pre spoločnosť MANPOWER SLOVENSKO s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 382,50 Eur.
- odporkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 187,70 Eur mesačne.
Oprávneným na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Miera schopnosti, resp. neschopnosti živiť sa sám je odvodená zo subjektívnych (napr. zlý zdravotný stav, strata kvalifikácie z dôvodu dlhodobej absencie v zamestnaní, a i.) alebo objektívnych skutočností (napr. osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. osobu, ktorá si vyžaduje nepretržitú opateru, a i.) na strane oprávneného. Pri rozhodovaní sa teda súd primárne zaoberá osobnými potrebami, možnosťami či schopnosťami a majetkovými pomermi oprávneného. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z rozvedených manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká.
Napriek tomu, že účastníci konania žijú i po rozvode manželstva v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a navrhovateľ nijako neprispieva na chod domácnosti. Navrhovateľ, ktorý v sporovom konaní nesie nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, dostatočne nepreukázal neschopnosť živiť sa sám, ktorá je základným aspektom na priznanie príspevku na rozvedeného manžela - nepreukázal subjektívne ani objektívne okolnosti brániace mu v možnosti nájsť si adekvátne zamestnanie. Naopak, jeho spôsobilosť pracovať vyplýva z vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni, keď bol zamestnaný v spoločnosti H. R. s.r.o., na rozdiel od odporkyne, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorého priznanie jednoznačne potvrdzuje sťaženie jej možnosti nájsť prácu. Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela súd nevychádza z rovnakej životnej úrovne účastníkov konania (ako je tomu pri manželskom výživnom), s poukazom na preukázané skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si náhradu trov neuplatnila, resp. súd ani nezistil na jej strane preukázateľný vznik trov konania, rozhodol súd tak, ako je uvedené v odseku II. výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.