Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/58/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov Mgr. Ing. V. K., bytom U. - I., U. XXX, zastúpenej JUDr. Z. X., advokátom so sídlom Y., J.. N. a Mgr. S., o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. marca 2013, č.k. -153, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom upravil styk otca s maloletým S. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky, bez prítomnosti príbuzných zo strany oboch rodičov s tým, že matka je povinná styk otcovi s dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase, v mieste jej bydliska, kde je otec povinný dieťa matke v stanovenom čase vrátiť. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal. S. sa narodil z manželstva, ktoré je stále platné, rodičia nežijú od 03.03.2011 v spoločnej domácnosti. Na tamojšom súde je pod sp. zn. vedené konanie o rozvod manželstva a pod sp. zn. je vedené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. S., ktoré návrhy podala matka dieťaťa a konania nie sú právoplatne skončené. Styk otca s dieťaťom je doposiaľ upravený uznesením tamojšieho súdu, č.k. -88 zo dňa 16.09.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -149 zo dňa 21.10.2011, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie o úprave styku otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s mal. S. stretávať každú stredu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a každú sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky bez prítomnosti príbuzných zo strany oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že rozsah styku otca s maloletým S. je potrebné upraviť súdnym rozhodnutím, nakoľko rodičia sa na úprave styku nevedia jednoznačne dohodnúť. Mal za preukázané, že otec má záujem stretávať sa s maloletým S. a podieľať sa tak na jeho výchove a upevňovať ich vzájomné citové puto, avšak vzhľadom na útly vek maloletého S., silnú emočnú viazanosť dieťaťa na matku, pričom dieťa zatiaľ preferuje emocionálne vzťahy a naviazanosť k matke a jeho pozornosť od neprítomnosti matky sa dá odkloniť na veľmi krátke obdobie niečím zaujímavým a frustráciu maloletého z izolácie od matky, je prítomnosť matky pri styku otca s maloletým nutná. Neprítomnosť matky pre dieťa by bola neurotizujúca a mohla by narušiť zdravý psychický vývoj dieťaťa. Vzhľadom na vek dieťaťa a aktuálne vzťahy medzi rodičmi, súd upravil styk otca s maloletým S. každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod., za prítomnosti matky, bez prítomnosti príbuzných zo strany oboch rodičov. Takto upravený styk súd považuje za primeraný veku dieťaťa a súčasným vzťahom rodičov, ktoré sú hlboko a vážne narušené s tým, že môže dôjsť k následnej novej úprave styku otca s maloletým. Vzhľadom na znalecký posudok Mgr. D. H., znalkyne z odboru psychológie, odvetvie

klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých č. XX/XXXX, zo dňa 10.09.2012 a vyjadrenie znalkyne, ktorá bola súdom vypočutá, nepovažoval za potrebné odročiť pojednávanie na 3 mesiace podľa návrhu kolízneho opatrovníka. Po náležitom zvážení rozhodujúcich okolností a súhlasu matky, súd teda upravil styk otca s maloletým S. tak, ako je vyššie uvedené s tým, že takto upravený styk rozhodne nie je v neprospech dieťaťa. Stretnutie otca s dieťaťom za takýchto okolností je prínosom v tom, že dieťa bude vedieť, že má otca, udrží kontakt s otcom a môžu sa začať budovať rodičovské vzťahy a upevňovať vzájomné citové puto. Pokiaľ otec namietal aktuálnosť znaleckého posudku, znalkyňa poukázala na to, že povahové vlastnosti človeka sú už v tomto veku trvalé a sú nemenné. Môžu sa meniť reakcie človeka, ale nie povahová štruktúra osobnosti. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , Zákona o rodine, .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. S. a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkazy navrhované na preukázanie záujmu maloletého dieťaťa, ktorý záujem je jediným kritériom, ktoré súd musí brať do úvahy, a to i s poukazom na článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Uviedol, že navrhoval vykonať nový znalecký posudok, vzhľadom ku skutočnosti, že dieťa má 28 mesiacov a posudok bol vykonaný, keď mal 14 mesiacov, je neaktuálny, namietal zaujatosť znalkyne. Ďalej uviedol, že s kolíznym opatrovníkom navrhoval stretávanie s dieťaťom na Referáte ÚPSVaR za prítomnosti psychológa a následne z toho vyvodiť záver, čo je v záujme mal. S.. Poukázal na znalecký posudok vykonaný v konaní súdnou znalkyňou, ktorá uviedla, že je potrebné rozvíjať vzťah otca s dieťaťom, nakoľko je v súčasnosti iba kamarátsky. Zdôraznil, že z domácnosti odišiel 03.03.2011, návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal dňa 19.04.2011 a súd mu umožnil stretávanie s dieťaťom, ktoré malo 5 mesiacov dvakrát v týždni po 2 hodiny, ktoré termíny riadne dodržiaval. Matka sa snaží od začiatku jeho osobu zdiskreditovať a dosiahnuť trestné stíhanie jeho osoby, keď do dnešného dňa podala na neho 11 trestných oznámení prevažne násilného typu. Za posledných 6 mesiacov sa s dieťaťom stretáva sporadicky, keď matka sa vyhovára na chorobu syna, jeho nevoľnosť, zdravotný pobyt v Tatrách a podobne, a preto sa od 24.11.2012 do 11.03.2013, kedy sa malo uskutočniť 32 stretnutí, uskutočnilo iba 9. Podľa jeho názoru, pri výsluchu znalkyňa nehájila záujmy maloletého dieťaťa, prihliadala na potreby matky a nie dieťaťa a nesúhlasil s jej vyjadreniami na jeho otázky. K odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, týkajúce sa zmeny jeho správania k matke maloletého uviedol, že s touto viac ako rok nekomunikuje, pri stretnutiach s dieťaťom sa nerozprávajú a všetku komunikáciu s matkou má len písomnú, a preto navrhol kolíznemu opatrovníkovi, aby sa s maloletým dieťaťom stretával na jeho úrade, s čím kolízny opatrovník súhlasil a súd to nebral do úvahy. Preto sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, následne aby súd odročil pojednávanie na tri mesiace a zaviazal matku, aby sa stretávali na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 10.00 hod. do 12.00 hod. pod dohľadom psychológa, ktorý by postupne začlenil do svojej činnosti aj jeho stretnutia s dieťaťom bez matky. Vytýkal súdu prvého stupňa, že rozhodol v rozpore s návrhom kolízneho opatrovníka, ktorého úlohou je hájiť záujmy maloletého dieťaťa a tento sám konštatoval, že stretávanie otca s dieťaťom za prítomnosti oboch rodičov pôsobí na dieťa negatívne a naznačil, že by sa s dieťaťom mal otec stretávať bez prítomnosti matky. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že sa nezaoberal odbornou literatúrou, tykajúcou sa vývoja dieťaťa, na základe ktorej by zistil, že prejavy dieťaťa pri odlúčení od matky v útlom veku sú žiaduce, nakoľko vyjadrujú zdravý vzťah dieťaťa k matke a tieto prejavy po určitom čase od odchodu matky u dieťaťa ustupujú a zabezpečujú zdravý vývoj dieťaťa a budovanie jeho sebavedomia a osobnosti. Iba ak prejavy úzkosti dieťaťa trvajú niekoľko hodín, neprestajne, prípadne sa často opakujú, je potrebné nechať dieťa vyšetriť a diagnostikovať poruchu, čo však nie je prípad mal. S.. Tvrdil, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nerešpektoval SR, SR, článok 7 ods. 1, článok 8 ods. 1, článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Zákona o rodine, Antidiskriminačného zákona a tohto zákona, Zákona o sociálnej kuratele, tohto zákona.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že svoje rozhodnutie o úprave styku otca s dieťaťom oprel v rozhodujúcej miere o výsledky znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktoré bolo vykonané v rámci konania o rozvod manželstva rodičov maloletého súdnou znalkyňou Mgr. D. H. v jej znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.09.2012 a výsluchu znalkyne na pojednávaní pred súdom zo dňa 11.03.2013, pri ktorom výsluchu znalkyňa v zásade zotrvala

na záveroch písomne podaného znaleckého posudku a doplnila, že vzťah otca s dieťaťom nie je natoľko rozvinutý, aby mohol byť styk upravený bez prítomnosti matky a o tejto možnosti bude uvažovať neskôr, keď dieťa bude staršie. Uviedla, že práve týmto znaleckým dokazovaním boli zistené dve základné skutočnosti opodstatňujúce v aktuálnom veku dieťaťa takú úpravu styku otca s dieťaťom, o akej bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa a týmito skutočnosťami sú predovšetkým silná citová väzba dieťaťa k matke a negatívne povahové vlastnosti otca, na ktoré bolo v znaleckom posudku poukázané. Podľa jej názoru bolo správne, že súd prvého stupňa na takto zistené dôležité skutočnosti pri svojom rozhodovaní prihliadol a správne ich vyhodnotil pri určení rozsahu a spôsobu realizácie styku otca s dieťaťom. Pokiaľ otec namieta porušenie ustanovení SR, Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj ďalších právnych predpisov súdom prvého stupňa, tieto považovala za celkom neopodstatnené. Návrh kolízneho opatrovníka na odročenie pojednávania na dobu troch mesiacov, počas ktorej by sa otec stretával s mal. S. na jeho úrade bez prítomnosti matky nad rámec doposiaľ platného predbežného opatrenia, považovala za zjavne v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, a preto mala za to, že súd prvého stupňa správne tento návrh neakceptoval a bez ďalšieho odročenia pojednávania vo veci rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania, ktoré viedlo k dostatočnému zisteniu všetkých podstatných skutočností dôležitých pre správne rozhodnutie vo veci.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania okresný súd na návrh matky nariadil predbežné opatrenia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený sa s dieťaťom stretávať každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky bez prítomnosti príbuzných zo strany rodičov s tým, že matka je povinná styk otcovi s dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je otec povinný dieťa matke v stanovenom čase vrátiť. Týmto uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -88 zo dňa 16.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. -149 zo dňa 21.10.2011. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že styk otca s maloletým dieťaťom bol doposiaľ upravený právoplatným predbežným opatrením tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každú párnu stredu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky a bez prítomnosti príbuzných rodičov z oboch strán, pričom táto úprava styku bola vykonaná v čase, keď bola matka na materskej dovolenke a mohla realizáciu styku zabezpečovať v rámci obvyklej doby zamestnaných osôb. Od 01.08.2013 sa matka zamestnala v riadnom pracovnom pomere a v rámci pracovného týždňa, nemá možnosť vzhľadom na svoju pracovnú dobu byť prítomná pri realizácii styku otca s dieťaťom, a preto rozhodol o zmene nariadeného predbežného opatrenia s tým, že k zúženiu rozsahu styku otca s dieťaťom nedochádza.

Krajský súd preskúmal vec podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania.

V danej veci súd prvého stupňa rozhodoval o návrhoch oboch rodičov, o úprave styku otca s mal. S.. Matka sa domáhala, aby styk otca s dieťaťom bol upravený tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stretávať každú sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za jej prítomnosti. Otec sa podaným návrhom domáhal úpravy jeho styku s mal. S. tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každú stredu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Následne sa otec domáhal, aby jeho styk s dieťaťom bol upravený každý týždeň v pondelok, v stredu a v sobotu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. bez prítomnosti matky. Matka navrhovala úpravu styku otca s dieťaťom každú druhú sobotu dve hodiny v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za jej prítomnosti. Súd prvého stupňa vychádzajúc zo znaleckého posudku súdnej znalkyne Mg. D. H., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých č. XX/XXXX a výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 11.03.2013 rozhodol tak, že styk otca s maloletým dieťaťom upravil každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky bez prítomnosti príbuzných zo strany oboch rodičov.

Otec v podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že nevykonal nové znalecké dokazovanie, vzhľadom na časový odstup od vypracovania podaného znaleckého posudku do rozhodnutia súdu prvého stupňa, tvrdil, že došlo k výraznému poškodeniu práv dieťaťa a nerešpektovaniu jeho

najlepších záujmov s poukazom na krátky čas určenej doby styku otca s dieťaťom. Ďalej vytýkal, že neodročil pojednávanie na tri mesiace v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka, poukazoval na zaujatosť znalkyne a neaktuálnosť podaného znaleckého posudku , spochybňoval správnosť záverov znaleckého dokazovania a vyjadrení znalkyne pri jej výpovedi pred súdom prvého stupňa, vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal „odbornou literatúrou vývoja dieťaťa“, namietal porušenie ustanovení SR, Dohovoru o právach dieťaťa, Zákona o rodine, Antidiskriminačného zákona a Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele súdom prvého stupňa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Z obsahu spisu je nesporné, že rodičia mal. S. sa po ukončení manželského spolužitia nedohodli na úprave styku otca s mal. S.. Styk otca s dieťaťom bol v priebehu konania pred súdom prvého stupňa upravený predbežným opatrením tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každú stredu a každú sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky. V priebehu odvolacieho konania bol predbežným opatrením upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stýkať každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky bez prítomnosti príbuzných zo strany oboch rodičov, t.j. zhodne ako v rozhodnutí vo veci samej.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu v danej veci bolo z jeho úradnej činnosti známe, že dňa 24.09.2013 v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. bol rozsudok súdu prvého stupňa o rozvode manželstva účastníkov a o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode potvrdený (rozhodnutie doposiaľ právoplatnosť nenadobudlo). Z rozsudku súdu prvého stupňa č.k. -305 zo dňa 30.04.2013 bolo zistené, že o úprave styku otca s mal. S. bolo rozhodnuté totožne ako v preskúmavanej veci. Súd prvého stupňa v oboch súdnych konaniach (sp. zn. a sp. zn. ) vychádzal zo znaleckého posudku súdnej znalkyne Mgr. D. H. znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých č. XX/XXXX zo dňa 10.09.2012 a v preskúmavanej veci i z výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 11.03.2013.

Zo záveru znaleckého posudku Mgr. D. H., znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, č. XX/XXXX zo dňa 10.09.2012, vyplýva, že maloletý je silne emočne viazaný na matku, matka je pre dieťa zdrojom istoty, zdrojom uspokojovania jeho základných biologických a ostatných potrieb dieťaťa. Dieťa zatiaľ preferuje emocionálne väzby a naviazanosť k matke, s otcom má skôr "kamarátsky" vzťah, hrá sa s ním, má s ním naviazaný kontakt, ale len v prítomnosti matky. Pokiaľ matka odíde z dohľadu dieťaťa, dieťa ju po malej chvíli hľadá, začína byť úzkostné a plačlivé. Pozornosť dieťaťa od neprítomnosti matky sa dá odkloniť len na veľmi krátke obdobie zaujatím pozornosti na niečo veľmi zaujímavé, alebo hrou, ale vzápätí dieťa začína reagovať emočne a je frustrované z izolácie od matky. Vzhľadom na vek dieťaťa a na aktuálne vzťahy medzi rodičmi znalkyňa považovala za optimálny rozsah styku otca s maloletým S. každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu po 2 hodiny a jeden deň v pracovnom týždni 2 hodiny v prítomnosti matky. Prítomnosť matky pri styku otca s maloletým S. označila ako nutnú, nakoľko dieťa je silne emočne viazané na matku a jej neprítomnosť pre dieťa je frustrujúca, neurotizujúca a mohla by narušiť zdravý psychický vývoj dieťaťa.

Súd v konaní vypočul znalkyňu na pojednávaní dňa 11.03.2013, ktorá vo svojej výpovedi zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku a stretnutia otca s dieťaťom odporučila každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod v prítomnosti matky, nakoľko dieťa bez prítomnosti matky vydrží len chvíľu, hľadá jej prítomnosť a bez jej prítomnosti sa cíti frustrované. Zdôraznila, že kontakt otca s dieťaťom je veľmi dôležitý, ale na tom, aký tento vzťah bude, je podľa názoru znalkyne v rukách otca.

Z ust. vyplýva, že ak závisí rozhodnutie súdu od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov konania znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd ustanovuje znalca vo veciach, na ktoré je potrebné odborné znalosti. Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal. S. predbiehali súčasne dve súdne konania, a to konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. S. na čas do rozvodu manželstva jeho rodičov (sp. zn. ) a konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. S. na čas po rozvode manželstva účastníkov (sp. zn. ), v ktorom konaní bol ustanovený súdny znalec v súvislosti s úpravou styku otca s dieťaťom. Bolo nesporne v záujme hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, aby závery znaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou v konaní rozvod manželstva týkajúce sa úpravy styku otca s dieťaťom boli podkladom pre rozhodnutie súdu aj v súbežne prebiehajúcom súdnom konaní o úprave styku otca s dieťaťom na čas do rozvodu manželstva, ktoré rozhodnutie je predmetom preskúmania odvolacieho súdu v danej veci. Správne súd prvého stupňa postupoval, keď po oboznámení sa so znaleckým posudkom znalkyne Mgr. D. H. č. XX/XXXX, túto vypočul k okolnostiam vyplývajúcim zo znaleckého posudku v záujme aktualizácie jej záverov vyplývajúcich z jej posudku s prihliadnutím na dobu, ktorá od vypracovania znaleckého posudku uplynula.

Pokiaľ ide o tvrdenie otca v odvolaní, že okresný súd pochybil, keď nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie v danej veci, keď neakceptoval jeho návrhy a návrh kolízneho opatrovníka na prerušenie konania na tri mesiace s tým, aby jeho styk s dieťaťom prebiehal na ÚPSVaR pod dohľadom psychológa a následne bol vypracovaný znalecký posudok, odvolací súd musí konštatovať, že aj znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu dôkazov podľa . Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení znaleckého posudku ako dôkazu podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov môže súd hodnotiť ich obsah z pohľadu, či je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom posudku súd hodnotí len vierohodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré podáva. Znalecký posudok môže hodnotiť len nepriamo tým, keď skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické a či znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo predložené. Súd nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá potrebné a náležité odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa znalec javí v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil v doplnku znaleckého posudku, a to v ústnom, prípadne písomnom, alebo ustanoví nového znalca. Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza do úvahy, pokiaľ v záveroch znalca sú rozpory, ktoré sa mu nepodarilo odstrániť, alebo pri hodnotení znaleckého posudku súd zistí, že znalec neprihliadol ani v doplnení znaleckého posudku na predložené skutočnosti.

V preskúmavanej veci dôvody pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania ďalším znalcom, prípadne znaleckou inštitúciou nie sú ani podľa odvolacieho súdu dané. Znalkyňa pri svojom výsluchu dňa 11.03.2013 jednoznačne odpovedala na otázky súdu prvého stupňa, ako i účastníkov, týkajúce sa skutočností, ktoré sú významné pre rozhodnutie v danej veci. Zo spisu nevyplýva, že by znalkyňa neprihliadla na všetky skutočnosti, ktoré jej boli predložené. Prípadné rozpory alebo otázky zo strany účastníkov konania boli odstránené pri výsluchu znalkyne na pojednávaní súdu prvého stupňa. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Týmto dôvodom nemôže byť len subjektívny názor účastníka o nesprávnosti výsledku znaleckého dokazovania (z ktorého súd prvého stupňa vychádzal) bez uvedenia právne významných dôvodov tvrdenej nesprávnosti.

Odvolací súd musí v tejto súvislosti tiež poukázať, že rozhodnutie v danej veci bude účinné iba do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. S. vedenej na krajskom súde pod sp. zn. , v ktorom budú upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode ich manželstva. Z tohto dôvodu by nebolo ani hospodárne a účelné v tomto súdnom konaní, ktoré sa týka úpravy práv a povinností rodičov k mal. S. na čas do rozvodu ich manželstva, nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie, prípadne konanie prerušiť a realizovať styk otca s dieťaťom v zmysle jeho návrhu a návrhu kolízneho opatrovníka na úrade v prítomnosti psychológa.

Pokiaľ otec mienil ako odvolací dôvod uplatniť zaujatosť zákonnej sudkyne v danej veci (odvolací dôvod podľa v spojení s ust. ), a namietal zaujatosť súdnej znalkyne, odvolací súd musí konštatovať, že z obsahu spisu tvrdenie otca maloletého dieťaťa nevyplýva

a nie je ani zrejmé, v čom mala spočívať zaujatosť zákonnej sudkyne, resp. zaujatosť znalkyne, a preto konštatuje, že neboli dané dôvody pre vylúčenie sudkyne z danej veci a ani osvedčená zaujatosť súdnej znalkyne. Odvolací dôvod podľa v spojení s nebol v danej veci daný.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami otca obsiahnutými v jeho rozsiahlom odvolaní, keď v odôvodnení súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku vznesený, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .