Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoKR-1-2022.pdf
PDF · 132.47 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoKR/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Koronis S.A., so sídlom: Drepano Nafplio 21060, Grécka republika, IČO: 123531913000, právne zastúpeného: MATHISON legal s. r. o., so sídlom: Galvániho 15/B, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 079 882, proti žalovanému: JUDr. Ján Polomský, správca, so sídlom: Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Aeolus, s. r. o., so sídlom: Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/3/2020 - 292 zo dňa 25. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/3/2020 - 292 zo dňa 25. októbra 2021 v napadnutej časti potvrdzuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 30.09.2020 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávky, špecifikované bližšie v žalobe, sú zistené čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia v celom prihlásenom rozsahu. 2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 29Cbi/3/2020 - 292 zo dňa 25. októbra 2021 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. určil, že pohľadávky žalobcu v celkovej sume istiny 26.407,80 eura voči úpadcovi, uplatnené prihláškou pohľadávky s poradovým číslom 1 zo dňa 15.07.2020, evidované v zozname pohľadávok úpadcu pod poradovými číslami 75 až 114 sú zistené, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia v celom prihlásenom rozsahu. Konkrétne išlo o tieto pohľadávky:
- pohľadávka č. 75 v zozname pohľadávok v sume 159,80 eura;
- pohľadávka č. 76 v zozname pohľadávok v sume 616 eur;
- pohľadávka č. 77 v zozname pohľadávok v sume 616 eur;
- pohľadávka č. 78 v zozname pohľadávok v sume 832 eur;
- pohľadávka č. 79 v zozname pohľadávok v sume 1.164,80 eura;
- pohľadávka č. 80 v zozname pohľadávok v sume 556 eur;
- pohľadávka č. 81 v zozname pohľadávok v sume 556 eur;
- pohľadávka č. 82 v zozname pohľadávok v sume 778,40 eura;
- pohľadávka č. 83 v zozname pohľadávok v sume 556 eur;
- pohľadávka č. 84 v zozname pohľadávok v sume 556 eur;
- pohľadávka č. 85 v zozname pohľadávok v sume 556 eur;
- pohľadávka č. 86 v zozname pohľadávok v sume 556 eur;
- pohľadávka č. 87 v zozname pohľadávok v sume 556 eur;
- pohľadávka č. 88 v zozname pohľadávok v sume 556 eur;
- pohľadávka č. 89 v zozname pohľadávok v sume 556 eur;
- pohľadávka č. 90 v zozname pohľadávok v sume 778,40 eura;
- pohľadávka č. 91 v zozname pohľadávok v sume 848 eur;
- pohľadávka č. 92 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 93 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 94 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 95 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 96 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 97 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 98 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 99 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 100 v zozname pohľadávok v sume 744,80 eura;
- pohľadávka č. 101 v zozname pohľadávok v sume 836 eur;
- pohľadávka č. 102 v zozname pohľadávok v sume 836 eur;
- pohľadávka č. 103 v zozname pohľadávok v sume 744,80 eura;
- pohľadávka č. 104 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 105 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 106 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 107 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 108 v zozname pohľadávok v sume 744,80 eura;
- pohľadávka č. 109 v zozname pohľadávok v sume 744,80 eura;
- pohľadávka č. 110 v zozname pohľadávok v sume 532 eur;
- pohľadávka č. 111 v zozname pohľadávok v sume 744,80 eura;
- pohľadávka č. 112 v zozname pohľadávok v sume 1.064 eur;
- pohľadávka č. 113 v zozname pohľadávok v sume 1.064 eur;
- pohľadávka č. 114 v zozname pohľadávok v sume 1.170,40 eura. 3. Vo výroku II. súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,48 %. 4. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 26.05.2020, sp. zn. 23K/1/2020 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - Aeolus, s.r.o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069 (ďalej aj len „úpadca“). Prihláškou pohľadávky si žalobca prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky (pohľadávky č. 1 - 42), ktoré sú v zozname pohľadávok evidované pod poradovým č. 75-116 v celkovej výške 28.784,40 eura, z toho suma vo výške 26.407,80 eura predstavuje istinu pohľadávok č. 1 až č. 40 a pohľadávky č. 41 a č. 42 predstavujú sumu nákladov z uplatnenia vo výške 2.376,60 eura. Oznámením zo dňa 31.08.2020 správca (žalovaný) oznámil žalobcovi popretie pohľadávok v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti. Pohľadávky evidované v zozname pohľadávok pod poradovým č. 75 - 114 poprel žalovaný z rovnakého dôvodu, a to že prihlásené pohľadávky nie sú evidované v účtovníctve úpadcu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr (ktoré sú priložené ako prílohy k prihláške pohľadávok), resp. doručenie uplatnenia nárokov voči úpadcovi, ani inú komunikáciu s úpadcom v tomto smere. Z priloženej objednávky/zmluvy vyplývajú podľa žalovaného iné výšky platieb, ako sú tie, ktoré boli reálne vykonané úpadcom voči žalobcovi. Žalovaný mal tiež pochybnosti o relevantnosti nárokov žalobcu voči úpadcovi, t. j. či predmetné pohľadávky vyplývajú zo záväzkového vzťahu založeného priloženou objednávkou/zmluvou, resp. je tu možnosť, že všetky nároky žalobcu boli už uspokojené a zo strany žalobcu môže ísť o neoprávnené, resp. dokonca aj fabulované pohľadávky. Čo sa týka prihlásených pohľadávok evidovaných v zozname pohľadávok pod č. 115 - 116, žalovaný v oznámení uviedol, že prihlásená pohľadávka nie je evidovaná v účtovníctve úpadcu. Mala (údajne) vzniknúť v súvislosti s uplatnenými pohľadávkami zo zmluvy uzavretej s úpadcom. Bude podľa neho relevantná, iba pokiaľ sa preukáže relevantnosť pohľadávok uplatnených v súvislosti s týmto záväzkovým vzťahom. Pohľadávky žalobcu voči úpadcovi mali vzniknúť na základe Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a úpadcom; predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť úpadcovi na základe jednotlivých objednávok úpadcu ubytovanie pre tretie osoby v izbách hotela „G. Q. M. K.“ a záväzok úpadcu zaplatiť žalobcovi za poskytnuté izby dohodnutú cenu. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo záverov Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.09.2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49, v ktorom ústavný súd vyslovil, že
je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je opätovne preskúmavať uplatnenú pohľadávku súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). K totožnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016 uviedol, že jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Opačný postup súdu spočívajúci v preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky, ak bola správcom popretá len jej vymáhateľnosť a správca ju nepoprel čo do dôvodu, by totiž nahrádzal nečinnosť správcu, čo je neprípustné [§ 32 ods. 1, ods. 5 a ods. 17 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) a aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy, nakoľko zákon o konkurze preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi a nie konkurznému súdu. Správca nemôže zodpovednosť za svoju nečinnosť prenášať na konkurzný súd. V zmysle uvedených záverov teda podľa súdu prvej inštancie účelom tzv. incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu, ale účelom incidenčného konania je len rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Podľa názoru súdu prvej inštancie to však automaticky neznamená, že by žalobca nemohol v prípade incidenčnej žaloby predložiť listiny, ktoré preukazujú jeho nárok, keďže by to kládlo na prihlasujúcich veriteľov príliš veľkú požiadavku brať pri podávaní prihlášky pohľadávky do konkurzu do úvahy všetky možné skutočnosti a budúce popieracie dôvody, pre ktoré môže správca konkurznej podstaty pohľadávku poprieť. Ak predmetom incidenčného konania má byť preskúmanie opodstatnenosti respektíve neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje, súd musí skúmať, či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Súd prvej inštancie bol preto toho názoru, že v rámci tohto preskúmania musí prihliadnuť aj na dôkazy, ktoré neboli pripojené k prihláške, ak boli pripojené k incidenčnej žalobe a ak preukazujú, či sú dôvody popretia dané, alebo neexistujú a či tieto dôvody obsiahnuté v popretí zodpovedajú skutočnosti. 6. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná a poukázal na to, že popieracie dôvody tak, ako boli uvedené v popretí prihlásených pohľadávok, neobstoja. Uviedol, že pokiaľ ide správca pohľadávku poprieť, je povinný aktívne vykonať vlastné šetrenie ohľadom pohľadávky, pričom šetrenie musí vykonať nestranne tak, aby riadne zistil stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Obzvlášť dôležité je preto konfrontovať prípadné námietky spornosti pohľadávky so samotným veriteľom prihlásenej pohľadávky. Dôvodom popretia pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, teda že dlžník uvedenú pohľadávku neeviduje, prípadne ju eviduje ako spornú pohľadávku, čiže tento dôvod popretia pohľadávok (neevidovanie pohľadávok v účtovníctve úpadcu) nemôže obstáť. Zároveň pokiaľ ide o ďalšie žalovaným uvedené dôvody popretia, žalobca predložením e-mailov zaslaných úpadcovi, prílohou ktorých boli jednotlivé faktúry, súdu preukázal ich odoslanie úpadcovi a rovnako preukázal aj relevantnú komunikáciu s úpadcom najmä prostredníctvom emailovej komunikácie, čo následne v konaní už nebolo ani žalovaným spochybňované. Medzi žalobcom a úpadcom prebiehala komunikáciu, a to aj ohľadom platenia nárokov
žalobcu zo strany úpadcu, pričom z tejto vyplývajú finančné problémy úpadcu a nepravidelné plnenie záväzkov úpadcu za služby poskytované mu zo strany žalobcu. V konaní zároveň súdu nebol predložený žiaden doklad o tom, že by pohľadávky žalobcu úpadca niekedy nejakým spôsobom rozporoval, pričom uvedené nevyplýva ani z emailovej komunikácie, keď z nej nevyplýva, že by úpadca niekedy namietal faktúry vystavené a doručované mu emailom. V zmysle uvedeného preto podľa názoru súdu prvej inštancie neobstoja dôvody popretia založené na nedoručení faktúr úpadcovi, nedostatku komunikácie žalobcu s úpadcom alebo dôvod popretia spočívajúci v tvrdení o iných výškach platieb vyplývajúcich zo zmluvy, ako sú tie, ktoré mali byť reálne vykonané úpadcom voči žalobcovi. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, súd prvej inštancie bol toho názoru, že riadne a účinné popretie nie je možné odôvodňovať pochybnosťami o relevantnosti nárokov žalobcu voči úpadcovi respektíve domnienkami o tom, že všetky nároky veriteľa už boli uspokojené, bez náležitého zistenia a preukázania týchto skutočností, zároveň pochybnosti a domnienky nemožno označiť ako právne relevantné dôvody na popretie pohľadávok. Súd prvej inštancie tak mal v zmysle vyššie uvedeného za to, že dôvody formulované pôvodným správcom v popretí pohľadávok neobstoja a zároveň boli v konaní vyvrátené žalobcom predloženými listinami, respektíve, že boli v časti pôvodným správcom formulované len veľmi všeobecne a neurčito len v rovine pochybností a domnienok. 7. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody uvádzané žalovaným v jeho vyjadreniach, tieto neboli podľa súdu prvej inštancie obsiahnuté v pôvodnom popretí správcu a boli formulované žalovaným až v podaných vyjadreniach, pričom sa týkali najmä preukázania poskytnutia služieb úpadcovi, čo nebolo obsahom popretia pôvodného správcu. S poukazom na judikatúru uvedenú súdom prvej inštancie, tento konštatoval, že meritom predmetného konania môže byť výlučne popierací dôvod správcu tak, ako je vyznačený v konečnom zozname pohľadávok a jeho rozšírenie o akékoľvek nové skutočnosti (alebo dôvody) je v rámci incidenčného konania neprípustné, keďže konkurzný súd v zmysle záverov rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Pokiaľ teda aj žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe namietal, že prihláška neobsahovala doklady o dodaní služieb, dodanie služieb nebolo podľa súdu prvej inštancie výslovne pôvodným správcom v jeho popretí pohľadávok uvedené a v rámci dodania služieb neboli zo strany pôvodného správcu namietané ani žiadne skutočnosti týkajúce sa poskytovania a uvoľňovania izieb ku konkrétnym dátumom. V popretí pôvodného správcu tiež nebolo uvedené, že správca nevedel identifikovať ako poskytovateľa služieb žalobcu a popretie pôvodného správcu nebolo založené ani v rozdieloch v evidencii služieb, kedy mal úpadca evidovať záväzok v odlišnej výške ako žalobca. Toto už boli podľa súdu prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôvody uvádzané žalovaným v priebehu incidenčného konania, ale popieracie dôvody pôvodného správcu boli postavené len na neevidovaní pohľadávok v účtovníctve, nedoručení faktúr, absencii komunikácie s úpadcom a pochybnostiach pôvodného správcu o relevantnosti nárokov s možnosťou, že už došlo k uspokojeniu všetkých nárokov žalobcu. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný vo vyjadreniach uviedol ďalšie dôvody, z ktorých mala vyplývať spornosť pohľadávok žalobcu v čase, keď boli pohľadávky popreté pôvodným správcom, ktoré však neboli obsahom popretia pôvodného správcu, teda tu došlo k rozšíreniu pôvodných dôvodov, čo zákon nepripúšťa a na tieto už nebol dôvod prihliadať. Navyše súd prvej inštancie uviedol, že poskytnutie služieb bolo podľa jeho názoru žalobcom preukázané aj pripojenými listinnými dôkazmi a nebolo ani samotným úpadcom v minulosti preukázateľne rozporované. Pokiaľ išlo o poskytovateľa služieb, zo zmluvného vzťahu založeného medzi žalobcom a úpadcom Zmluvou o spolupráci vyplynulo, že týmto bol žalobca (ktorý má v zmysle zmluvy XX izieb v hoteli G. Q. M. K.), pričom aj predložené originály faktúr, ktoré mali byť vyžiadané aj pôvodným správcom, obsahujú označenie žalobcu s identifikačnými údajmi žalobcu, kde aj žalovaný dodatočne uviedol, že sa mu podarilo spárovať, že úpadcom evidovaný dodávateľ je prihlásený veriteľ, t. j. žalobca. Z predložených listín (faktúr) tiež vyplynula celková fakturovaná suma pohľadávok č. 1 až č. 40 spolu vo výške 26.407,80 eura. V zmysle vyššie uvedených skutočností tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že je žaloba v časti pohľadávok č. 1 - 40 dôvodná, kedy popieracie dôvody neboli dôvodné a ďalšie dôvody popretia boli uvádzané a dopĺňané až v samotnom konaní o určenie popretých pohľadávok. Navyše nároky žalobcu boli doložené aj listinami predloženými žalobcom v konaní. 8. Čo sa týka pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 115 a 116, súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej tieto majú povahu príslušenstva pohľadávok prihlásených pod č. 1 až č. 40, pričom nárok na ne vznikol po vyhlásení konkurzu, a preto sú vylúčené z uspokojenia. Navyše sa podľa neho ani nejdená o pohľadávky žalobcu, ale ako odberateľ uvedených
nákladov (služieb) je vo faktúrach uvedený právny zástupca žalobcu a nie žalobca. Súd prvej inštancie preto v tejto časti žalobu zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci a priznal žalobcovi ako úspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,48 %, pričom pri stanovení percentuálneho úspechu vychádzal zo sumy všetkých prihlásených pohľadávok spolu v sume 28.784,40 eura kde žalobca bol úspešný v časti pohľadávok vo výške 26.407,80 eura a v časti 2.376,60 eura bol neúspešný. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca mal úspech v konaní v rozsahu 91,74 % (v sume 26.407,80 eura z celkovej sumy 28.784,40 eura), a teda v rozsahu 8,26 % bol žalobca v konaní neúspešný. Pokiaľ ide o pomer úspechu vo veci, tak v konaní bol úspešný žalobca, a to v rozsahu 83,48 % (rozdiel 91,74 % - 8,26 %). Pokiaľ ide aplikáciu ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR, na ktoré poukazoval žalovaný, podľa súdu prvej inštancie nepredstavuje prekážku toho, aby súd priznal úspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov konania, keď síce trovy incidenčného konania sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, neznamená to však, že by ich súd nemohol v konaní úspešnému žalobcovi - veriteľovi priznať. Tieto len nie je možné následne uspokojiť z konkurznej podstaty úpadcu, pretože sú z uspokojenia v rámci konkurzu vylúčené. 10. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v rozsahu výroku I. odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny z nasledovných odvolacích dôvodov podľa CSP: a) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP]; b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]. 11. Vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP] žalovaný v odôvodnení odvolania uviedol, že judikatúra vyšších súdnych inštancií o úlohe súdu pri preskúmaní pohľadávok v incidenčnom konaní, podľa ktorej sa súd v incidenčnom konaní zaoberá pri preskúmavaní pohľadávky len tými dôvodmi, pre ktoré bola pohľadávka popretá, nie je pre daný prípad aplikovateľná a poukázal na text popretia predchádzajúceho správcu úpadcu. Žalovaný uviedol, že z obsahu jeho vyjadrenia k žalobe možno vyvodiť, že žalovaný pohľadávky uznáva (okrem nárokov spojených s uplatneným pohľadávky), keďže až v súdnom konaní nepochybne zistil, že úpadca eviduje žalobcu ako veriteľa a pohľadávky voči nemu. Žalovaný však mal vyjadriť pochybnosti vo vzťahu k poskytnutiu plnenia veriteľa (žalobcu) úpadcovi po dátume 04.09.2021 a neskôr. Táto pochybnosť k časti popretých pohľadávok sa však podľa neho potvrdila, a to priamo z dôkazov predložených žalobcom v súdnom konaní, ktorý však neposkytnutie plnenia po tomto dátume odmietal. V rozpore s tvrdením žalobcu je však podľa žalovaného emailová komunikácia zo dňa 30.08.2019 a 04.09.2019, v ktorej p. J. B. uvádza úpadcovi, že ďalej plniť jeho objednávky nebude. Napríklad z faktúr č. 6729, č. 6730 a ďalších podľa žalovaného vyplýva, že služby mali byť dodávané aj po 05.09.2019, čím tu podľa neho nepochybne vzniká rozpor o existencii pohľadávok žalobcu a tento rozpor má potvrdzovať aj evidencia úpadcu, ktorý účtovne eviduje záväzky voči žalobcovi o 207,80 eura menej ako si prihlásil žalobca, na čo mal žalovaný poukázať vo vyjadrení k žalobe. V rámci popieracieho prejavu predchádzajúci správca podľa žalovaného uviedol, že „...Správca má pochybnosti o relevantnosti nárokov veriteľa voči dlžníkovi, t. j. či predmetné pohľadávky vyplývajú zo záväzkového vzťahu založeného priloženou objednávkou/zmluvou ....môže ísť o neoprávnené, resp. dokonca aj fabulované pohľadávky...“, čo podľa žalovaného dostatočne pokrýva aj spornosť pohľadávok po 04.09.2019, čo súd prvej inštancie podľa neho nesprávne vyhodnotil. Žalovaný podľa vlastných slov tieto dôvody iba bližšie ozrejmil v priamej reakcii na dôkazy predložené žalobcom k sporným pohľadávkam. Z tohto dôvodu mal preto žalovaný v súdnom konaní žiadať žalobcu o predloženie dôkazov ako aj súd prvej inštancie o vykonanie dokazovania za tým účelom, či skutočne došlo k plneniu po tomto dátume, či pohľadávky vznikli a sú oprávnené. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie k jeho námietke týkajúcej sa plnenia po 04.09.2019 v rámci odôvodnenia iba uviedol, že v rámci dodania služieb neboli zo strany pôvodného správcu namietané ani žiadne skutočnosti týkajúce sa poskytovania a uvoľňovania izieb ku konkrétnym dátumom. Toto už bola nová skutočnosť a nový dôvod uvádzaný žalovaným v priebehu incidenčného konania, čo žalovaný s poukazom na vyššie uvedené považuje za nesprávne. Žalovaný tak má za to, že v konaní sa nepodarilo vyvrátiť spornosť pohľadávok po 04.09.2019, a tým ani vyvrátiť dôvodnosť popretia pohľadávok pôvodným správcom vo vzťahu k týmto pohľadávkam, a tak popieracie dôvody podľa neho zodpovedajú skutočnosti. 12. Vo vzťahu k druhému odvolaciemu dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] žalovaný namietal, že pochybnosti o existencii popretých pohľadávok za plnenia po 04.09.2019 mohli a mali byť odstránené vykonaním dokazovania v súdnom konaní, ktoré však súd prvej inštancie nevykonal.
Žalovaný mal vo svojom podaní zo dňa 22.10.2021, pre prípad, ak sa spornosť časti pohľadávok (z dôvodu prezentovaného uvoľňovania izieb) nepodarí odstrániť, navrhnúť, aby súd prvej inštancie pre odstránenie pochybností vykonal výsluch svedka p. R. R., jedného z konateľov úpadcu, ktorý komunikoval s p. J. B. z hotela G. Q. M. K.. Žalovaný mal tiež vo vyjadrení zo dňa 23.08.2021 rovnako uvádzať, že ohľadom služieb dodávaných aj po dátume 05.09.2019 (napr. faktúry 6729, 6730) tu vzniká rozpor, ktorý bude podľa neho potrebné ešte vysvetliť odstrániť. 13. Záverom žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca neuniesol bremeno dôkazu vo vzťahu k plneniu po 04.09.2019, keď sám do konania predložil navzájom si odporujúce dôkazy - komunikáciu o tom, že po dátume 04.09.2019 veriteľ plnenie neposkytne a následne dôkazy o poskytnutí plnenia, čomu zodpovedá aj rozdielna výška záväzkov úpadcu voči žalobcovi a výška pohľadávok žalobcu voči úpadcovi. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom uviedol nasledovné: a) k emailovému vyjadreniu žalobcu, v ktorom informuje úpadcu že skupinu hostí s dátumom príchodu 30.08.2019 ešte ubytuje vo svojom hoteli, ale po tomto dátume nebude ďalej plniť jeho objednávky, nakoľko nedošlo k úhrade predchádzajúcich platieb úpadcom uviedol, že z tohto emailu vyplýva, že žalobca mal skutočne v úmysle uvoľniť izby rezervované pre hostí úpadcu, ktorí mali byť ubytovaní po dátume 04.09.2019 z dôvodu, že úpadca nesplnil svoje záväzky voči nemu včas. Žalobca týmto emailom zároveň informoval úpadcu, že skupinu hostí s dátumom príchodu 31.08.2019, ešte riadne ubytuje a ustanovil pre úpadcu nový termín splatnosti splátok dlhu, a to do 04.09.2019 (ďalej len „email č. 1“). Keďže žalobca napriek emailu č. 1 neevidoval žiadnu úhradu od úpadcu, opakovane ho kontaktoval prostredníctvom emailu dňa 04.09.2019 a následne aj dňa 05.09.2019 (čas odoslania o 11:34 hod. a 12:34 hod. ) a informoval ho o uvoľnení izieb, aby tak zabránil vzniku ďalšej škody (ďalej len „email č. 2“) Napokon po štyroch emailových výzvach žalobcu prišla reakcia úpadcu (v zastúpení p. A.) v rovnaký deň, t. j. 04.09.2019, vo forme emailu (čas odoslania o 13:08), ktorým úpadca informoval žalobcu o vykonaní úhrady (ďalej len „email č. 3“); email č. 3 odkazuje aj na prílohu, ktorou je potvrdenie o vykonanej transakcii. Napokon v nadväznosti na email č. 3 žalobca (v zastúpení p. H. N.) emailom zo dňa 05.09.2019 (čas odoslania 13:53 hod.) potvrdil úpadcovi (v zastúpení p. N. K.) rezervácie pre hostí s dátumom príchodu 07.09.2019, 10.09.2019 a 15.09.2019. Konkrétne išlo o hostí, na meno ktorých boli vystavené faktúry č. 6758, č. 6759, č. 6760, č. 6761, č. 6762, č. 6763, č. 6764, č. 6765, č. 6766, č. 6832, č. 6833, č. 6893, ktoré žalovaný spochybnil v konaní (ďalej len „email č. 4“). Z týchto skutočností podľa žalobcu vyplýva jednoznačný záver, že žalobca napokon neuvoľnil žiadne izby. Práve naopak, po obdržaní potvrdenia o transakcii (email č. 2) žalobca potvrdil rezervácie pre hostí s dátumom príchodu 07.09.2019, 10.09.2019 a 15.09.2019 a týchto hostí aj skutočne prijal a riadne im poskytol ubytovanie. b) K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého z faktúr č. 6729 a č. 6730 vyplýva, že služby mali byť dodávané aj po 05.09.2019 žalobca uviedol, že žalobca počas konania nikdy netvrdil, že po dátume 05.09.2019 už nedodával služby ubytovania úpadcovi. Žalobca mal uviesť vo svojom vyjadrení zo dňa 29.03.2021, že po dátume 05.09.2019 už neprijímal nové objednávky od úpadcu, v čom je jednoznačne zásadný rozdiel. Žalobca dodával svoje služby úpadcovi aj po dátume 05.09.2019, keďže riadne ubytoval hostí s dátumom príchodu 07.09.2019, 10.09.2019 a 15.09.2019. Túto skutočnosť podľa neho potvrdzuje okrem voucherov (predložených súdu) aj email č. 4, a preto nie je žalobcovi zrejmé, v čom vidí žalovaný rozpor o existencii pohľadávok žalobcu. c) K názoru žalovaného o nesprávnosti argumentácie súdu prvej inštancie ohľadne novej skutočnosti a nového dôvodu popretia uvádzaného žalovaným v priebehu incidenčného konania žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý považuje argumentáciu konajúceho súdu za nesprávnu. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, opierajúcou sa o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, pričom podľa žalobcu postupoval žalovaný v rozpore s týmto judikátom, keď značne rozšíril popieracie dôvody o ďalšie. d) K žalovaným namietanému nevykonaniu dôkazov žalobca uviedol, že mu nie je jasný dôvod, pre ktorý by mal byť vypočutý ako svedok p. A. R. zo spoločnosti úpadcu. Pokiaľ mala byť výsluchom tohto svedka preukázaná existencia pohľadávok žalobcu po dátume 05.09.2019, žalobca má za to, že túto už súdu riadne preukázal, keď predložil vouchery. Voucher je totiž v oblasti hotelierstva potvrdením o skutočnom poskytnutí služieb vo forme ubytovania. Týmto voucherom mal žalobca preukázať úpadcovi, že jeho klient sa na miesto poskytnutia ubytovania dostavil a bolo mu poskytnuté ubytovanie. Práve voucher je tým dokumentom, ktorý umožňoval žalobcovi vyberať platby od úpadcu a vystaviť faktúry za ubytovanie. Žalobca považuje výsluch svedka navrhnutého žalovaným za úkon, ktorým by súd neprimerane a
zbytočne zaťažoval svedka p. A. R., keďže skutočnosti, ktoré by mal pred súdom ozrejmiť, už žalobca súdu v konaní preukázal. V prípade výsluchu tohto svedka by podľa neho konajúci súd postupoval v rozpore s princípom hospodárnosti konania v zmysle článku 17 CSP. e) K žalovaným tvrdenému neuneseniu dôkazného bremena žalobcom tento uviedol, že má za to, že predložil súdu prvej inštancie dostatočne široké penzum dôkazov, preukazujúcich existenciu a oprávnenosť svojich pohľadávok voči úpadcovi, vzniknutých po dátume 04.09.2019. Žalovaný podľa neho nesprávne interpretoval emailovú komunikáciu medzi žalobcom a úpadcom, keď prihliadal výlučne na emaily žalobcu, v ktorých žalobca hrozil úpadcovi neposkytnutím služieb po dátume 04.09.2019 v prípade, ak úpadca nevykoná úhradu platieb do 04.09.2019. Pokiaľ ide o rozdielnu výšku záväzkov úpadcu voči žalobcovi a výšku pohľadávok žalobcu voči úpadcovi, žalovaný uviedol vo viacerých svojich vyjadreniach, vrátane odvolania, že medzi týmito eviduje rozdiel v sume 207,80 eura. Pre žalobcu je pritom absolútne nepochopiteľné, že žalovaný hľadá pôvod tohto rozdielu v plneniach, ktoré boli úpadcovi poskytnuté po dátume 04.09.2019, a to v celkovej hodnote 8.937,20 eura. Ak by žalobca nebol poskytol žiadne plnenie úpadcovi po dátume 04.09.2019 (čo žalobca odmieta), žalovaným identifikovaný rozdiel by značne presahoval sumu niekoľkých stoviek eur. 15. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný v poskytnutej lehote nevyjadril. 16. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 19. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 20. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 24. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 25. Podľa § 32 ods. 1 ZoKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 26. Podľa § 32 ods. 2 ZoKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 27. Podľa § 32 ods. 5 ZoKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 28. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie je vecne a právne správny. 29. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolaní viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval ani na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP). 30. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje a pre účely zdôraznenia jeho správnosti a vysporiadanie sa s odvolacou argumentáciou žalovaného, k jednotlivým odvolacím námietkam (viď ods. 11. až 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia) uvádza nasledovné: 31. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, ktoré predložil v rámci procesnej obrany, pričom tieto len zopakoval vo svojom odvolaní. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017, zverejnený aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 63/2017, pričom odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že tento nie je na daný prípad aplikovateľný. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že pôvodný správca (predchodca žalovaného) poprel pohľadávky žalobcu z vágnych a neurčitých dôvodov, ktoré vo vzťahu k súdom prvej inštancie určeným pohľadávkam nespĺňajú náležitosti popretia podľa ust. § 32 ods. 1 ZoKR. Na to, aby mohol veriteľ popretej pohľadávky náležite reagovať na popretie jeho pohľadávky je nevyhnutné, aby správca dostatočne určite vymedzil dôvody popretia, a to nielen v skutkovej, ale aj v právnej rovine. Odvolací súd môže poukázať aj na neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021, podľa ktorého právnej vety „Súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.“ Zhodne so závermi súdu prvej inštancie je odvolací súd názoru, že popretie pohľadávok len v rovine pochybností o ich relevantnosti a domnienky o ich neoprávnenosti, či fabulácie bez uvedenia ďalších relevantných skutočností, ktoré vyplývajú z povinnosti náležitého skúmania, ako to vyplýva správcovi z ust. § 32 ods. 1 ZoKR je nedostačujúce a v incidenčnom spore neobstojí. 32. Ak by aj odvolací súd pripustil, že popretie zo strany správcu bolo dostatočné, žalobca v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že pohľadávky, ktoré si prihlásil do konkurzného konania sú oprávnené a dostatočne preukázal, že k plneniu zo strany žalobcu voči úpadcovi došlo aj po 04.09.2021. Odvolací súd má za to, že žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu vysporiadal s odvolacími námietkami žalovaného tak, že odvolací súd sa s nimi môže v celom rozsahu stotožniť. Žalobca totiž logicky vysvetlil, že hrozbu neposkytnutia služieb po 04.09.2019 komunikoval úpadcovi z dôvodu neplnenia jeho záväzkov, avšak po vzájomnej niekoľkonásobnej komunikácii a úhrade zo strany úpadcu poskytol klientom úpadcu služby, o čom jednoznačne svedčia vystavené vouchery. Zo strany žalovaného ide skutočne o nesprávnu interpretáciu emailovej komunikácie, ako to naznačil žalobca, keďže je potrebné rozlišovať medzi prijímaním nových objednávok a poskytovaním služieb po 04.09.2019. Žalobca preto jednoznačne uniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie pohľadávok, ktorých určenia sa domáhal ako aj ohľadne skutočností, ktoré viedli k vzniku týchto pohľadávok. 33. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku spočívajúcu v nevykonaní navrhnutého dokazovania, odvolací súd sa taktiež stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorej by vykonanie týchto dôkazov bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže skutočnosti, ktoré mali byť preukazované výpoveďou svedkov, prípadne iným ďalším dokazovaním už boli v konaní dostatočne preukázané. Táto odvolacia námietka žalovaného preto neobstojí. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešný, odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.