Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-313-2013.pdf
PDF · 79.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/313/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi: Y. V., nar. XX. X. XXXX, bytom F., J. XXXX/X, o zaplatenie 882,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/322/2012-74 zo dňa 14. 3. 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 14C/322/2012-89 zo dňa 9. 5. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 454,81 Eur s príslušenstvom, odvolaním nenapadnutý, ostáva
n e d o t k n u t ý .
V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 454,81 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 70,27 Eur od 18. 1. 2008 do zaplatenia, zo sumy 137,04 Eur od 12. 2. 2008 do zaplatenia, zo sumy 75,42 Eur od 18. 3. 2008 do zaplatenia, zo sumy 49,87 Eur od 16. 4. 2008 do zaplatenia, zo sumy 71,27 Eur od 13. 5. 2008 do zaplatenia a zo sumy 50,94 Eur od 18. 12. 2007 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, zároveň vyhlásil zmluvnú podmienku, na základe ktorej v prípade porušenia niektorých povinností dohodnutých v dodatku sa účastník zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12 893,28 Sk, za neprijateľnú. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Opravným uznesením vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky pri sume 12 893,28 Sk opravil označenie menovej jednotky, keď v rozsudku pôvodne túto sumu uviedol v eurách.
Súd prvého stupňa vyhodnotil vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako vzťah spotrebiteľský. Uviedol, že nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, nakoľko táto bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a nemal dôvod o správnosti výpočtu pochybovať. Preto návrhu v časti zaplatenia ceny za dodané služby spolu s úrokmi z omeškania vyhovel. V časti zaplatenia zmluvnej pokuty návrh zamietol, nakoľko zmluva bola uzatváraná ako typová, ktorej obsah, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluvná pokuta ako
sankcia musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná. Pri dohodnutej zmluvnej pokute v zmluve však tieto atribúty chýbajú. Súd nemôže rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov navrhovateľa, ale posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá. Pretože nárok spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty bol odvodený od neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd postupoval v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. a určil takúto podmienku za neprijateľnú.
Výrok o trovách konania odvodil prvostupňový súd od ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal z pomeru úspechu jednotlivých účastníkov v konaní, ktorý bol približne rovnaký.
Proti tomuto rozsudku, vo výroku o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a zamietnutí zvyšku nároku, v zákonom stanovenej lehote, podal opravný prostriedok navrhovateľ. Žiadal v napadnutej časti rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. V súlade s tým potom rozhodnúť aj o priznaní náhrady trov konania. Prvostupňový súd podľa jeho názoru postupoval v rozpore s podstatou spotrebiteľského práva, nesprávne vyložil a aplikoval označené zákonné ustanovenia. Zdôraznil, že ochrana spotrebiteľa smeruje k vytvoreniu rovnováhy, nie preferencií postavenia zmluvnej strany len preto, že ide o spotrebiteľa. Postavenie spotrebiteľa nemení nič na povinnosti dodržiavať uzatvorené zmluvy. Zmyslom zmluvnej pokuty bolo v prvom rade predísť porušovaniu zmluvy, pričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu týchto povinností zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. V tomto smere sa súd správaním odporcu nezaoberal a v odôvodnení rozsudku bez relevantného posúdenia veci sa zaoberal len neprimeranosťou výšky zmluvnej pokuty, resp. jej rozsahu po celú dobu viazanosti. Odvolateľ si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok v napadnutých výrokoch podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd, pokiaľ ide o odvolaním napadnuté výroky rozsudku okresného súdu, sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedeného rozhodnutia. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je aj dostatočne odôvodnené.
Na doplnenie považoval odvolací súd potrebné stručne sa vyjadriť k argumentom uvedeným v odvolaní.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka vychádzajú z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne, so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Je potrebné tiež dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už ich vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok vo formulárových zmluvách uzatváraných na základe listiny pripravenej vopred dodávateľom, ktorú používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
V tomto prípade bolo predmetom zaplatenie zmluvnej pokuty, vyplývajúcej z dodatku zmluvy o pripojení, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou, zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Prvostupňový súd v súvislosti s dojednaním o zmluvnej pokute správne konštatoval, že zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončil zmluvu, či sa tak stalo na začiatku doby viazanosti alebo pred jej uplynutím. Dohoda o zmluvnej pokute nijako nezohľadňovala intenzitu porušenia povinností a bez ohľadu na konkrétne opomenutie plnenia povinností zo strany spotrebiteľa, tohto sankcionovala neprimerane vysokou pokutou. Tu je potom právne bezvýznamné, či dôjde reálne k porušeniu povinností zo strany spotrebiteľa, s ktorou je spájaná neprijateľná zmluvná pokuta, ale dôležité je, či objektívne zmluvná podmienka vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán. Prvostupňový súd sa so zreteľom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia alebo dôvody vysporiadal so všetkými námietkami, uvedenými aj v odvolaní, a preto rozsudok prvostupňového súdu odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Správne je potom aj rozhodnutie o trovách prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu nepriznal. Navrhovateľ v odvolaní nebol úspešný, preto ani jemu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.