Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/215/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, IČO 30 807 484, pobočka Trenčín, Jilemnického 3760, Trenčín, proti povinnému SAVAX-PACK, a.s., Lubina - Hrnčiarové 451, IČO 36 315 338 (t. č. vymazaný z obchodného registra), o vymoženie 2 622,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -14 (pôvodná sp. zn. ) zo dňa 16. júla 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 82,96 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojší súd poverením zo dňa 13. 07. 2004 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie 2 622,35 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného výmeru č. 700-1114-4101/2003-5Mak vydaného 04. 08. 2003 oprávneným. Dňa 10. 02. 2009 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Z výpisu z obchodného registra súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -54 zo dňa 10. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 02. 2011, súd zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť SAVAX-PACK, a.s., IČO 36 315 338. Povinný bol zároveň dňom 12. 03. 2011 z obchodného registra ex offo vymazaný. V danom prípade s poukazom na zistenia súdneho exekútora bol daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa Exekučného poriadku, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa Exekučného poriadku a podľa č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ""), v znení účinnom do 30. 04. 2008. K úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdnemu exekútorovi bola priznaná i ním uplatnená 19 % DPH, a to vo výške 13,25 eur. Trovy exekúcie predstavujú spolu sumu 82,96 eur.

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v súlade s . Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná. Uviedol, že odmenu nemohol zaplatiť povinný, pretože neexistoval, a preto bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách exekúcie spôsobom, ktorým by neporušil ustanovenie , ale aj základné práva oprávneného. Oprávnený nesúhlasil s právnym názorom všeobecného súdu, teda s jeho interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení, hodnotením skutkového stavu a právnym názorom vo veci. Namietal, že pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra oprávnený z vyššie

uvedených hľadísk nepovažoval za svoje zavinenie. Uviedol, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ďalej uviedol, že povinný zanikol výmazom ex offo dňa 12. 03. 2011, pričom zanikol bez právneho nástupcu, v zmysle čoho je exekúcia vedená voči neexistujúcemu subjektu a ako taká je neprípustná. Preto mal oprávnený za to, že predmetná exekúcia mala byť v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a v zmysle ustanovenia mala byť zastavená. V závere uviedol, že vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, nejedná sa o prípady, kedy možno podľa ustanovenia Exekučného poriadku k náhrade trov exekúcie zaviazať oprávneného.

Súdny exekútor G.. E. J. zaslal k odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie. Uviedol, že oprávnený nenamietal ani nespochybnil výšku priznanej sumy, iba súdom uloženú povinnosť. Poukázal na to, že aj z exekučného spisu mohol oprávnený zistiť príčiny, ktoré predchádzali zastaveniu exekúcie a neskoršiemu výmazu povinného. Za dôvodnú považoval súdny exekútor svoju požiadavku na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a súladné so zákonmi. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M .

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku II.) podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdiť podľa ako vecne správne.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I., ktorým bola exekúcia zastavená, nebolo odvolaním napadnuté, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

V súlade s ustanovením je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a preto prihliadal len na dôvody uvedené v podanom odvolaní oprávneného.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 07. 07. 2004 súdnemu exekútorovi G.. E.X., domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 2 622,35 eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 700-1114-4101/2003-5/Mak. vydaný 04. 08. 2003 Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne, vykonateľný 05. 09. 2003.

Z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -54 zo dňa 10. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 02. 2011, súd zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť SAVAX-PACK, a.s., zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, odd. Sa, vložka č. 10225/R. Povinný bol následne 12. 03. 2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 11. 2011 a sp. zn. zo dňa 11. 10. 2012) správne zaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku, a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa Exekučného poriadku. Z ustanovenia vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín vyššie uvedeným uznesením zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučný poriadok z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ktorú skutočnosť oprávnený napokon ani vo svojom odvolaní nespochybnil.

Následne súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pretože v danej veci bolo exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. potvrdil podľa ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .