Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-215-2013.pdf
PDF · 75.84 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/215/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, IČO 30 807 484, pobočka Trenčín, Jilemnického 3760, Trenčín, proti povinnému SAVAX-PACK, a.s., Lubina - Hrnčiarové 451, IČO 36 315 338 (t. č. vymazaný z obchodného registra), o vymoženie 2 622,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1Er/768/2008-14 (pôvodná sp. zn. NM-12Er/72/2004) zo dňa 16. júla 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 82,96 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojší súd poverením zo dňa 13. 07. 2004 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie 2 622,35 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného výmeru č. 700-1114-4101/2003-5Mak vydaného 04. 08. 2003 oprávneným. Dňa 10. 02. 2009 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Z výpisu z obchodného registra súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/65/2008-54 zo dňa 10. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 02. 2011, súd zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť SAVAX-PACK, a.s., IČO 36 315 338. Povinný bol zároveň dňom 12. 03. 2011 z obchodného registra ex offo vymazaný. V danom prípade s poukazom na zistenia súdneho exekútora bol daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška"), v znení účinnom do 30. 04. 2008. K úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdnemu exekútorovi bola priznaná i ním uplatnená 19 % DPH, a to vo výške 13,25 eur. Trovy exekúcie predstavujú spolu sumu 82,96 eur.
Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná. Uviedol, že odmenu nemohol zaplatiť povinný, pretože neexistoval, a preto bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách exekúcie spôsobom, ktorým by neporušil ustanovenie § 196, ale aj základné práva oprávneného. Oprávnený nesúhlasil s právnym názorom všeobecného súdu, teda s jeho interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení, hodnotením skutkového stavu a právnym názorom vo veci. Namietal, že pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra oprávnený z vyššie
uvedených hľadísk nepovažoval za svoje zavinenie. Uviedol, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ďalej uviedol, že povinný zanikol výmazom ex offo dňa 12. 03. 2011, pričom zanikol bez právneho nástupcu, v zmysle čoho je exekúcia vedená voči neexistujúcemu subjektu a ako taká je neprípustná. Preto mal oprávnený za to, že predmetná exekúcia mala byť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a v zmysle ustanovenia § 107 ods. 4 OSP mala byť zastavená. V závere uviedol, že vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, nejedná sa o prípady, kedy možno podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku k náhrade trov exekúcie zaviazať oprávneného.
Súdny exekútor G.. E. J. zaslal k odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie. Uviedol, že oprávnený nenamietal ani nespochybnil výšku priznanej sumy, iba súdom uloženú povinnosť. Poukázal na to, že aj z exekučného spisu mohol oprávnený zistiť príčiny, ktoré predchádzali zastaveniu exekúcie a neskoršiemu výmazu povinného. Za dôvodnú považoval súdny exekútor svoju požiadavku na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a súladné so zákonmi. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo/11/2012.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku II.) podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I., ktorým bola exekúcia zastavená, nebolo odvolaním napadnuté, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
V súlade s ustanovením § 212 ods. 1 OSP je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a preto prihliadal len na dôvody uvedené v podanom odvolaní oprávneného.
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 07. 07. 2004 súdnemu exekútorovi G.. E.X., domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 2 622,35 eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 700-1114-4101/2003-5/Mak. vydaný 04. 08. 2003 Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne, vykonateľný 05. 09. 2003.
Z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/65/2008-54 zo dňa 10. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 02. 2011, súd zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť SAVAX-PACK, a.s., zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, odd. Sa, vložka č. 10225/R. Povinný bol následne 12. 03. 2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011 a sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012) správne zaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku, a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).
V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín vyššie uvedeným uznesením zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučný poriadok z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ktorú skutočnosť oprávnený napokon ani vo svojom odvolaní nespochybnil.
Následne súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pretože v danej veci bolo exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .