Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_38C-84-2010.pdf
PDF · 137.35 KB
Case nature
Subarea
38C/84/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa X. E., J.. XX.X.XXXX, G. H. F. XXX/XX, H. - H., zastúpený JUDr. Martinom Balčíkom, advokátom so sídlom Na Rožku 7, 040 01 Košice proti odporcovi F.. O. F.Č., N. N. Z.. Š. X, XXX XX S., N. H. K. Ú.K. V. O. O. K. E. so sídlom 044 31 Družstevná pri Hornáde, IČO: 31 733 492, právne zastúpeného JUDr. Emíliou Hambalekovou, advokátkou so sídlom Štúrova 7 Košice, 040 01 Košice v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 326,93 EUR na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emílie Hambalekovej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu tunajšiemu súdu dňa 7.4.2010 domáhal voči odporcovi určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku K.. Č.. XXX Q. I. XXXmX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria a pozemku K.. Č.. XXX Q. I. XXXmX druh pozemku záhrady, zapísaných na X. Č..XXX v kat. území Kavečany, okres: Košice I., obec: Kavečany (ďalej v texte označené aj ako „sporné nehnuteľnosti“). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca podaním zo dňa 2.10.2007 rozšíril konkurznú podstatu úpadcu (konanie je vedené pred Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn.č.11Cbi/14/2008-54) o vyššie uvedené nehnuteľnosti, ku ktorým však navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Uviedol, že uvedené nehnuteľnosti boli vtedajším národným výborom odovzdané do užívania jeho rodičom za účelom výstavby rodinného domu, ktorí sú v čase podania žaloby už nebohí a že okolo roku 1960 bol na pozemku K..Č.. XXX postavený rodinný dom súp. č.133 (je to ulica K Ihrisku, Košice- Kavečany). Tento rodinný dom od roku 1960 užívali rodičia a po ich smrti navrhovateľ, na základe čoho svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzuje od vlastníckeho práva svojich rodičov. Rodičia potom, ako im pozemky boli pridelené, avšak pochybením príslušných orgánov nebol k pozemkov vykonaný zápis v evidencii pozemkov, tieto v dobrej vôli a dobromyseľne a nepretržite užívali a správali sa k nim ako ich vlastníci a teda vedomie rodičov o tom, že sú vlastníkmi pozemkov malo nielen subjektívnu, ale aj objektívnu povahu, o čom svedčí aj to, že nehnuteľnosti boli oplotené, že na nich bol postavený rodinný dom, že zaň navrhovateľ platí daň z nehnuteľností.
Tunajší súd Uznesením č.k.38C/84/2010-10 zo dňa 9.8.2010 konanie zastavil v súlade s § 10 ods. 1 zákona č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov pre nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Navrhovateľ do konca lehoty na podanie odvolania dňa 22.9.2010 zaplatil súdny poplatok za návrh. V súlade s touto skutočnosťou súd Uznesením č.k.38C/84/2010-17 zo dňa 3.11.2010 zrušil uznesenie o zastavení konania.
Následne súd doručil odporcovi návrh a procesné poučenia dňa 30.12.2010. K žalobe sa odporca písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov, výpoveďou navrhovateľa, výpoveďami svedkov, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :
Podľa Geometrického plánu na zameranie stavieb, vyhotoveného pod č.588/10 dňa 28.4.2010 Ing. Juditou Miliczkou, autorizačne overeného Ing. Eliášom Oroszom autorizovaným geodetom a kartografom dňa 30.4.2010 a úradne overeným Správou katastra Košice dňa 25.5.2010 bol pozemok, K..Č..XXX (X. Č..XXX) pôvodne Q. I. XXXmX rozdelený na pozemok K..Č..XXX/X Q. I. XXXmX- zastavané plochy, na pozemok K..Č..XXX/X Q. I. XXXmX-zastavané plochy a na pozemok K..Č..XXX/X Q. I. XXmX-zastavané plochy, všetko vo vlastníctve X. E., W.. H. F. Č..XX.
Z výpisu z X. I. Č..XXX, pre katastrálne územie Kavečany, okres: Košice I., obec: Košice-Kavečany vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností vedených v registri „C“ ako pozemok K..Č..XXX/X Q. I. XXXmX zastavaná plocha a nádvorie, pozemok K.. Č..XXX/X Q. I.S. XXX S.X zastavané plochy a nádvoria a pozemok K..Č..XXX/X Q. I. XXmX zastavané plochy a nádvoria je Roľnícke družstvo 044 31, Družstevná pri Hornáde v celosti (odporca).
Podľa výpisu z X. I. Č..XXXX, okres: Košice I., obec: Košice - Kavečany, pre H..Ú..: H., J. K. K..Č..XXX/ X je postavená stavba - dom, súp. č.133, na pozemku K..Č..XXX/X je postavená hospodárska budova, ktorých vlastníkmi sú E. P. (J.. XX.XX.XXXX) M. S. E. V.. G. (XX.X.XXXX), H. F. XX, H. (rodičia navrhovateľa).
Odporca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I., v odd. Dr, vo vl.č.1213/V.
V zmysle Uznesenia Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.č.4K/602/01-13 zo dňa 10.5.2001 (práv.1.6.2001) bol na majetok dlžníka: V. O. O. K. E., O. K. E., F.: XX XXX XXX vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený F.. O. F., W.. Z. Š. X, S. (odporca).
Ako vyplýva z vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu a aj z listinného dôkazu založeného v pripojenom spise č.k.19C/72/2007 (čl.56), odporca Listom zo dňa 2.10.2007 adresovaným Krajskému súdu v Košiciach do spisu 4K/60/01 rozšíril majetkovú podstatu úpadcu o majetok, ktorý je predmetom tohto konania a ktorého vlastníctva sa domáha navrhovateľ.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.11Cbi/14/2008-80 zo dňa 30.1.2012 boli nehnuteľnosti zapísané na X. Č..XXX, H..Ú.. H., K. K..Č..XXX/X,X,X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, XXXmX, XXmX M. K..Č..XXX záhrady o výmere XXXmX vylúčené zo súpisu konkurznej podstaty odporcu (Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde), pričom stavby postavené na pozemku K..Č..XXX/X Q. I.S. XXXmX M. K..Č..XXX/X Q. I. XXmX N. Q. I. XXX S.X sú zapísané vo vlastníctve rodičov navrhovateľa. V tomto konkurznom konaní súd skonštatoval, že otázku vlastníctva sporných nehnuteľností posudzoval iba ako predbežnú otázku.
Zo Zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva spísanej na Štátnom notárstve - Košice- Mesto pod sp. zn. D 304/84 zo dňa 14.2.1984 v dedičskom konaní po nebohom P. E. J.. XX.XX.XXXX, L. XX.X.XXXX, posledne bytom Košice -Kavečany č.133 vyplýva, že konanie bolo zastavené podľa § 32 ods. 1 Notárskeho poriadku, nakoľko zomretý nezanechal po sebe majetok.
Uznesením Okresného súdu Košice I. pod sp. zn.č.14D/170/2005-13 zo dňa 11.11.2005 bolo ukončené dedičské konanie po poručiteľke, matke navrhovateľa, 5 S. E. V.. G., J.. XX.X.XXXX, L. O. XX.X.XXX, posledne bytom H. F. XXX tak, že konanie o prejednanie dedičstva bolo zastavené, nakoľko vlastníctvo poručiteľky k rodinnému domu súp.č.133 v Košiciach - Kavečanoch nebolo preukázané a preto neprichádzalo do úvahy jeho prejednanie. Na dedičskom pojednávaní dňa 10.8.2005 dcéra poručiteľky a sestra navrhovateľa D. S. V.. E. uviedla, že rodinný dom bol postavený ešte za trvania manželstva poručiteľky s vtedy ešte žijúcim otcom, P. E., ktorý zomrel v roku XXXX a trvala na tom, aby táto nehnuteľnosť bola prejednaná v dedičskom konaní po skôr zomretom otcovi P. E..
Dňa 14.6.2010 navrhovateľ požiadal Správu katastra Košice o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k stavbe, rodinnému domu súp.č.133, postavenom na K..Č..XXX/X,X,X I. H..Ú.. H. na mená rodičov (P. E. M. S. E.).
Ako vyplýva z jednotlivých platobných výmerov na daň z nehnuteľnosti z rokov 1994, 1999, 2001-2004 daňovníkom bola S. E. G. H. F. XXX/XX H. a daň sa týkala nehnuteľností označených ako: záhrady o výmere 329 m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2 a stavby na bývanie o výmere 106m2 v Kavečanoch.
Miestny úrad Mestskej časti Košice - Kavečany dňa 7.7.2005 písomne potvrdil, že na K..Č..XXX I. H..Ú.. H.Č. je od roku 1960 postavený rodinný dom súp.č.133 na W.. H. F. XX, vlastníkom ktorého bola nebohá S. E. V.. G..
Miestny úrad Mestskej časti Košice - Kavečany dňa 7.8.2008 písomne uviedol, že po dobu existencie Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Kavečany sporné nehnuteľnosti t.j. K. Č..XXX a K..Č..XXX I. H..Ú.. H. neboli predmetom žiadneho konania na úrade a na úrade sa nenachádzajú žiadne listiny ohľadom nadobudnutia týchto nehnuteľností. Ďalej uviedli, že predmetné nehnuteľnosti parcely kúpili občania ako stavebné pozemky na základe kúpnej zmluvy v roku 1963 od MNV v Kavečanoch zastúpeného jeho predsedom Z. Š. a tajomníkom Š. S.. Šetrením bolo zistené, že pravdepodobne MNV z pôvodnej K. Č..XXX/X vytvorili stavebné parcely, ktoré rozpredali záujemcom na výstavbu rodinných domov, pričom však z neznámych dôvodov nedošlo k zapísaniu vytvorených stavebných parciel ani k ich zapísaniu ich majiteľov po odkúpení od MNV v Kavečanoch do príslušnej Správy katastra nehnuteľností.
Z písomného potvrdenia Mestskej časti Košice - Kavečany zo dňa 30.11.2012 vyplýva, že navrhovateľ je prihlásený k trvalému pobytu v rodinnom dome na ul. H. F. Č..XX v čase od 20.8.1953 do 25.8.1989 a od 6.6.2005 po súčasnosť.
Navrhovateľ v písomnom prehlásení zo dňa 3.12.2012 uviedol, že jeho trvalé bydlisko na adrese Košice
- Kavečany č.24 je od 20.8.1953 do 25.8.1989, od 26.8.1989 do 30.6.1999 na adrese A. Č..X, H. a od 1.7.1999 po súčasnosť.
Na pojednávaní dňa 23.9.2011 právny zástupca navrhovateľa navrhol úpravu petitu ohľadne označenia sporných nehnuteľností tak, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemkov K..Č..XXX, ktorá sa po podaní žaloby rozčlenila na K..Č..XXX/X o výmere 225 m2 zastavané plochy a nádvoria, K..Č..XXX/X o výmere 112m2 zastavané plochy a nádvoria a na K..Č..XXX/X o výmere 19 m2 zastavané plochy a nádvoria, pričom celková výmera zostala tá istá 356 m2. Nezmenené je označenie druhej spornej K..Č..XXX o výmere 329 m2 záhrady zapísanej na X. XXX I. H..Ú.. H., Q. H. F., Q. H. - Kavečany. Ďalej uviedol, že na X. Č..XXXX,J. K..Č..XXX/X novovytvorenej o výmere 112m2 zastavané plochy a nádvoria bola zapísaná stavba - rodinný dom súp.č.133 vo vlastníctve rodičov navrhovateľa, P. E. M. S. E., V.. G. a to na základe žiadosti o zápis stavby. Uviedol, že naliehavý právny záujem navrhovateľa je v tom, že ak by ostal takýto právny stav ako je teraz zapísaný na X., navrhovateľ by stratil možnosť
nakladať s pozemkom, na ktorom má postavený rodinný dom, ako vlastník. Uviedol, že pozemky užívali už rodičia navrhovateľa nepretržite, postavili si rodinný dom, užívali pozemky a dom od roku 1960 až
do času, kým odporca nedoplnil súpis konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde.
Na pojednávaní dňa 23.9.2011 právna zástupkyňa odporcu navrhla žalobu zamietnuť, nakoľko navrhovateľ v žalobe nepreukázal naliehavý právny záujem. S navrhovanou úpravou petitu súhlasila. Za ďalší dôvod považuje skutočnosť, že nie sú v žalobe preukázané žiadne dôkazy o splnení podmienky vydržania, to znamená, kedy bol dom postavený, kedy bolo vydané stavebné alebo kolaudačné rozhodnutie a kedy začala a kedy uplynula lehota dobromyseľného užívania nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že odporca sporné nehnuteľnosti zahrnul do svojho majetku na základe správy z príslušnej správy katastra nehnuteľnosti, preto bol povinný ich zapísať do svojho majetku a na základe toho rozšíril konkurznú podstatu listom zo dňa 2.10.2007 adresovaným Krajskému súdu v Košiciach do spisu 4K/60/01.
Na pojednávaní dňa 2.12.2011 navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že rodinný dom začali rodičia stavať od r.1956 a dostavali ho približne okolo r.1960 na pozemku, ktorý im pridelil Miestny úrad v Kavečanoch. Do času kým sa postavil bývali s rodičmi v Šaci. Navrhovateľ uviedol, že v novom dome v Kavečanoch bývali od r.1959, kedy išiel do prvej triedy už v Kavečanoch. Od vtedy tento dom s pozemkami K..Č..XXX M. K..Č..XXX užívali nepretržite a mama za ňu riadne platila po celý čas daň, po jej smrti navrhovateľ. Nikdy nevedeli o tom, že by bol nejaký problém s vlastníctvom, až keď došlo oznámenie listom zo dňa 24.4.2008 o vyhlásení verejnej ponuky na predaj majetku úpadcu mimo dražby, kedy zistili, že je tam aj ich majetok. Sestra navrhovateľa, D. S. je o tomto konaní informovaná. Uviedol, že otec P. E. zomrel v roku XXXX a v dedičskom konaní po ňom pozemky ani dom neboli prededené, nakoľko nemal majetok. Matka navrhovateľa zomrela v roku XXXX, kedy bolo dedičské konanie pre nemajetnosť zastavené. Navrhovateľ uviedol, že stavebníkmi rodinného domu boli otec a matka a v V. XXXX pozemok ohradili plotom, ktorý je rovnaký až doteraz, bolo to ešte pred postavením domu, avšak nemá žiadne doklady o stavbe domu.
Na pojednávaní dňa 17.2.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že dôvodom, prečo neboli sporné nehnuteľnosti riešené v dedičských konaniach po rodičoch navrhovateľa je ten, že spornosť vlastníctva nastala až v súvislosti s konkurzným konaním, ktoré sa vedie na Krajskom súde v Košiciach, kedy boli sporné nehnuteľnosti vzaté do majetkovej podstaty úpadcu odporcu.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 17.2.2012 uviedol, že sporné nehnuteľnosť od r.1960 v dome nepretržite býval rodičmi, po tom, ako sa oženil býval v meste a neskôr sa tam vrátil odkedy tam býva nepretržite. Jeho sestra tam nebýva od svojich 17 rokov, od r.1967, kedy sa vydala.
Na pojednávaní dňa 17.2.2012 vypovedal svedok F.. Z. H., býva na hornom konci Mestskej časti Košice - Kavečany, je starostom v tejto mestskej časti Košíc od roku 2002, je rodákom z Kavečian a navrhovateľa pozná od detstva. Potvrdil, že rodina navrhovateľa bývala v Kavečanoch, že tam majú rodinný dom a tento nepretržite užívajú. K časovým údajom ako dlho tam navrhovateľ býval sa nevedel vyjadriť. Ďalej uviedol, že mestská časť Kavečany neprevzala starší archív ako od r.1990, tzn., že až od času konštituovania Mestskej časti Košice - Kavečany, a teda listiny k stavbe rodinného domu navrhovateľových rodičov sa nenachádzajú v ich archíve. Odporca, teda roľnícke družstvo do Kavečian prišlo hospodáriť až od r.1975, obec Kavečany bola jednou z obcí, kde najdlhšie pretrvávalo súkromné roľníctvo. Z toho vyplýva, že družstvo tam začalo hospodáriť na pozemkoch až po roku 1975, pričom sporné domy, aj navrhovateľov, boli postavené už v 60-tych rokoch, preto je záhadou ako mohol majetok prejsť do vlastníctva družstva.
Na pojednávaní dňa 17.2.2012 svedok Z. E. vypovedal, že je predsedom pozemkového spoločenstva v Košice - Kavečany a že navrhovateľa pozná dlhodobo, sú z jednej obce, sám býva v Kavečanoch od roku 1958, od narodenia. Potvrdil, že rodinný dom navrhovateľa postavili jeho rodičia, ktorí tam tiež nepretržite bývali. Uviedol, že v 60. rokoch sa na ulici K ihrisku, kde sa nachádzajú aj sporné pozemky navrhovateľa, odčlenili parcely a miestny národný výbor ich predával jednotlivým záujemcom, ktorí si na nich v rokoch 1963 až 1969 postavili rodinné domy, takto bol postavený aj rodinný dom navrhovateľa.
Odvtedy sa nikdy nemenili hranice týchto pozemkov, iba jeden dom priamo v susedstve navrhovateľa vyhorel, ale na tých istých základoch postavil nový majiteľ nový dom. Ostatné domy však stoja tak, ako boli postavené a užívajú ich pôvodní majitelia.
Svedok S. K. na pojednávaní dňa 17.2.2012 uviedol, že navrhovateľa pozná z obce, kde on sám býva od roku 1948, v čase od novembra 1990 do roku 2002 bol starostom Mestskej časti Košice - Kavečany. Čo sa týka stavieb na pozemkoch na ul. K ihrisku tak tieto sa začali stavať v 57-mych až v 58-mych rokoch, v roku 1990, keď nastúpil do funkcie starostu Mestskej časti Košice - Kavečany, tieto domy tam už desaťročia stáli a potom sa vykonávali už len rekonštrukcie týchto domov. Potvrdil, že od výstavby sporného domu navrhovateľa, tento spolu s pozemkami užívali jeho rodičia, ktorí pozemky nadobudli kúpnou zmluvou od bývalého miestneho národného výboru v Kavečanoch, avšak na miestnom úrade v archíve nemal k dispozícii žiadne listiny, t.j. ani kúpnu zmluvu a ani evidenciu trvalého pobytu rodičov a navrhovateľa k týmto nehnuteľnostiam, vzhľadom na to, že trvalý pobyt bol pridelený navrhovateľovi resp. jeho rodičom ešte predchádzajúcim obvodným národným výborom Košice I, predtým ešte Miestnym národným výborom Košice, po roku 1948, keď vznikli národné výbory, tak bola táto časť evidovaná pod Obvodným národným výborom Košice I, dovtedy to bol Miestny národný výbor Kavečany, ako obec. Potvrdil, že navrhovateľ v dome býval stále, najprv s rodičmi, jeho prechodné pobyty nepozná a že domovú daň a neskôr daň z nehnuteľnosti a pozemkov platili najprv rodičia a neskôr navrhovateľ. Potvrdil, že od čas výstavby po súčasnosť nedošlo k žiadnym zmenám hraníc pozemkov navrhovateľa na mape. O problémoch s vlastníctvom sporných pozemkov sa v obci dozvedali postupne okolo roku 1994-1997, kedy ľudia mali záujem odpredávať svoje pozemky.
Na pojednávaní dňa 26.9.2013 právny zástupca navrhovateľa po poučení súdom podľa §120 ods.4 O.s.p. navrhoval vypočuť ďalších svedkov na preukázanie skutočností ohľadom sporného užívania teda spornej nehnuteľností navrhovateľom a jeho rodičmi, a to pánov M., K. M. H..
Právna zástupkyňa odporcu nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol návrh na doplnenie dokazovania podľa návrhu navrhovateľa, nakoľko výsledok týchto svedeckých výpovedí by neovplyvnil rozhodnutie v merite veci.
Vecná príslušnosť okresného súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v konkurznej podstate vyplýva z §9 O.s.p. (odkaz na Stanovisko obch. kolégia NS SR sp. zn. č. Obpj 1/99).
Podľa §80 písm.c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Ide o určovaciu žalobu, ktorá má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práva oprávnených záujmov.
Pre určenie, či sporné pozemky patria do vlastníctva navrhovateľa mal súd preukázaný naliehavý právny záujem, pretože v prípade úspechu v tomto konaní o tomto nároku by došlo k zmene zápisu vlastníckych práv k sporným pozemkom v katastri nehnuteľnosti a v takom prípade je vo veci vždy daný naliehavý právny záujem.
Na posúdenie vydržania sporných pozemkov navrhovateľom súd aplikoval Občiansky zákonník v znení novely č.509/1991 Z.z., účinnej od 1.1.1992 (ďalej v texte len Občiansky zákonník).
Podľa §130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
V zmysle §132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
V zmysle §134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
V zmysle §134 ods.4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerané ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa §868 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona (teda OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb.) i právne vzťahy vzniknuté pred 1. 1. 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako i nároky z nich vzniknuté pred 1. 1. 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa §872 ods.1 Občianskeho zákonníka, prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.1992 (z. č. 509/1991 Zb) právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.
Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.z. (novely OZ, ktorá do slovenského právneho poriadku opätovne zaviedla vydržanie) sa stal vlastníkom veci aj ten, ktorý bol oprávneným držiteľom veci po stanovenú dobu i pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona a to ku dňu účinnosti tohto zákona, t.j. najskôr k 1.1.1992, pričom dôsledky sa mohli uplatniť iba v prípade, že podmienky pre vydržanie tu boli dané v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb..
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na určenie, že je výlučným vlastníkom pozemku K.. Č.. XXX o výmere 356m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria a pozemku K.. Č.. XXX o výmere 329m2 druh pozemku záhrady, zapísaných na X. Č..XXX I. H.. Ú. H., Q.: H. F.., Q.: H., t.j. predmetom konania nie je rodinný dom (ďalej v texte označené len „sporné nehnuteľnosti“).
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Miestny národný výbor v Kavečanoch v roku 1959 predal rodičom navrhovateľa sporné pozemky, na ktorých si v roku 1960 postavili rodinný dom, ktorý užívali nepretržite až do 24.4.2008, kedy sa navrhovateľ z oznámenia, že bola vyhlásená verejná ponuka na predaj majetku úpadcu mimo dražby dozvedel, že jeho vlastníctvo je sporné.
Vzhľadom na uvedené súd posudzoval vydržanie vlastníctva k sporným pozemkom najprv u rodičov navrhovateľa a u navrhovateľa.
Držitelia veci, rodičia navrhovateľa a on sám, by museli preukázať, že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní o tom, že im sporná nehnuteľnosť patrí a to na podklade toho, že by s touto nehnuteľnosťou nakladali ako s vlastnou.
Dobrá viera je psychický stav držiteľa, kedy sa držiteľ domnieva, že mu vykonané právo patrí, aj keď tomu tak v skutočnosti nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, to znamená, tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napríklad existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná).
Povinnosť tvrdiť a dokázať tieto okolnosti pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu práva vydržaním. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existenciu právneho dôvodu, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod. Teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.
Základnou podmienkou vydržania však v každom prípade je, aby sa vlastník veci mal úmysel vzdať sa svojho vlastníctva v prospech držiteľa a odovzdať mu predmet vydržania do užívania a držiteľ by musel mať úmysel, že vec nadobúda už do svojej moci ako vlastník, aj keď obidvaja si pritom boli vedomí, že formálne k prevodu vlastníckeho práva nedochádza, ale že stav, ktorý takto nastal rešpektujú. Rozhodne pre túto skutočnosť je nevyhnutné uviesť dátum, kedy k tejto skutočnosti došlo.
Otec navrhovateľa P.D.H. E. (spolu s manž.) v roku 1959 odkúpil sporné pozemky od miestneho úradu a tieto užíval nepretržite až do času svojej smrti, t.j. do 13.1.1984.
Z citovaného textu zákona (§868 OZ) jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo k pozemku nadobudne vydržaním osoba, ktorá kedykoľvek po 1. 1. 1992 splní podmienky stanovené §134 OZ, teda dôsledky držby v podobe vydržania sa mohli u oprávneného držiteľa veci uplatniť iba v prípade, že podmienky pre vydržanie tu boli dané v deň nadobudnutia účinnosti zákona č.509/1991 Zb., t.j. k 1.1.1992.
Aj napriek skutočnosti, že otec navrhovateľa nesporne, podporené svedeckými výpoveďami a vyjadreniami, nadobudol sporné pozemky neperfektnou zmluvou a užíval ich 25 rokov, neboli v jeho prípade splnené predpoklady vydržania ku dňu 1.1.1992, nakoľko k jeho úmrtiu došlo v roku 1984. Náš právny poriadok vylučuje spätnú pôsobnosť zákona, retroaktivitu, preto otec navrhovateľa v období od 1959 do 1984 nemohol v zmysle Občianskeho zákonníka (novela č. 509/1991 Zb.) nadobudnúť sporné pozemky vydržaním.
Avšak, matka navrhovateľa (spolu s manž.) v roku 1959 odkúpila sporné pozemky od miestneho úradu a tieto užívala nepretržite až do času svojej smrti, t.j. do 15.4.2005, t.j. nepretržite aj po smrti manžela. Po celý čas, čo bolo preukázané účastníckymi, a podporené svedeckými výpoveďami a vyjadreniami, písomnými dôkazmi, tieto sporné pozemky v dobrej viere, že je ich vlastníkom a nepretržite v rozsahu 46 rokov užívala, platila za ne daň, starala sa a opatrovala. Pre vydržanie týchto nehnuteľností boli z jej strany splnené všetky zákonné predpoklady, pred novelou užívala pozemky 33 rokov a od novely zákona, od 1.1.1992 do 15.4.2005 (ak by sa počítala doba vo vzťahu k celej nehnuteľnosti, t.j. polovicu z majetku patriaceho do BSM aj po manželovi), spolu 13 rokov. V jej dobromyseľnosti o tom, že jej sporné pozemky patria ako vlastníkovi ju nikto, ani samotný odporca nijako nerušil, možno teda konštatovať, že boli preukázané tak subjektívne, ako aj objektívne predpoklady na vydržanie sporných nehnuteľností a teda súd dospel k záveru, že matka navrhovateľa S.M. E.Á. V.. G.Á., J.. XX.X.XXXX, L.. O. XX.X.XXXX, K. G. H. F. XXX vydržala vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu celej spornej nehnuteľnosti (t.j. aj tej, ktorá patrila nebohému manželovi) uplynutím kvalifikovanej vydržacej doby, dňom 1.1.2002. K uvedenému súd dospel tak, že lehotu na vydržanie nehnuteľnosti 10 rokov počítal vo vzťahu k vydržaniu vlastníctva nehnuteľnosti ako k celku (predtým sporná nehnuteľnosť patrila do BSM a otec navrhovateľa nehnuteľnosti už ako celok (nakoľko matka navrhovateľa nepretržite od času smrti manžela 13.1.1984 až po svoju smrť 15.4.2005 užívala sporné nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník) a teda nehnuteľnosti začala najskôr vydržiavať po smrti manžela v roku 1984, pričom vzhľadom na pôsobnosť zákona najskôr by mohlo vydržanie u nej vzniknúť dňom 1.1.1992, ale od 13.1.1984 do 1.1.1992 by neuplynulo 10 rokov, preto súd posudzoval začatie vydržania od 1.1.1992 až do 1.1.2002.
Ďalej sa súd zaoberal nadobudnutím vlastníctva vydržaním u navrhovateľa (nakoľko v petite žiada práve toto vysloviť.
V zmysle §134 ods.3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia je nevyhnutné posúdenie, či v osobe matky navrhovateľa vo vzťahu k vydržiavaniu sporných nehnuteľností ide v právnom význame o právneho predchodcu vydražiteľa.
Za právneho predchodcu vydražiteľa treba považovať osobu, ktorá mala držbu pred vydražiteľom a súhlasila s tým, aby držbu po nej mal vydržateľ.
V tomto konaní však navrhovateľ nepreukázal súdu žiadnym spôsobom, a ani nepoukázal na žiaden právny úkon (ani neperfektný), ktorým by jeho matka za života prejavila vôľu previesť na neho svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, resp. prejavila vôľu, aby práve on pokračoval v ich užívaní, tzn., že zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť, že navrhovateľ sa stal po svojej matke vydražiteľom
a ani skutočnosť, že matka navrhovateľa bola v právnom význame vo vzťahu k vydržaniu sporných nehnuteľností v pozícii právneho predchodcu vydražiteľa.
Na základe toho nie je možné pre účely vydržania vlastníctva navrhovateľom podľa §134 ods.3 OZ započítať dobu, po ktorú mala vec v oprávnenej držbe matka navrhovateľa.
Preto súd pre záver o tom, či navrhovateľ vydržal vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, posudzoval podmienky pre vydržanie samostatne (nezávisle od doby vydržania jeho matkou), z čoho vyplýva, že navrhovateľ mohol najskôr do držby sporných nehnuteľností vstúpiť 1. dňom po smrti svojej matky, t.j. od 16.4.2005, nakoľko počas jej života nehnuteľnosti nesporne patrili do jej vlastníctva a navrhovateľ.
Držba sporných nehnuteľností navrhovateľom by teda musela nerušene a nepretržite trvať od 16.4.2005 do 16.4.2015, čo však na neuplynutie zákonnej lehoty nie je možné.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo pre nedostatok právneho titulu nadobudnutia vlastníctva (vydržanie, dedenie), a to ani ako nástupca vo vydržaní po svojej matke, nakoľko matka počas života a ani na čas po smrti (závetom) neprejavila vôľu, aby navrhovateľ bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a teda v právnom význame nebola právnou predchodkyňou vydražiteľa a nenadobudol vlastnícke právo vydržaním ani v prípade, že by on sám (bez ohľadu na vydržanie matkou) bol od 16.4.2005 vstúpil do držby.
Na základe týchto skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa §79 O.s.p. konanie sa začína na návrh, z ktorého okrem iných náležitostí musí byť tiež zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
Z cit. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vo veciach pri konaniach, ktoré možno začať iba na návrh účastníkov je súd zásadne viazaný návrhom na začatie konania, prípadne v tej podobe, ako bol tento návrh v priebehu konania zmenený. O ničom inom súd v sporovom konaní bez súčinnosti navrhovateľov rozhodnúť nemôže. Prisúdiť viac, než čoho sa domáhali návrhy účastníkov môže len tam, kde to zákon výslovne pripúšťa (§153 ods.2 O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené, aj keď bolo súdom zistené a konštatované nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam matkou navrhovateľa, nebolo možné toto deklarovať aj vo výroku tohto rozsudku, vzhľadom na znenie petitu žaloby a v súlade s cit. §153 ods.2 O.s.p..
Na záver k vyššie citovanému súd považuje za potrebné uviesť, že nakoľko vlastníctvo matky navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam bolo konštitutívne zriadené vydržaním dňom 1.1.2002 a deklarované bolo v odôvodnení tohto rozsudku, je na navrhovateľovi a všetkých oprávnených dedičoch, aby sa žalobou o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke S.F. E.D. V.. G.D. (J.. XX.X.XXXX, L.. O. XX.X.XXXX, K. G. H. F. XXX) domáhali ich prisúdenia.
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca si náhradu trov konania vyčíslil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 27.9.2013 sumou 416,05 EUR za právne zastúpenie.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal odporcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).
Podľa § 20c vyhlášky (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013) za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.
Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa §11 ods.1 písm.a.) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa §14 ods.1, písm.a.), b.) a c.) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí napr. za tieto úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, zastupovanie na súde.
Podľa §14 ods.1, písm.a., b., c.) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, za konanie pred súdom.
Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Náhradu trov právneho zastúpenia procesne úspešnému odporcovi súd priznal za nasledujúce úkony právnej služby :
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 4.5.2011,
- účasť na pojednávaní dňa 23.9.2011,
- účasť na pojednávaní dňa 2.12.2011,
- účasť na pojednávaní dňa 17.2.2012,
- účasť na pojednávaní dňa 8.6.2012 (v zmysle §14 ods.5 písm.b.) vyhl. vo výške 1-iny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci),
- účasť na pojednávaní dňa 30.11.2012 (v zmysle §14 ods.5 písm.b.) vyhl. vo výške 1-iny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci),
- účasť na pojednávaní dňa 26.9.2013 (v zmysle §14 ods.5 písm.b.) vyhl. vo výške 1-iny, nakoľko na pojednávaní bol bez ďalšieho prejednania veci vyhlásený rozsudok),
spolu : 274 EUR (3 x 57+58,69+2 x 14,67+15,01), plus režijný paušál podľa za rok 2011/22,23 EUR (3 x 7,41), za rok 2012/22,89 (3x7,63), za rok 2013/7,81, celkovo 326,93 EUR.
Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Nakoľko odporcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania je procesne neúspešný navrhovateľ, ktorému bola uložená povinnosť náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Emílie Hambalekovej a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Košiciach dňa 26. Septembra 2013
JUDr. Jarmila Centková
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Mária Ušalová