Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-275-2012.pdf
PDF · 82.54 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/275/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu N., W. X, B. IČO XX XXX XXX, zastúpených V.. W. K., advokátkou, so sídlom B., Z. X. proti žalovanej M. W., štátnej občianske Slovenskej republiky, bytom G., Y. XX, o zaplatenie 201,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. novembra 2011, č.k. 19C/198/2011-40, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 201,84 Eur s 9,15 % úrokom z omeškania zo sumy 178,60 Eur od 24.07.2011 do zaplatenia, ako aj zmluvnej pokuty 0,05 % denne zo sumy 178,60 Eur od 24.07.2011 do zaplatenia. Určil, že podmienky v zmluve o úvere č. XXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 21.11.2008, uvedené v čl. II. v bode 2 (výška fixného úroku z istiny 3,2 % mesačne x 36 = 115,2 %), v bode 9. (ročná percentuálna miera nákladov vo výške 69,47 %), v bode 12 (ročná fixná úroková sadzba 69,47 %) sú neprijateľnými a z toho dôvodu neplatnými. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci dňa 21.11.2008 uzatvorili zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 298,75 Eur. Súčasťou tejto zmluvy bola dohoda o úroku, ktorý predstavoval 344,15 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver s dohodnutým úrokom v 36-tich mesačných splátkach s 3,2 % úrokom vo výške 538,- Sk mesačne. Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky. Podľa článku IV. bod 2 týchto všeobecných zmluvných podmienok v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok by mala byť žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky. Minimálna výška zmluvnej pokuty bola v týchto podmienkach 500,- Sk s tým, že bude splatná v najbližšej splátke. Podľa uvedených všeobecných zmluvných podmienok je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi paušálnu sumu výdavkov v sume 100,- Sk za každú zaslanú upomienku v súvislosti so splácaním úveru, za ktorú považuje aj oznámenie o odňatí výhody splátok úveru. Podľa čl. IV. bod 4 týchto všeobecných zmluvných podmienok je žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný v prípade omeškania žalovanej s úhradou platnej splátky úveru, alebo jej časti, a to písomne najneskôr po uplynutí 3 mesiacov od prvého dňa omeškania s úhradou splátky. Žalovanej bola vyplatená suma 9.000,- Sk, ktorej prevzatie žalovaná svojím podpisom potvrdila. K zaplateniu dlžných splátok bola žalobkyňa zo strany žalobcu vyzývaná viackrát s upozornením, že ak ich neuhradí, nastane splatnosť celého dlhu. O tom, že táto výzva bola žalovanej doručovaná, prípadne aj doručená, žalobca nepredložil žiaden doklad. Z poskytnutej sumy žalovaná podľa dohodnutých podmienok uhradila sumu 464,36 Eur. S poukazom na ust. § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. konštatoval, že medzi
účastníkmi vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť žalovanej úver a žalovanej povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v úverovej zmluve. Žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky, tak ako sa tomu zmluvou zaviazala. Žalovaná tak aj urobila a celú výšku úveru žalobcovi splatila. Prvostupňový súd s ohľadom na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 a § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá dňa 21.11.2008, neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorým dojednaniam dobrým mravom a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. Vyslovil názor, že v konkrétnom prípade zmluvné podmienky úveru nemajú charakter individuálne dojednaných podmienok. Zmluva bola na predtlačenom formulári. Niektoré časti tejto zmluvy sú svojím obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, a to predovšetkým v časti „predmet zmluvy“ - čl. II. v bode 2 (výška fixného úroku z istiny 3,2 % mesačne x 36 = 115,2 %) v bode 9. (ročná percentuálna miera nákladov vo výške 69,47 %), v bode 12 (ročná fixná úroková sadzba 69,47 %). Ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré žalobca od žalovanej požadoval za poskytnutý úver (mesačný úrok predstavoval podľa žalobcom nastavených podmienok 3,2 %). Takéto podmienky súd preto považoval v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za neprijateľné. Neprijateľné zmluvné podmienky sú v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenia hmotnoprávneho charakteru neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, preto súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií vyplývajúcich z neplatných zmluvných podmienok zamietol. Neplatnú zmluvnú podmienku nebolo možné znižovať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. zruší rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd rozhodol o neprijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Zdôraznil, že v posudzovanom prípade sa jednalo o úver spotrebiteľský podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a pre výšku odplaty žiadne zákonné obmedzenie neplatilo. Úver bol dohodnutý ako úver bez poplatkov. Jeho podmienky boli individuálne a vopred dohodnuté - na tlačive tzv. formulára, ktorý bol ako dôkaz k podanému žalobnému návrhu pripojený. Uviedol, že žalovaná do podania žalobného návrhu uhradila sumu 464,36 Eur, neuhradená zostala suma 178,60 Eur ako súčet nesplatenej istiny a zmluvného úroku (odplaty) z úveru, popri ktorej žalobca uplatňoval aj sumu 23,24 Eur za 7 kusov zaslaných upomienok, nakoľko paušálna suma náhrady za každú zaslanú upomienku po 100,- Sk, resp. 3,32 Eur bola v zmluve o úvere riadne dohodnutá. Popri uplatnenej sume 21,84 Eur sa žalobca tiež domáhal úroku z omeškania v zákonnej výške tejto sankcie a podľa predpisov občianskeho práva a zmluvnej pokuty v sadzbe 0,05 % denne, ktorá je rozhodne sumou primeranou k hodnote a významu ňou zabezpečenej povinnosti. Žalobca tiež preukázal, že dlžníka na splatenie úveru vyzval. Zastával preto názor, že uniesol dôkazné bremeno aj v časti doručenie oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a upomienok, ktoré tomuto oznámeniu predchádzali.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno uplatniť len z dôvodov stanovených v § 205 ods. 2 O.s.p. V preskúmavanej veci žalobca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa (súdiac podľa obsahu odvolania), že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa § 132 O.s.p.
Žalobca naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. vidí v skutočnosti, že súd neprihliadol na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v časti doručenia oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a upomienok, ktoré tomuto oznámeniu predchádzali. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod však neobstojí, nakoľko žalobca ako odvolateľ nedôvodne spája unesenie dôkazného bremena o doručení upomienok pre žalovanú s tou skutočnosťou, že súdu doložil upomienky, ktoré boli žalovanej doručované. Z obsahu spisu však nevyplýva a v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol, že upomienky sa aj dostali do dispozičnej sféry žalovanej. O tom, že výzvy boli žalovanej doručené, žalobca žiaden doklad nepredložil, a preto tento uplatnený dôvod neobstojí.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa zmluvu o úvere zo dňa 21.11.2008, ktorá je uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzavretia tejto zmluvy).
Právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravený zákonom č. 258/2001 Z. z. vzniká dohodou zmluvných strán, na základe ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V náväznosti na ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa dôvodne skúmal, či daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky, alebo neodporuje niektorým dojednaniam, dobrým mravom a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.
V posudzovanom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovanou ako so spotrebiteľom nevyjednával, nemajú teda charakter individuálnych zmluvných podmienok, zmluva je uzavretá na predtlačenom formulári, odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru, že niektoré časti uzavretej zmluvy sú svojím obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, a to v časti článku II. v bode 2 (výška fixného úroku z istiny 3,2 % mesačne x 36 = 115,2 %), v bode 9 (ročná percentuálna miera nákladov vo výške 69,47 %), v bode 12 (ročná fixná úroková sadzba 69,47 %), v dôsledku čoho správne prvostupňový súd tieto podmienky uvedenej zmluvy o úvere považoval za neprijateľné a z tohto dôvodu za neplatné.
S ohľadom na uvedené, nakoľko súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd stotožňuje aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.
V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto jej náhrada nebola priznaná.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .