Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-24-2022.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: V. J., narodený XX.X.XXXX, P. XXX/XX, P.-Y., a žalovanej: F. R. rod. R., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17335345, Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu sa zrušuje.
II. Nehnuteľnosti v katastrálnom území Sasinkovo, obec R., okres Hlohovec, zapísané -na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom P., katastrálny odbor ako parcela registra „E“ parcelné č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 511 m2 a -na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor ako parcely registra „E“ parcelné č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2 a parcelné č. XXX - záhrada o výmere 331 m2 sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu žalovanej sumu 1.910 eur, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2022 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a predmet podielového spoluvlastníctva by prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou nahradiť hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovanej prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Nárok na náhradu trov konania žalobca nežiadal priznať.
2. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území R., obec R., okres Hlohovec, zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ parcelné č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 511 m2, z ktorej žalobca vlastní podiel 120/128 a žalovaná 8/120 a na LV č. XXX ako parcely registra „E“ parcelné č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2 a parcelné č. XXX - záhrada o výmere 331 m2, z ktorých žalobca vlastní podiel 56/64 a žalovaná 8/64. Celková výmera pozemkov žalovanej tak predstavuje 78,70 m2, ktoré boli v znaleckom posudku č. 206/2022 z 22.11.2022 ohodnotené na sumu 1.910 eur. Žalobca je obmedzovaný v užívaní svojho spoluvlastníckeho podielu na opísaných nehnuteľnostiach z dôvodu, že žalovaná ako nezistený vlastník, zastúpený zo zákona Slovenským pozemkovým fondom, mu bráni v stavbách na pozemkoch, ktorých nie je výlučným vlastníkom. Keďže podiel žalovanej na pozemkoch je malý a ich reálna deľba preto nie je účelná, tiež s poukazom na zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, žalobca ako väčšinový spoluvlastník žiadal, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva boli
opísané nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva za špecifikovanú náhradu. Právne žalobu odôvodnil § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: kúpnu zmluvu zo dňa 16.9.2022, grafickú identifikáciu parciel, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXX, znalecký posudok č. 206/2022 z 22.11.2022, kópiu katastrálnej mapy.
3. Slovenský pozemkový fond ako zástupca nezistených vlastníkov nehnuteľností v zmysle § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. sa za žalovanú k žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci pojednával bez prítomnosti zástupcu žalovanej, ktorý sa nedostavil na predvolanie, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania; posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vypočul si jeho prednes na pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami založenými žalobcom do spisu, doručenými následne zástupcovi žalovanej bez spochybnenia ich obsahu, pričom za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti.
5. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.9.2022 súd zistil, že žalobca ako kupujúci nadobudol od predávajúcich L. X. a C. P. nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R. mal súd preukázané, že žalobca je spoluvlastník parcely registra „E“ parcelné č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 511 m2 v podiele 120/128 a žalovaná je spoluvlastníčkou tejto parcely v podiele 8/120. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R. mal súd preukázané, že žalobca je spoluvlastník parciel registra „E“ parcelné č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2 a parcelné č. XXX - záhrada o výmere 331 m2 v podiele 56/64 a žalovaná je spoluvlastníčkou týchto pozemkov v podiele 8/64. Zo znaleckého posudku znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác Ing. Antona Fuzáka č. 206/2022 zo dňa 22.11.2022 vyplynulo, že všeobecná hodnota pozemkov vo výmere 78,70 m2 zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalovanej je zaokrúhlene 1.910 eur.
6. Žalobca na pojednávaní dňa 22.6.2023 uviedol, že sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v ktorom sa ocitol so žalovanou F. R. tak, že kúpil zvyšné podiely na nehnuteľnostiach s vedomím, že táto podielová spoluvlastníčka je neznáma osoba s nezisteným pobytom a bude preto potrebné vysporiadať spoluvlastníctvo cestou súdneho konania. Podľa vypracovaného znaleckého posudku, ktorý založil žalobca do spisu, je hodnota jej spoluvlastníckeho podielu 1.910 eur a túto sumu je žalobca pripravený poukázať žalovanej prostredníctvom jej zástupcu Slovenského pozemkového fondu.
7. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci.
9. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka: 1.rozdelenie veci, 2.prikázanie veci za primeranú náhradu, 3.nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
10. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Podľa § 13 citovaného zákona, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. Podľa § 16 citovaného zákona, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13) (ods. 1 písm. b) . Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca (ods. 2).
11. V konaní bolo preukázané a nebolo ani sporné, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré nie sú vzhľadom na malý podiel žalovanej reálne deliteľné. Keďže žalobca ako väčšinový spoluvlastník už naďalej nemieni zotrvávať v spoluvlastníctve so žalovanou, s ktorou sa nemohli mimosúdne dohodnúť na jeho zrušení a vzájomnom vyporiadaní, lebo ide o neznámu osobu, resp. osobu nachádzajúcu sa na neznámom mieste, zastúpenú v tomto konaní Slovenským pozemkovým fondom, súd zrušil ich spoluvlastníctvo a prikázal predmet spoluvlastníctva žalobcovi za primeranú náhradu 1.910 eur, ktorá nebola v konaní sporná. Túto sumu sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanej na účet Slovenského pozemkového fondu v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
12. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
13. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku na náhradu trov konania. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci zavedením sudcovského moderačného práva, pričom musí ísť o výnimočné okolnosti prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť pre nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi môže spočívať i v okolnostiach, za akých bol nárok uplatnený na súde. V danej veci nebolo možné uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, lebo ďalší spoluvlastník je neznámy, resp. má neznámy pobyt, a je tu preto aj reálny predpoklad neúspešného vymoženia trov od neho. Tiež vzhľadom na predmet, priebeh konania i skutočnosť, že stranám v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, bolo vhodné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a stranám náhradu trov konania nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.