Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-23-2013.pdf
PDF · 97.99 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: W.Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D., zast. JUDr. Alexandrom Kostolanským, advokátom, Štúrova 4, Piešťany, proti odporcovi: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, R., o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 18.2.2013, doplneným dňa 22.3.2013, domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie sumy 7.500 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.2.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody, ku ktorej došlo tým, že odporca odcudzil 7 ks nerámovaných obrazov ako dedičstvo po akad. mal. E. I., zrolovaných do tuby, namaľovaných temperou na fotopapier autorkou E. I., ktorá ich darovala pred 25 rokmi navrhovateľovi.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, tento žiadal zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľovi žiadne obrazy neodcudzil, navyše aj trestné oznámenie podané navrhovateľom na odporcu v tejto veci bolo odmietnuté. Nejednalo sa o obrazy, ale o pracovné náčrty nachádzajúce sa v priestore kumbálku na I. XX H. R., ktoré mu navrhovateľ ústnym prehlásením daroval. Sumu 7.500 eur odporca spochybnil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dokladmi: oznámením navrhovateľa o podozrení zo spáchania trestného činu na odporcu adresovaným Okresnej prokuratúre Bratislava III zo dňa 17.5.2012, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I , odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-1214/SMS-B1-2012 zo dňa 23.7.2012, fotokópiami 3 ks malieb, 1 fotografiou maľby, 1 negatívu, obsahom spisu OR PZ Bratislava I, odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-1214/SMS-B1-2012, obsahom dedičského spisu Okresného súdu Bratislava I po neb. E. I. č. 2D/631/2008, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Z písomného návrhu súd zistil, že navrhovateľ sa náhrady škody od odporcu domáhal z dôvodu, že odporca z priestorov kumbálku pri ateliéri na I. XX H. R. odcudzil navrhovateľovi umelecké diela - 7ks obrazov ako dedičstvo po akad. mal. E. I., v čase podania návrhu nevyčíslenej hodnoty, ktoré následne odporca odpredal Združeniu Lepší svet n.o., čo malo potvrdzovať písomné stanovisko riaditeľa a zástupkyne združenia zo dňa 8.3.2012. Podľa nepreverenej informácie združenie vyplatilo odporcovi za tieto diela 7.500 eur, následne ich zreštaurovalo za 6.000 eur.
V zmysle výzvy súdu na odstránenie vád podania, v písomnom podaní zo dňa 19.3.2013 navrhovateľ uviedol, že k odcudzeniu diel odporcom došlo v priebehu júna 2012. Jednalo sa o 7 ks obrazov nerámovaných, zrolovaných do tuby, namaľovaných temperou na fotopapier, 3 ks o rozmere 1,5 x 2m, 2ks o rozmere 3 x 1,5 m, 2ks o rozmere 3x3,5m. Autorka E. I. mu obrazy pred 25 rokmi darovala, nakoľko s navrhovateľom mali dobrý vzťah a navrhovateľ jej pri práci často pomáhal. Z dôvodu, že obrazy neboli cenené, navrhovateľ nedokázal presne stanoviť ich hodnotu .
Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že jeho teta E. I. zomrela asi v r. 2009 v byte na T. XX H. R., bola slobodná a bývala sama, pomáhala jej opatrovateľka. Navrhovateľ do 35 roku života ju navštevoval, následne sa rozviedol, odsťahoval a prestal ju navštevovať. Kumbál, kde sa predmetné obrazy nachádzali bol na I. XX H. R., ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti pri nebytovom priestore - ateliéri, ktorý mala E.. I. prenajatý. Od malička navrhovateľ pomáhal E.. I. kresliť, robiť náčrty, lepiť. Predmetné náčrty a skice, za ktoré navrhovateľ požaduje od odporcu úhradu 7.500 eur pomáhal navrhovateľ nebohej E.. I. taktiež kresliť, tieto sa nachádzali v kumbále pri ateliéri t.j. výťahovej šachte slúžiacej na odkladanie vecí súvisiacich s prácou E.. I. ako akademickej maliarky, kde boli odložené všetky náčrty a skice, o ktorej šachte okrem navrhovateľa a poručiteľky nikto vedomosť nemal. Predmetné náčrty považuje navrhovateľ za svoje vlastníctvo z dôvodu, že ich pomáhal E.. I. kresliť a mal od kumbálu kľúče, hoci právny úkon darovania medzi nimi robený nebol.
Po smrti S. Greinerovej bol navrhovateľ vyzvaný Bytovým družstvom na vypratanie ateliéru na I. Z.., pričom kumbál - výťahovú šachtu nevypratával, nakoľko o nej nemalo vedomosť ani bytové družstvo, preto sa navrhovateľ považoval za vlastníka i tohto priestoru. Asi v septembri 2011 sa dostavil spoločne s odporcom do tohto kumbálu, s ktorým mal obchodné vzťahy týkajúce sa predaja starožitností, v ktorej oblasti odporca podnikal, za účelom, aby odporca kumbál vypratal, hodnotnejšie veci nešpecifikované podľa svojho uváženia vybral s tým, že neskôr sa dohodnú, čo s nimi. Navrhovateľ poskytol odporcovi i kľúče od kumbálu. Odporca následne kumbál vypratal, avšak náčrty, za ktoré žiada náhradu škody, bez informovania navrhovateľa vzal a tvrdil , že ich daroval združeniu Lepší svet. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v podstate nedokáže špecifikovať, aké konkrétne veci sa v šachte nachádzali. Až v januári 2012 ho syn N. I. informoval o vydanom kalendári po E.. I. nadáciou občianskym združením Lepší svet, ktoré náčrty upravilo a odpredávalo za sumu 7.500 eur, ktorou sumou si aj navrhovateľ vyčíslil výšku škody.
Ako ďalej navrhovateľ uviedol, odporcovi predmetné náčrty po E.. I. nikdy nedaroval a skutočnosť, že si uplatňuje náhradu škody za 7 náčrtov - obrazov, tento počet uviedol odporca vo výpovedi na Okresnej prokuratúre Bratislava I. Dedičom obrazov, skíc, náčrtov po neb. E.. I. síce navrhovateľ nebol, avšak predmetné náčrty, za ktoré požaduje od odporcu náhradu škody, počas života s poručiteľkou tvoril a vyrastal s ňou, preto sa cíti ich vlastníkom. Závet E.. I. rešpektoval.
Z výpovede odporcu súd zistil, že navrhovateľa pozná od roku 2009, odkedy mu navrhovateľ prinášal na predaj veci patriace E.. I. z bytu na T. Z.. H. R. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a keď sa už veci z bytu nedali odpredať, tak mu navrhovateľ navrhol z kumbálu - výťahovej šachty 2x2m2pri ateliéri na I. Z.., kde bol neporiadok s naukladanými rámami, knihami. Súčasne mu navrhovateľ navrhol, že ak kumbál vyprace, môže si nešpecifikované veci hodiace sa odporcovi zobrať s tým, že sa následne dohodnú. Následne odporca kumbál vypratal, okrem knižiek, časopisov o umení sa tam nachádzali prázdne rolky papiera, „načmárané“ baliace rolky z 50-tych rokov uhlíkom, pastelom, ktoré daroval neziskovej organizácii Lepší svet, avšak nevedel sa vyjadriť ku špecifikácii ani počtu týchto roliek. Kľúče od kumbálu odporca riadne odovzdal navrhovateľovi po vyprataní a v nasledujúcom období navrhovateľ ešte 2 krát kontaktoval odporcu za účelom odpredaja starého nábytku. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, žeby veci, ktoré on daroval neziskovej organizácii, bol ich vlastníkom.
Z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I Osvedčenia o dedičstve č.k. 2D/637/2008 zo dňa 19.3.2009, právopl. 3.4.2009 po neb. E. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, R., zomr. XX.XX.XXXX, súd zistil, že bolo okrem iného potvrdené dedičstvo po poručiteľke na základe zanechaného závetu, na základe ktorého sa dedičkami špecifikovaných obrazov nachádzajúcich v ateliéri na I. Z.. H. R. a v byte poručiteľky na T. XX H. R. stali v podiele 7/10-ín T. G., A.. F. /opatrovateľka poručiteľky/ a v podiele 3/10-iny jej dcéra N. G.. Dedičkou ostatného majetku : šatstva, prádla v byte
poručiteľky a rôznych skíc a kresieb /poškodených, nekompletných/ nachádzajúcich sa v ateliéri na I. Z.. sa stala T. G., A.. F. v celosti.
Ako súd zistil zo znaleckého posudku PhDr. B. D., CSc. č. 5/2009 ohľadne ocenenia obrazov autorky akad. mal. E. I. z ateliéru a bytu k predmetnému dedičskému konaniu, boli ocenené konkrétne obrazy v počte 40 ks, pričom do celkovej finančnej hodnoty obrazov boli zahrnuté aj „desiatky najrôznejších skíc a finálnych kresieb“ nachádzajúcich sa v ateliéri, na ktorých sa podpísal zub času, v dôsledku čoho boli poškodené, zašpinené, nekompletné, s viacerými stopami zatekania, dnes nepoužiteľné. V zmysle Závetu poručiteľky E.. I. zo dňa 3.6.2008, táto okrem iného zanechala navrhovateľovi bytové zariadenie a podiel na nehnuteľnosti byte č. 3 na T. XX H. R..
Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I ČVS: ORP-1214/SMS-B1-2012 súd zistil, že navrhovateľ podaním zo dňa 23.5.2012 podal na odporcu Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu krádeže, podvodu, porušovania autorských práv a poškodzovania cudzích práv z dôvodu, že mu odporca odcudzil z priestorov kumbálku pri ateliéri na I. XX H. R. 7 ks umeleckých diel nevyčíslenej hodnoty, ktoré odporca odpredal združeniu Lepší svet n.o., ktoré diela zdedil po akad. mal. E. I. a mali byť údajne odpredané za 7.500 eur odporcom.
Uznesením OR PZ Bratislava I, odbor poriadkovej polície, ČVS : ORP-1214/SMS-B1-2012 zo dňa 23.7.2012 bolo vyššie uvedené trestné oznámenie navrhovateľa odmietnuté z dôvodu, že zo strany odporcu, ktorý sa domnieval, že mu diela boli darované, nebola naplnená skutková podstata žiadneho z trestných činov.
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava I č.k. 1 Pn 809/12-10 zo dňa 22.8.2012 zamietla ako nedôvodnú s vyhodnotením nepreukázania vlastníckeho práva navrhovateľa k uvádzaným dielam, jednak z dôvodu, že nedošlo k spáchaniu prečinu krádeže ani iného trestného činu odporcom v súvislosti s podaným trestným oznámením.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo / ušlý zisk/.
Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľa (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 120 ods. 1 Obč. zák., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu - na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je resp. navrhovateľ nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený odporca.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom
b/ existencia škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku
d/ zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu.
Predmetom posudzovania nároku navrhovateľa je náhrada škody vo výške 7.500 eur predstavujúca hodnotu obrazov, náčrtov v počte 7 ks vyhotovených akad. mal. E. I., zomr. dňa XX.XX.XXXX, ktoré údajne odporca navrhovateľovi odcudzil a následne odpredal neziskovej organizácii za sumu 7.500 eur
Je nepochybné, že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení dôvodnosti nároku je na navrhovateľovi, teda v prejednávanej veci, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu.
Prvoradým predpokladom vyhovenia návrhu navrhovateľa je preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore, t.j. že je vlastníkom vecí, za ktoré požaduje od odporcu náhradu škody. Navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu preukazoval viacerými odporujúcimi si tvrdeniami, a to 1./v písomnom návrhu, ako i v trestnom oznámení tým, že je dedičom obrazov, náčrtov a skíc po neb. E. I.
2/ v druhom písomnom podaní doručeným súdu tým, že mu predmetné náčrty a skice pred 25 darovala neb. E.. I., avšak právny úkon darovania sa medzi nimi neuskutočnil, nakoľko darovanie považoval navrhovateľ za samozrejmosť
3./ cíti sa ich vlastníkom, pretože ich poručiteľke v mladosti pomáhal kresliť, načrtávať a od kumbálu, / výťahovej šachty/, pri ateliéri na I. Z.. H. R., ktorý mala E.. I.Á. ako akademická maliarka prenajatý, mal okrem poručiteľky len on kľúč a nik okrem nich o tomto kumbále, kde boli naukladané rôzne veci, okrem iných i predmetné náčrty a skice, okrem navrhovateľa a poručiteľky nemal vedomosť nik.
Zo závetu neb. akad. maliarky E. I., zomr. XX.XX.XXXX, ako i z dedičského rozhodnutia po nej súd zistil, že táto všetky obrazy, náčrty, skice / i poškodené/v jej byte na Heydukovej 23, ako i v ateliéri na I. H. R. odkázala nie navrhovateľovi, ale T. G., svojej opatrovateľke pred smrťou. Navrhovateľ si preto aktívnu legitimáciu nemôže odvodzovať ako dedič náčrtov, skíc po E.. I.. Navrhovateľ taktiež nepreukázal, žeby mu veci, za ktoré žiada náhradu škody od odporcu poručiteľka v minulosti darovala, sám uviedol, že právny úkon darovania si automaticky sám odvodzoval. Čo sa týka preukazovania svojho vlastníckeho práva k veciam, za ktoré žiada náhradu škody tým, že sa cíti navrhovateľ ich vlastníkom pretože ich v mladosti pomáhal E.. I. kresliť, robiť náčrty a že výlučne on s poručiteľkou mali kľúče od kumbálu pri ateliéri, o ktorom kumbále nik nevedel, predsa nemôže preukazovať vlastnícke právo navrhovateľa k požadovaným náčrtom, skicám len výlučne svojim subjektívnym pocitom a skutočnosťou, že mal od kumbálu kľúč. Navyše sám navrhovateľ uviedol, že poručiteľku pred smrťou nenavštevoval vôbec od roku 1989 od svojho rozvodu. Keďže prvoradým predpokladom vyhovenia návrhu navrhovateľa bolo ním preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore, čo však nepreukázal, súd predovšetkým z tohto dôvodu návrh zamietol.
Odhliadnuc od vyššie uvedenej skutočnosti zamietnutia návrhu súd poukazuje i na to, že v konaní navrhovateľ vôbec nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok vzniku jeho nároku na náhradu škody, vôbec nepreukázal, žeby odporca odcudzil z kumbálu skice, náčrty, príp. obrazy, nakoľko sám mu umožnil kumbál vypratať a odovzdal mu i kľúče; navrhovateľ ani nedokázal špecifikovať konkrétne veci, za ktoré požaduje náhradu škody, ani odôvodniť výšku škody 7.500 eur, ktorú odvodzoval od údajného tvrdenia zástupcov neziskovej organizácie, ktorej mal odporca skice, náčrty, príp. obrazy vyhotovené akad. mal. E. I. odpredať; rovnako nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi zavineným konaním odporcu odcudzenia a vzniknutou škodou za neurčité veci. Navrhovateľ navrhoval na preukázanie výšky škody a ozrejmenia skutočnosti, či im odporca odpredal a vôbec čo im odpredal ako náčrty, skice alebo obrazy po neb. E. I. , osloviť zo strany súdu neziskovú organizáciu Lepší svet. Vykonať tento dôkaz súd odmietol z dôvodu, že dôkazné bremeno je na navrhovateľovi a bolo by porušením práva rovnosti účastníkov, keby súd namiesto účastníka v jeho prospech preukazovania dôvodnosti návrhu zabezpečoval kľúčové dôkazy. Taktiež súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovanej svedkyne PhDr. Š., ktorá v budove nadácie Lepší svet videla obrazy vyhotovené E.. I., ale už upravené a zarámované a predané týmto združením, nakoľko tento dôkaz by bol pre posúdenie sporu irelevantný.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ako i z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nároku na náhradu škody v zmysle § 420, § 421 Obč. zák. , súd návrh ako bezdôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi nepriznal ich náhradu, nakoľko tento žiadne trovy nežiadal.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým ,že
a/ v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnu-
tie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.