Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-61-2013.pdf
PDF · 114.75 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a prísediacich G.. G. T. a P.. U. H., v trestnej veci obžalovaného U. M., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 26. 09. 2013, t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: U. M., nar. XX.XX.XXXX v Komárne, trvale bytom A. - T., P. Č.. XXX/XX, prechodne bytom Q. D. XX, E. Ž., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
u z n á v a sa vinným, že
dňa 13.02.2013 v čase asi o 19.00 hod. vošiel do priestorov rodinného domu číslo popisné XX, v obci Q. D., E. Ž., ktorý obývali Y. Š., nar. XX.XX.XXXX a P. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Q. D. Č.. XX, kde ho menovaní dobrovoľne vpustili, následne došlo medzi nimi a U. M. ku konfliktu, kedy U. M. neuposlúchol ich výzvu, aby priestory ich domu opustil a v tomto i naďalej zotrval a následne došlo k fyzickým útokom zo strany obvineného, pri ktorých za presne nezistených okolností U. M. hrdúsil poškodenú Y. Š., čím jej spôsobil drobné škrabance na krku po oboch stranách, následne v postavení útočníka a poškodenej tvárou v tvár prudkým tupým nárazom (úderom) o pevný mäkkoelastický predmet (päsť) veľkou intenzitou Y. Š. spôsobil podliatinu na brade so škrabancom, pričom úder päsťou do brady poškodenej viedol najpravdepodobnejšie k otraseniu jej mozgu, nasledovala porucha vedomia a pád na záhlavie, kedy nárazom hlavy poškodenej o pevnú tvrdú podložku vzniklo pomliaždenie mäkkých častí záhlavia a zadnej časti temena, pričom nasledoval smrtiaci útok za použitia inej formy vonkajšieho mechanického násilia, nakoľko poranenia hlavy zistené pri pitve neboli takého charakteru, ktoré by poukazovali na život ohrozujúce poranenie mozgu a štruktúr lebky, kedy na základe záverov doplnku znaleckého posudku KEU PZ odvetvie kriminalistická balistika a chémia, bolo ustálené, že obvinený do poškodenej Y. Š. v pozícii od chrbta zo vzdialenosti 20cm až 40 cm najmenej dva krát vystrelil z doposiaľ nestotožnenej strelnej zbrane, nezisteného kalibru, pričom najpravdepodobnejšou príčinou smrti Y. Š. bolo strelné poranenie so stratou krvi mimo cievnu cirkuláciu s následným opuchom a odkrvením mozgu, P. Š. fyzickým útokom a to opakovaným udieraním pevným tvrdým hranatým až oblohranatým úzkym predmetom, s veľmi veľkou intenzitou úderov, spôsobil päť tržnozmliaždených rán v oblasti vlasatej časti hlavy, dve tržnozmliaždené rany na čele vpravo, ako aj okuliarovitý hematóm na pravej očnici, tieto nasvedčovali tomu, že poškodený počas vzniku týchto zranení ležal na podložke v polohe dole tvárou, pričom útočník viedol údery spoza a sponad hlavy poškodeného a prenos energie pri týchto úderoch spôsobil pasívne poranenie čela a nosa o podložku, následne obvinený do P. Š. vystrelil zo vzdialenosti 50 cm tesne za sebou najmenej štyri rany z doposiaľ nezistenej strelnej zbrane kalibru 7,65 mm Browning, z toho tri do oblasti brucha, a to pečene, žalúdka a obličiek, a jednu do pravého ramena, pričom najpravdepodobnejšou príčinou smrti bolo strelné poranenie brucha s vykrvácaním do brušnej
dutiny, následne telá odtiahol do kotolne, kde nožom, sečným nástrojom - sekerou a pílkou obidve telá rozčlenil, vybral orgány, oddelil kožu a svalstvo, končatiny od trupu, časti tiel vložil do igelitových vriec, ktoré našiel v garáži, tieto nahádzal do kufra motorového vozidla Nissan Double Cab, ev. č. A. XXX B., pričom hlavy z obidvoch tiel, torzo hrudníka krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, spolu s panvou a zvyškom mužského pohlavného údu a časť kože, svalstva a podkožia, amputované a od kože svalstva, tuku a podkožia, čiastočne očistené dva páry ramenných kostí, dva páry stehnových kostí, dva páry predlaktí a dva páry predkolení nechal uložené v dvoch plastových prepravkách a plechovej nádobe v zadnej časti rodinného domu súpisné číslo 10, vo Veľkej Lehote, v miestnosti pre dobytok, kde boli zaistené pri domovej prehliadke dňa 17.2.2013 a následne sa v nočných hodinách z 15.2.2013 na 16.2.2013, na nezistených miestach a nezisteným spôsobom, zbavil ostatných častí tiel, pričom dňa 28.3.2013 boli na odpočívadle cesty I/51, medzi obcami Čifáre a Veľký Ďur, v levickom okrese, nájdené ľudské ostatky a to prst, pravé pľúca, ľavé pľúca so štruktúrami pľúcnej bránky a medzihrudia a bránica, z ktorých bola izolovaná a analyzovaná DNA, pričom z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil biologického materiálu, zaisteného zo stopy č. 1 - prst, je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky zaistenej od Y. Š. a DNA profil ostatného biologického materiálu je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky zaistenej od P. Š.P., v čoho dôsledku si poškodená Y. P. v spojitosti s úmrtím Y. Š. a P. Š. uplatnila škodu vo výške 2809,41 €, ako i nárok na nemajetkovú psychickú ujmu vo výške 200.000,- €,
teda
iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na dvoch osobách, závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a
v obydlí iného neoprávnene zotrval a taký čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku
čím s p á ch a l
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ (s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák.), písm. c/ Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.)
v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.)
za to sa o d s u dz u j e:
Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 a 8 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Tr. zák. § 46 Tr. zákona k nepodmienečnému úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to
- kuchynský nôž s čiernou rukoväťou -- lovecký nôž v koženom púzdre
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, Ž. vo výške 1 997,40 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Y. P., A.. XX. XX. XXXX, W. X. XX, Ž. zo zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na konanie o občiansko-právnych veciach.
odôvodnenie:
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný U. M. dňa 13. 02. 2013 v čase asi o 19.00 hod. vošiel do priestorov rodinného domu číslo popisné XX, Q. E. Q. D., E. Ž., ktorý obývali Y. Š., nar. XX.XX.XXXX a P. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Q. D. Č.. XX, kde ho menovaní dobrovoľne vpustili, následne došlo medzi nimi a U. M. ku konfliktu, kedy U. M. neuposlúchol ich výzvu, aby priestory ich domu opustil a v tomto i naďalej zotrval a následne došlo k fyzickým útokom zo strany obvineného, pri ktorých za presne nezistených okolností U. M. hrdúsil poškodenú Y. Š., čím jej spôsobil drobné škrabance na krku po oboch stranách, následne v postavení útočníka a poškodenej tvárou v tvár prudkým tupým nárazom (úderom) o pevný mäkkoelastický predmet (päsť) veľkou intenzitou Y. Š.P. spôsobil podliatinu na brade so škrabancom, pričom úder päsťou do brady poškodenej viedol najpravdepodobnejšie k otraseniu jej mozgu, nasledovala porucha vedomia a pád na záhlavie, kedy nárazom hlavy poškodenej o pevnú tvrdú podložku vzniklo pomliaždenie mäkkých častí záhlavia a zadnej časti temena, pričom nasledoval smrtiaci útok za použitia inej formy vonkajšieho mechanického násilia, nakoľko poranenia hlavy zistené pri pitve neboli takého charakteru, ktoré by poukazovali na život ohrozujúce poranenie mozgu a štruktúr lebky, kedy na základe záverov doplnku znaleckého posudku KEU PZ odvetvie kriminalistická balistika a chémia, bolo ustálené, že obvinený do poškodenej Y. Š. v pozícii od chrbta zo vzdialenosti 20cm až 40 cm najmenej dva krát vystrelil z doposiaľ nestotožnenej strelnej zbrane, nezisteného kalibru, pričom najpravdepodobnejšou príčinou smrti Y. Š. bolo strelné poranenie so stratou krvi mimo cievnu cirkuláciu s následným opuchom a odkrvením mozgu, P. Š. fyzickým útokom a to opakovaným udieraním pevným tvrdým hranatým až oblohranatým úzkym predmetom, s veľmi veľkou intenzitou úderov, spôsobil päť tržnozmliaždených rán v oblasti vlasatej časti hlavy, dve tržnozmliaždené rany na čele vpravo, ako aj okuliarovitý hematóm na pravej očnici, tieto nasvedčovali tomu, že poškodený počas vzniku týchto zranení ležal na podložke v polohe dole tvárou, pričom útočník viedol údery spoza a sponad hlavy poškodeného a prenos energie pri týchto úderoch spôsobil pasívne poranenie čela a nosa o podložku, následne obvinený do P. Š. vystrelil zo vzdialenosti 50 cm tesne za sebou najmenej štyri rany z doposiaľ nezistenej strelnej zbrane kalibru 7,65 mm Browning, z toho tri do oblasti brucha, a to pečene, žalúdka a obličiek, a jednu do pravého ramena, pričom najpravdepodobnejšou príčinou smrti bolo strelné poranenie brucha s vykrvácaním do brušnej dutiny, následne telá odtiahol do kotolne, kde nožom, sečným nástrojom - sekerou a pílkou obidve telá rozčlenil, vybral orgány, oddelil kožu a svalstvo, končatiny od trupu, časti tiel vložil do igelitových vriec, ktoré našiel v garáži, tieto nahádzal do kufra motorového vozidla Nissan Double Cab, ev. č. A. XXX B., pričom hlavy z obidvoch tiel, torzo hrudníka krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, spolu s panvou a zvyškom mužského pohlavného údu a časť kože, svalstva a podkožia, amputované a od kože svalstva, tuku a podkožia, čiastočne očistené dva páry ramenných kostí, dva páry stehnových kostí, dva páry predlaktí a dva páry predkolení nechal uložené v dvoch plastových prepravkách a plechovej nádobe v zadnej časti rodinného domu súpisné číslo XX, vo Q. D., v miestnosti pre dobytok, kde boli zaistené pri domovej prehliadke dňa 17.2.2013 a následne sa v nočných hodinách z 15.2.2013 na 16.2.2013, na nezistených miestach a nezisteným spôsobom, zbavil ostatných častí tiel, pričom dňa 28.3.2013 boli na odpočívadle cesty I/51, medzi obcami Čifáre a Veľký Ďur, v levickom okrese, nájdené ľudské ostatky a to prst, pravé pľúca, ľavé pľúca so štruktúrami pľúcnej bránky a medzihrudia a bránica, z ktorých bola izolovaná a analyzovaná DNA, pričom z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil biologického materiálu, zaisteného zo stopy č. 1 - prst, je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky zaistenej od Y. Š. a DNA profil ostatného biologického materiálu je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky zaistenej od P. Š., v čoho dôsledku si poškodená Y. P. v spojitosti s úmrtím Y. Š. a P. Š. uplatnila škodu vo výške 2809,41 €, ako i nárok na nemajetkovú psychickú ujmu vo výške 200.000,- €.
Záver súdu o preukázaní vyššie uvedeného skutkového deja vychádza z vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý urobil vyhlásenie, že sa z jeho spáchania cíti byť vinným, ktoré vyhlásenie súd potom ako obžalovaný kladne odpovedal na otázky položené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ prijal a vyhlásil, že vykoná iba dôkazy súvisiace s ukladaním trestu a ochranného opatrenia, ako aj s rozhodovaním o nároku poškodenej na náhradu škody.
Obžalovaný po právnej stránke tým, že iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na dvoch osobách, závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods.
2 písm. a/, písm. b/ (s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák.), písm. c/ Tr. zák. ( s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.), pretože v obydlí iného neoprávnene zotrval a taký čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Obžalovaný takto konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák., ktorý úmysel súd vyvodil jednak zo spôsobu útoku voči poškodeným, t.j., že na útok voči poškodeným použil jednak strelnú zbraň, z ktorej najmenej štyrikrát zasiahol poškodeného P. Š. a minimálne dva krát poškodenú Y. Š. a jednak zo spôsobu ako naložil s telami poškodených po ich usmrtení.
Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zák.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný U. M. je druhýkrát ženatý. Z jeho druhého manželstva pochádzajú dve dcéry vo veku 3 roky a 10 mesiacov. K trvalému bydlisku je prihlásený v Nitre, prechodne v obci Veľká Lehota, kde vlastní rodinný dom, ktorý využíval s rodinou na rekreačné účely. Mestom Nitra ani Obcou Veľká Lehota nie je obžalovaný bližšie hodnotený. Neevidujú voči nemu žiadne priestupkové konanie a nebol ani prejednávaný v komisii verejného poriadku Obce Veľká Lehota. Z lustrácie evidencie priestupkov vyplýva, že tento od roku 1990 nemá žiadny záznam. Nie je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Zo správy MV SR vyplýva, že obžalovaný je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 399,82 Eur mesačne. Zo správy Daňového úradu Nitra vyplýva, že tento nie je registrovaný na žiadnu daň. Zo správy ÚVV Banská Bystrica vyplýva, že jeho správanie počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, dodržiaval ústavný poriadok, plnil príkazy bez výhrad, neprejavoval známky agresivity pri komunikácii. V priebehu výkonu väzby sa však u obžalovaného objavili zdravotné ťažkosti, psychosomatického rázu. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Z výpisu evidencie zbraní a streliva vyplýva, že obžalovaný má na seba evidovaných niekoľko strelných zbraní, a to 4 samonabíjacie pištole, guľovobrokovú kudlicu, opakovaciu guľovnicu, opakovaciu malokalibrovku a 2 hlavne. Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov. Na podklade NBÚ je obžalovaný držiteľom osvedčenia pre stupeň Dôverné s platnosťou do 10. 12. 2014. Zo správy MV SR zo dňa 07. 03. 2013 vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti zamestnaný v služobnom pomere ako príslušník Policajného zboru, odkiaľ bol na vlastnú žiadosť uvoľnený. Počas služobnej činnosti mu neboli uložené žiadne disciplinárne odmeny ani disciplinárne opatrenia.
V rámci ukladania trestu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatria, psychológia a zdravotníctva, ako aj ich osobným výsluchom s cieľom komplexne posúdiť osobnosť obžalovaného, jeho pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák.
V predmetnej veci vypracovala znalecký posudok znalecká organizácia - Centrum duševného zdravia s.r.o., kde psychiatrickú časť vypracovali znalci P.. X. T. a P.. U. D. a psychologickú časť F.. F. Q.. Z ich záverov vyplynulo, že u obžalovaného U. M. tak v minulosti ako ani v súčasnosti a ani v čase spáchania predmetného skutku nebola ustálená duševná choroba v zmysle chorobomyseľnosti. Naopak bola ustálená porucha osobnosti dissociálna histriónska, s premrštenou, hoci superficiálnou emocionalitou na úkor racionálneho nazerania na realitu. U obžalovaného znalci taktiež zistili tempore criminis motivované konanie v rámci explózivnej až impulzívnej reakcie, chronickej konfliktnej situácie. Taktiež znalci uviedli, že obžalovaný v čase spáchania skutku vedel a mohol rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a to v plnej miere. Súčasne mohol a vedel rovnako v plnom rozsahu ovládať svoje konanie. Na otázku, či obžalovaný je schopný chápať zmysel a účel trestného konania v plnej miere znalci uviedli, že i v súčasnej dobe sa u obžalovaného jedná o poruchu osobnosti, pričom táto má v dospelom veku malú dynamiku a podstatnejšie sa nemení. Podľa ich vyjadrenia sa viacmenej jedná o trvalý stav, ktorý nie je chorobou a tento prestavuje okrajovú variantu populačnej normy. Súčasne znalci
ustálili, že pobyt obžalovaného U. M. na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska a z tohto dôvodu ani neodporúčajú obžalovanému nariadiť akékoľvek liečenie. U ožalovaného taktiež neboli zistené rysy tzv. bazálneho agresora; agresivita v štruktúre jeho osobnosti je zreteľne prítomná ako latentná dispozícia, pričom pri nedostatočne spoľahlivej, predovšetkým intrapsychickej regulácii spolu so sklonom k nepremyslenému, impulzívnemu zareagovaniu boli u obžalovaného zistené predpoklady k ľahkému odbrzdeniu aj direktne agresívneho reagovania najmä v zmysle inštrumentálnej agresie - agresívneho presadzovania svojich cieľov. Znalci taktiež uviedli, že ambulantné opakované psychiatrické a psychologické vyšetrenie považujú za plne postačujúce na stanovenie spoľahlivých diagnostických záverov o jeho duševnom stave. U obžalovaného taktiež nebola zistená závislosť od alkoholu alebo iných omamných látok, ako ani ovplyvnenie takýmito látkami v čase spáchania predmetného skutku.
Pokiaľ ide o osobnostnú štruktúru obžalovaného znalci uviedli, že jeho intelektová úroveň zodpovedá zreteľnému nadpriemeru, jeho osobnosť je diferencovaná, ale nevyvážená, disharmonicky štrukturovaná, pričom v jej rámci možno jeho duševný a mravný vývoj hodnotiť ako nevyzretý. Vo vzťahu k posudzovanému skutku sa uplatnili jeho viaceré osobnostné danosti, a to egocentrické nastavenie s presadzovaním vlastných cieľov aj bez ohľadu na okolie, mizivá schopnosť empatie, citová nevyzretosť s nedostatočnou emočnou rezonanciou vo vzťahu k okoliu, stenickosť s nie spoľahlivou kontrolovanou agresívnou dispozíciou, bezprostrednejšie aj skon k impulzívnemu zareagovaniu. Poznávacie schopnosti obžalovaného nie sú narušené, je teda schopný vnímať, memorovať a následne reprodukovať prežité udalosti a ich okolnosti. Súčasne však bolo zistené, že sa môže prejaviť posun k subjektivistickej interpretácii prežívaného, nakoľko bola ustálená prítomnosť konfabulatórnych tendencií, sklon ku katathýmnemu mysleniu, ako i tendencia javiť sa v lepšom sociálne pozitívnom svetle. Z psychologického hľadiska nie je možné vylúčiť patologickú motiváciu posudzovanej trestnej činnosti, pričom motivačné predpolie vytvárali jeho osobnostné danosti spolu s konfliktným vzťahom s poškodenými. Spúšťacím motívom bol aktuálny konflikt s poškodenými, bezprostredne predchádzajúci trestnému činu. Prognóza resocializácie bola znalcami ustálená skôr negatívne ako neistá, pričom prípadne uložený trest bude mať skôr represívny ako prevýchovný dopad.
Znalci sa u obžalovaného vyjadrili aj k prognóze jeho resocializácie. Túto videli skôr negatívne ako neistú. Pri osobnom výsluchu znalec F.. F. Q. k tejto otázke dodal, že so 100% istotou sa nedá vylúčiť, že prípadný výkon trestu bude mať na obžalovaného aj opačný dopad a tento môže korigovať svoje budúce správanie. Čo sa týka odhadovanej prognózy jeho resocializácie, tú videl skôr ako neistú práve s poukazom na osobnostnú štruktúru obžalovaného, vďaka ktorej zostáva aj do budúcnosti rizikovým jedincom.
Pokiaľ ide o pohnútku, znalci uviedli, že sa nej podieľalo viacero faktorov najmä afektové, hostilné, agresívne reagovanie obžalovaného na situáciu, v ktorej nedosiahol iným spôsobom splnenie vlastných požiadaviek. Toto sa udialo v chronicky konfliktnej situácii ku škode poškodených, ktorí v jeho poňatí túto konfliktnú situáciu spôsobili.
Vyhodnotiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti súd rozhodol obžalovanému priznať dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti súd u obžalovaného nezistil žiadne.
Pri trestnom čine vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. Trestný zákon umožňuje ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 20 do 25 rokov alebo trest doživotia. U obžalovaného bolo uloženie doživotného trestu vylúčené, pretože pre to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
Ako vyplynulo zo znaleckých záverov znalcov z odboru psychiatria, psychológia a zdravotníctva, obžalovaný nie je pre svoje okolie nebezpečný, a teda nemožno prijať záver, že takýto trest je potrebný
pre účinnú ochranu spoločnosti. Taktiež znalci nevyslovili jednoznačný záver, že by u obžalovaného nebola možná prevýchova, a teda že by ho nebolo možné napraviť tretom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Z toho dôvodu o tomto treste súd uvažovať nemohol.
Po vylúčení trestu doživotia súd vychádzal u obžalovaného zo základnej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je 20-25 rokov. Túto trestnú sadzbu však súd musel upraviť s poukazom na pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zák., kde takýmto spôsobom došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 23 rokov a 4 mesiace, v rámci ktorej sa súd musel pohybovať. Pri ukladaní trestu súd zobral v úvahu doterajší bezúhonný život obžalovaného, ktorému doposiaľ nebola uložená ani sankcia za dopravný priestupok, o čom svedčia správy a posudky na jeho osobu. V jeho prospech súd vyhodnotil aj ľútosť nad svojim konaním prezentovanú na hlavnom pojednávaní a ospravedlnenie sa poškodeným. Naproti tomu súd nemohol opomenúť ani následok, resp. spôsob a brutalitu ako obžalovaný naložil s telami poškodených po ich usmrtení. Napriek tomu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie súd považoval za primeraný a spravodlivý trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov, teda trest na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, prihliadnuc aj na to, že obžalovaný musí vykonať minimálne 3 tohto trestu. Takýto trest podľa názoru súdu dostatočne zabezpečí odradenie iných osôb od páchania tak závažnej trestnej činnosti (generálna prevencia), ako aj prevýchovu obžalovaného (individuálna prevencia), ktorá je podľa záverov znalcov neistá, ale možná.
Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody súd vychádzal z § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého pri ukladaní trestu páchateľovi za obzvlášť závažný zločin súd obligatórne musí takéhoto páchateľa zaradiť do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Z uvedeného dôvodu súd obžalovaného zaradil do tohto ústavu.
Okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil aj trest prepadnutia veci, a to kuchynského noža s čiernou rukoväťou, ktorý bol obžalovaným použitý na spáchanie trestného činu.
Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného za obzvlášť závažný zločin súd mu obligatórne uložil aj ochranný dohľad v trvaní troch rokov, v rámci ktorého bude obžalovaný po svojom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody kontrolovaný probačným a mediatičným úradníkom pri svojom zaradení do normálneho spôsobu života, a ktorým mu bude poskytnutá aj primeraná pomoc.
Pokiaľ ide o náhradu škody poškodená Y. P. - dcéra poškodených Y. Š.P. a P. Š. si riadne a včas uplatnila v trestom konaní nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslila na sumu 1 793,62 Eur ako priame náklady súvisiace s pohrebom jej rodičov, ako aj ďalšie nepriame náklady, ktoré vyčíslila na sumu 1 115,79 Eur. Zároveň z titulu nemajetkovej - morálnej ujmy si uplatnila náhradu škody vo výške 200 000 Eur. Pokiaľ ide o priame-vecné náklady súvisiace so smrťou a pohrebom rodičov tieto poškodená vyšpecifikovala tak, že za pohreb zosnulej Y. Š. si uplatnila náhradu vo výške 675,50 Eur, za pohreb zosnulého P. Š. sumu 675,50 Eur, za chladenie tiel sumu 36,50 Eur, za vykopanie pohrebnej jamy sumu 122 Eur, za prenájom miestnosti na kar sumu 77 Eur a za nákup potravín na kar sumu 207,12 Eur. Ďalej si uplatnila nepriame náklady súvisiace s pohrebom, a to sumu 34,95 Eur (látka na truhly, pranie obrusov, výroba náhradných kľúčov od domu, zabezpečenie domu, zakúpenie zvlhčovača, zakúpenie polystyrénu, aby do domu nefúkalo), sumu 368,83 Eur ako náklady na PHM v súvislosti so zabezpečovaním všetkých záležitostí ohľadne pohrebu, ako aj sumu 600 Eur za platby elektrickej energie za rodičov v prospech Slovenskej energetiky za obdobie od 01.04.2013 do 31.03.2014 a sumu 12,01 Eur za faktúru za služby Orange. Pokiaľ ide o vecné náklady súvisiace s pohrebom rodičov poškodenej o ich výške súd nemal pochybnosti, pretože tieto boli poškodenou riadne podložené aj účtovnými dokladmi, ktoré výšku škody v tejto časti robili nespornou. Vzhľadom na uvedené súd poškodenej priznal náhradu škody v celkovej výške 1 997,40 Eur. Za neprimeranú súd považoval uplatnenú náhradu za spotrebované pohonné hmoty, ktorú poškodená vyčíslila na 368,83 Eur. Tento čiastkový nárok súd považoval za premrštený a z tejto sumy jej priznal len sumu 100 Eur, ktorú považoval za primeranú a súvisiacu s pohrebom. Taktiež súd nepovažoval za dôvodnú náhradu, ktorú poškodená žiadala priznať za platbu elektriny v sume 600 Eur, ako aj náhradu za zaplatenie faktúry v prospech spoločnosti Orange vo výške 12,01 Eur. Rovnako súd nemal preukázaný ani nárok poškodenej na náhradu nemajetkovej - morálnej škody v sume 200.000 Eur, ku ktorej otázke poškodená na hlavnom pojednávaní nevedela uviesť ako, na základe akých úvah a z akých dôvodov si takúto výšku uplatňuje. Pretože dokazovanie o náhrade škody v tejto časti presahovalo
potreby trestného stíhania a neprimerane by ho predlžovalo, súd poškodenú v nepriznanej časti odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.