Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-89-2012.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/89/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava 1, 814 99, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C., D. XXX/XX, štátny občan SR, o vymoženie 93,- eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra, Exekútorský úrad Košice, Štúrova 17, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/181/2012-24 zo dňa 20.8.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora.
N e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi a oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi, Exekútorský úrad Košice, Štúrova 1, Košice trovy exekúcie vo výške 6,78 eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 26.5.2012 navrhol oprávnený zastavenie konania z dôvodu, že povinný uhradil svoju pohľadávku v celom rozsahu pred začatím exekučného konania. Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c), f) zákona číslo 233/1995 Z. z.. Výrok o trovách konania súd zdôvodnil odkazom na § 203 ods. 1 v spojení s § 47 ods. 3 zákona číslo 233/1995 Z. z.. Priznané trovy exekúcie pozostávajú z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (poštovné, náhrada za administratívny materiál 3,32 eur), ako aj 20 % DPH zo základu 3,32 eur vo výške 0,66 eur). Súd nepriznal exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v minimálnej výške 33,19 eur, nakoľko v zmysle § 47 ods. 3 zákona číslo 233/1995 Z. z. má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, keďže ešte nedošlo k doručeniu poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 3,20 eur, ale iba vo výške 2,80 eur. Súdny exekútor si uvedené poštovné vyúčtoval ako 2 krát doručenie do vlastných rúk s opakovaným doručením po 1,60 eur/doručenie. Z obálky založenej v súdnom spise pri doručení žiadosti o udelenie poverenia však vyplýva, že táto bola zaslaná doporučene s nalepenými poštovými známkami v hodnote 1,40 eur. Obdobne bol pravdepodobne zaslaný i návrh na zastavenie exekučného konania, keďže takáto zásielka si nevyžaduje doručenie do vlastných rúk s opakovaným doručením.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z „poštovného“, pretože podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. sú univerzálne poštové služby oslobodené od dani z pridanej hodnoty.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Napadol ním len výrok prvostupňového uznesenia priznávajúci mu trovy exekúcie len vo výške 6,78 eur. Navrhol v tejto časti uznesenie zmeniť tak, že oprávnenému sa ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 48,- eur. Ako dôvod uviedol, že podľa § 4 ods. 1 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z., ak dôjde k zastaveniu exekúcie, minimálna výška odmeny exekútora je podľa § 5 ods. 1 vyhlášky najmenej 33,19 eur.
Sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, odvolaniu súdneho exekútora nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky uznesenia o zastavení exekučného konania, ako aj o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať. Pri preskúmavaní napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať toto uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je opodstatnené.
Účastníkom exekučného konania, pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, je aj poverený exekútor (§ 37 ods. 1 zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok). Exekučný poriadok osobitne rieši postavenie exekútora, ktorý síce podal na exekučnom súde návrh na vydanie poverenia na začatie exekúcie, avšak exekučný súd o tomto návrhu ešte nerozhodol. Postup takéhoto exekútora za obdobie po podaní návrhu na začatie exekúcie do vydania poverenia je upravený v § 40 a § 44 Exekučného poriadku. Pokiaľ exekučný súd zamietne uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti uzneseniu o zastavení exekučného konania nie je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku). Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd zastaví exekúciu aj v prípade, že po vydaní rozhodnutia tvoriaceho exekučný titul, ale pred podaním návrhu na začatie exekúcie, zanikne priznané právo splnením dlhu. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného zákona pripúšťa právo podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v každom rozhodnutí vydanom podľa § 57 Exekučného poriadku, je odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie prípustné aj v prípade, že exekúcia bola zastavená z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. c), f) Exekučného poriadku.
V preskúmavanej veci bolo zastavené exekučné konanie. Stalo sa tak z dôvodu zaplatenia vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania a z dôvodu späťvzatia návrhu oprávneným.
Exekučný súd nerozhodol o udelení poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi. Preto o trovách exekučného konania vzniklých súdnemu exekútorovi do doručenia poverenia, má byť rozhodované podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Podľa tohto uznesenia do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie, má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Je treba rozlišovať medzi odmenou za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie podávaného oprávneným pred začatím exekúcie podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku a medzi odmenou za úkony za výkon exekučnej činnosti priznávané podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov - ďalej len Vyhláška.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eur. Vyhláška teda upravuje odmeňovanie exekútora v prípade zastavenia exekúcie, kým § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v prípade zastavenia exekučného konania pred vydaním poverenia. Exekučný
poriadok potom oprávňuje súd priznať súdnemu exekútorovi odmenu výlučne len za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý v danom prípade exekútor nespisoval.
Vyhláška osobitne neupravuje výšku trov exekúcie v prípade zastavenia exekučného konania v čase pred doručením poverenia súdu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Spomínaná minimálna výška paušálnej sumy odmeny za výkon exekučnej činnosti sa týka prípadov zastavenia exekúcie začatej vydaním poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vychádzajúc z rigorózneho znenia ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, mal exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, a teda nie na paušálnu sumu odmeny, ktorej výška je najmenej 33,19 eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku prislúcha takémuto súdnemu exekútorovi aj náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov. V tejto súvislosti je treba uviesť, že odvolací súd je viazaný dôvodmi podaného odvolania, ktoré sa výslovne nezmieňujú o tej časti uplatnenej náhrady hotových výdavkov, ktorú prvostupňový súd nepriznal exekútorovi. Vzhľadom k chýbajúcemu odôvodneniu odvolania týkajúcej sa tejto časti predmetu odvolacieho konania, musel odvolací súd bez ďalšieho priznať súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, včítane dane z pridanej hodnoty len v už prisúdenej výške 6,78 eur.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutú časť uznesenia súdu prvého stupňa.
Úspech v odvolacom konaní súdny exekútor nemal. Oprávnenému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.
Toto uznesenie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.