Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/86/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na neverejnom zasadnutí konanom 26. septembra 2013 prejednal odvolanie obžalovaného S. K. podané proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. z 19.2.2013 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. z 19.2.2013.

Podľa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš bol obžalovaný S. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol výkon trestu obžalovanému podmienečne odložený a určená skúšobná doba vo výmere 1 rok. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 16 mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný začal vykonávať otáčací manéver vo svojom jazdnom pruhu v čase, keď za ním jazdil motocykel poškodeného. Z hľadiska zavinenia dopravnej nehody preto obhajoba považuje za rozhodujúce, že obžalovaný jazdiaci stále vo svojom jazdnom pruhu jednoznačne a nepochybne dal najavo všetkým vozidlám idúcim za ním, že bude vykonávať odbočovací alebo otáčací manéver, a to postupným znižovaním rýchlosti jazdy a dávaním znamenia o zmene smeru jazdy zapnutím ľavej smerovky. Tvrdenie obžalovaného, že dával znamenie o zmene smeru jazdy nebolo vyvrátené a túto možnosť pripustil aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. V prejednávanom prípade preto z hľadiska zavinenia dopravnej nehody obhajoba nepovažuje za rozhodujúcu okolnosť, či obžalovaný začal so svojím vozidlom vykonávať otáčací manéver priblížením sa k stredovej deliacej čiare vozovky, ale že ho začal vykonávať vo svojom jazdnom pruhu a v dôsledku postupného znižovania rýchlosti jazdy a zapnutej ľavej smerovky muselo byť všetkým vodičom jazdiacim za ním venujúcim sa plne vedeniu vozidla a sledovaním situácie v cestnej premávke ( ) evidentné, že obžalovaný bude meniť smer jazdy smerom do ľavého jazdného pruhu. Vodič motocykla jazdiaci za vozidlom obžalovaného preto nepostupoval v zmysle ustanovenia a ani v zmysle poslednej vety ustanovenia tohto zákona. Obhajoba sa nestotožnila ani s názorom súdu prvého stupňa, že obžalovaný

vytvoril „náhlu prekážku“ za ním jazdiacemu motocyklu, nakoľko tým, že jazdil pred týmto motocyklom dlhší čas už tvoril „prekážku“ za ním jazdiacemu motocyklu a potom tým, že postupne spomaľoval rýchlosť, nemohol tomuto motocyklu vytvoriť „náhlu prekážku“. Aj zo samotného znenia skutku vytvoriť náhlu prekážku za ním jazdiacemu motocyklu je zrejmé, že motocykel šiel za vozidlom obžalovaného dlhší časový úsek. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zrušil a jeho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd síce vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie, avšak pri zisťovaní, kto zavinil predmetnú dopravnú nehodu, nepostupoval v súlade so zákonom. Svoje právne závery dostatočne neodôvodnil, čím rozsudok ostal v polohe nepreskúmateľnosti. Popisným spôsobom konštatoval vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, pričom odôvodnenie zavinenia obžalovaného na dopravnej nehode a jeho právne posúdenie krajský súd považuje za nedostatočné.

Okresný súd sa zameral na dokázanie nepodstatných okolností, ktoré nemajú takmer žiadny význam pre zistenie zavinenia na dopravnej nehode. Znaleckým dokazovaním, ale aj výsluchom poškodeného možno jednoznačne konštatovať, v súlade s konštatovaním okresného súdu, že obžalovaný so svojím motorovým vozidlom pred odbočovaním vľavo, resp. pred otáčaním, tento manéver započal z pravého okraja vozovky a nie tak, ako to tvrdil obžalovaný, teda v blízkosti stredu jazdného pruhu. Tento záver však podľa názoru krajského súdu nie je podstatný pre posúdenie zavinenia na spôsobenej dopravnej nehode.

Zavinenie obžalovaného okresný súd konštatoval na základe toho, že bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný pri otáčaní ohrozil vodiča motocykla idúceho za ním. Nedbal na zvýšenú opatrnosť, nesledoval riadne situáciu v cestnej premávke a vytvoril náhlu prekážku za ním jazdiacemu motocyklu zn. Honda, ktorý viedol poškodený N. S.. Pri uvedenom manévri odbočovania (otáčania) porušil obžalovaný povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z ustanovenia § 22 a § 19 zákona o cestnej premávke vyplýva, že pre otáčanie a odbočovanie vľavo platia rovnaké pravidlá. Podľa § 19 ods. 1 pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúci za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že obidvaja vodiči, aj vodič odbočujúci a vodič jazdiaci za odbočujúcim vozidlom majú v podstate rovnaké povinnosti, pričom naviac odbočujúci vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Podľa odseku 3 a 4 citovaného zákonného ustanovenia pred odbočovaním vľavo je vodič povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírky vozovky. Vodič odbočujúci vľavo je pritom zároveň povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku.

Okresný súd v prejednávanom prípade však neuviedol, ktorú konkrétnu povinnosť vodiča vyplývajúcu z ustanovenia § 19 obžalovaný pri otáčaní porušil. Názor okresného súdu spočívajúci iba v tom, že obžalovaný S. K. pri otáčaní nedbal na zvýšenú opatrnosť a povinnosť neohroziť vodiča idúceho za ním, je nedostatočný. K týmto všeobecným povinnostiam vodiča je potrebné, aby pristúpila aj ďalšia konkrétna okolnosť, ktorá bude poukazovať na porušenie zákona o cestnej premávke. Ako už bolo vyššie uvedené, obidvaja vodiči, teda vodič odbočujúci aj vodič jazdiaci za odbočujúcim vozidlom majú rovnaké povinnosti, teda nesmú jeden druhého ohroziť a musia dbať na zvýšenú opatrnosť.

Z odôvodnenia na strane 10 rozsudku, posledný odsek vyplýva, že okresný súd pripustil, že obžalovaný pred otáčaním a počas otáčania dával znamenie o zmene smeru jazdy, teda postupoval v zmysle

ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Okresný súd ďalej konštatoval, že obžalovaný otáčací manéver započal z pravého okraja svojho jazdného pruhu, s čím sa stotožnil aj krajský súd. Podľa odseku 3 § 19 zákona o cestnej premávke, pred odbočením vľavo je vodič povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ani v tomto smere krajský súd nevidí pochybenie zo strany obžalovaného, pretože tento vzhľadom na šírku vozovky započal otáčací manéver z pravého okraja vozovky. Ak je teda preukázané, že obžalovaný pred započatím otáčacieho manévru a počas neho dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, nemožno mu ani v tomto smere vytknúť pochybenie niektorého ustanovenia o cestnej premávke.

Okresný súd prevzal závery znalca z odboru cestnej premávky o tom, že obžalovaný pri otáčaní vytvoril vodičovi motocykla náhlu prekážku. Znalec z odboru cestnej premávky k tomuto záveru dospel na základe výpočtov od počiatku nehodového deja a dospel k záveru, že obžalovaný poškodenému vytvoril z technického hľadiska náhlu prekážku. Nie každá prekážka z technického hľadiska pritom zároveň musí znamenať aj právny záver o tom, že vodič motorového vozidla inému vodičovi vytvorí z právneho hľadiska náhlu prekážku.

Z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že tento mal dostatočný výhľad na vozidlo jazdiace pred ním, ktoré zjavne spomaľovalo a zaregistroval blikať ukazovateľ smeru jazdy. V dostatočnej vzdialenosti mu teda muselo byť jednoznačne jasné, že vozidlo pred ním jazdiace bude meniť smer jazdy. V takomto prípade podľa názoru krajského súdu nie je možné uzavrieť, že vozidlo jazdiace v poradí ako prvé vytvorilo vozidlu jazdiacemu za ním náhlu prekážku, ktorá by mala významný vplyv na posúdenie zavinenia na dopravnej nehode, resp. na konštatovanie porušenia dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona.

Z výpovede poškodeného vyplýva, že tento chcel obísť vozidlo jazdiace pred ním, ktoré riadil obžalovaný S. K.. Je potrebné, aby okresný súd pri novom prejednávaní veci sa zameral na zisťovanie, či poškodený neporušil ustanovenia § 14 zákona o cestnej premávke o obchádzaní, resp. a najmä § 15 ods. 1, ods. 5 písm. d) zákona o cestnej premávke. Výsluchom znalca je potrebné zistiť, či z technického hľadiska je možné preukázať obžalovanému, či otáčací manéver vykonal plynule po znížení rýchlosti alebo pred otáčacím manévrom na pravom okraji vozovky zastavil, alebo stál a ako dlho, a v akej vzdialenosti sa nachádzal vodič motocykla. Až po takto doplnenom dokazovaní bude môcť okresný súd vo veci spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť.

S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.