Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-84-2013.pdf
PDF · 88.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1 st floor, Flat/Office 103, Agkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti odporcovi K. U., W.. XX. XX. XXXX, F. N. Y., Y. XXX/X, v konaní o zaplatenie 1 220,-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 27. 05. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 1 220,-eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa 08. 06. 2006 uzavrela Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom v Bratislave, s odporcom zmluvu, predmetom ktorej bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Pôvodný veriteľ sa podpisom zmluvy zaviazal poskytnúť odporcovi povolené prečerpanie a odporca sa zaviazal toto povolené prečerpanie splácať formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke odporcu z jeho účtu a to vždy v momente vzniku pohľadávky odporcu z jeho účtu a v rozsahu v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Pôvodný veriteľ svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnil riadne a včas, t. j. poskytol odporcovi povolené prečerpanie, avšak odporca nesplnil veriteľovi svoj záväzok riadne a včas splatiť povolené prečerpanie. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka pôvodný veriteľ postúpil túto pohľadávku navrhovateľovi zmluvou zo dňa 21. 08. 2012, pričom navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie čiastky 1 220,-eur výzvou zo dňa 23. 08. 2012. Odporca však tento dlh nevrátil, a preto navrhovateľ uplatnil návrh na súde.
Na výzvu súdu navrhovateľ doplnil návrh podaním zo dňa 05. 08. 2013 tak, že predmetom konania je nárok len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 1 220,-eur a táto suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty. Odvolal sa pritom na prehľad histórie transakcií na bežnom účte 2175991554/0200, ktorá pozostáva z kreditných operácií (označenie „C“) a debetných operácií (označenie „D“).
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa navrhovateľ neustanovil, pričom svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil. S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti navrhovateľa; prihliadol pritom na obsah spisu a listinné dôkazy.
Odporca nárok navrhovateľa neuznal z dôvodu, že uplatnenú čiastku nemá z čoho zaplatiť. Uviedol, že si vo VÚB zobral dva úvery, pričom z návrhu nevedel zistiť, ktorý z týchto úverov je predmetom tohto
konania. Potvrdil, že kamarátka mu vybavila kartičku, pričom odporca nevedel uviesť akú sumu si mohol touto kartičkou vybrať, takisto si nespomínal, či podpisoval nejakú zmluvu alebo nie. Peniaze si vybral vtedy, keď pracoval v Stavoindustrii, odkiaľ ho však prepustili v roku 2008. Odvtedy až doteraz voči nemu nebol podaný žiadny návrh, a preto vzniesol námietku premlčania. Odporca poukázal aj na svoje zdravotné problémy, nakoľko v dôsledku úrazu z roku 1989 má takmer nefunkčnú ľavú ruku. V minulosti poberal čiastočný invalidný dôchodok, ktorý mu bol neskôr odňatý. V rokoch 2009 - 2010 pracoval v Anglicku, vtedy mu bolo zvýšené výživné na dcéru, ale nakoľko neskôr už nepracoval, nemal prostriedky na platenie výživného, a preto bol odsúdený za neplnenie vyživovacej povinnosti. Na výživnom dlhuje skoro 2 000,-eur. Je nemajetný, nemá žiaden príjem, maximálne si niečo zarobí brigádnicky. Býva v byte svojej matky a nakoľko nemá peniaze, na domácnosť neprispieva.
Vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 14. 08. 012 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a aj z oznámenia pôvodného veriteľa VÚB banka zo dňa 23. 08. 2012, o postúpení pohľadávky (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľ na preukázanie uplatneného nároku predložil Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní prostriedkov a služieb flexiúčtu, uzavretú dňa 08. 06. 2006 medzi VÚB, a. s. so sídlom v Bratislave a odporcom (ďalej len „zmluva“). Predmetom tejto zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu, možnosť zriadenia používania prostriedkov a služieb flexiúčtu a doplnkovú službu internet banking, ktorá by bola spoplatňovaná samostatne od produktov a služieb zvoleného účtu. V kolónke „nastavenie limitu prečerpania“ bolo stanovené, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené „po splnení kritérií stanovených bankou“. Navrhovateľ však nepredložil dôkazy o tom, aké kritériá stanovila banka pre poskytnutie povoleného prečerpania, v akej výške malo byť poskytnuté toto povolené prečerpanie a akým spôsobom mal odporca toto povolené prečerpanie vyrovnávať. K návrhu navrhovateľ pripojil prehľad histórie transakcie na bežnom účte XXXXXXXXXX/XXXX z ktorého vyplýva, že naposledy odporca poukázal na tento účet finančné prostriedky (v zmysle tvrdenia navrhovateľa údaj, ktorý je v tomto prehľade označený ako „C“) dňa 27. 10. 2008, kedy bol vykázaný zostatok účtu mínus 19 273,82 Sk (639,75 eur). Následne pôvodný veriteľ už vykazoval na tomto účte iba debetné operácie s tým, že k 11. 02. 2009 zaúčtoval na ťarchu tohto účtu poplatok za spracovanie exekúcie 16,60 eur, kedy vykázal debetný zostatok 704,68 eur. Debetný zostatok 1 220,-eur vykázal pôvodný veriteľ k 05. 12. 2011 a ku dňu 22. 08. 2012 vykázal debetný zostatok vo výške 1 437,73 eur. Ako prílohu k zmluve o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu navrhovateľ pripojil Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, s účinnosťou dňom 17. 10. 2005. Všeobecné obchodné podmienky potom nekorešpondujú so zmluvou o bežnom účte a poskytovaním produktov a služieb flexiúčtu.
Podľa § 101 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (právny predpis platný ku dňu 08. 06. 2006, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Navrhovateľom predložená zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Tento zákon v § 3 ods. 2 definoval spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko z ničoho nemožno vyvodiť, že by právny predchodca navrhovateľa bol odporcovi poskytol finančné prostriedky na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, mohlo sa jednať iba o spotrebiteľský úver. Primárne sa preto na právny vzťah musia použiť špeciálne predpisy zákona o ochrane spotrebiteľa a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle podľa Občianskeho zákonníka.
Aj keď sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo by možné použiť právnu úpravu Obchodného zákonníka iba v prípade, ak by bola výhodnejšia pre spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 08. 06. 2006,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť ,b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Navrhovateľ tvrdil, že čiastka 1 220,-eur predstavuje dlh, ktorý vznikol odporcovi v dôsledku toho, že nedodržal podmienky za ktorých mu pôvodný veriteľ VÚB, a. s., umožnila povolené prečerpanie na účte. Podmienky, za ktorých toto povolené prečerpanie malo byť odporcovi poskytnuté, však navrhovateľ nedokladoval. V zmluve bolo uvedené, že tieto nastaví banka podľa vlastných kritérií. Odhliadnuc od toho, že by sa v takom prípade v zmysle § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka nejednalo o individuálne dojednané podmienky, navrhovateľ ich vôbec nepredložil.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte odporcu vyplýva, že odporca nepoukazoval žiadne platby na tento účet od 27. 10. 2008 a k tomuto dňu bol na jeho účte stav mínus 19 273,82 Sk, čo je 639,77 eur. Navrhovateľ nepredložil Všeobecné obchodné podmienky VÚB, ktoré by sa týkali bežného účtu a najmä produktu flexiúčtu, ktorými by bolo stanové kedy a za akých podmienok by sa veriteľ mohol domáhať zaplatenia dlhu na bežnom účte. Navrhovateľ nepredložil súdu ani dôkaz o tom, aké mal odporca povolené prečerpanie na bežnom účte a aké podmienky musel splniť, aby mohol čerpať tieto finančné prostriedky. Nakoľko navrhovateľ tento dôkaz nepredložil, súd vychádzal z ustanovení o splatení dlhu podľa Občianskeho zákonníka, keď podľa § 563 Občianskeho zákonníka bol odporca povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte vyplýva, že ku dňu 26. 11. 2008 odporca zaúčtoval na ťarchu účtu poplatok za upomienku z čoho možno usudzovať, že právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu na zaplatenie dlhu v novembri 2008 a potom bol odporca povinný splatiť dlh najneskôr v decembri 2008. Ku dňu 11. 02. 2009 právny predchodca navrhovateľa zaznamenal poplatok za spracovanie exekúcie 16,60 eur, takže najneskôr ku tomuto dňu došlo k zosplatneniu celého dlhu. Nárok voči odporcovi bol uplatnený na súde
dňa 27. 05. 2013, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Nakoľko sa odporca dovolal premlčania, nebolo možné uplatnený nárok navrhovateľovi priznať. Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.
Náhradu trov konania si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil iba navrhovateľ, ktorý však v konaní nemal úspech. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, a potom súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.