Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/162/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľky: P. E., bydlisko G. Č.. XXa, XXX XX J., adresa na doručovanie: D. Č.. XX, XXX XX J., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o náhradu škody podľa , takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 09. 2012 sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 4 000 euro ako odškodnenie podľa , a určenia, že rozhodnutia odporcu o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť penále sú neoprávnené.

Navrhovateľka vo svojom návrhu i počas konania uviedla, že dňa 31. 05. 2010 skončila svoju živnosť, tlmočenie a preklad z jazyka ruského a talianskeho. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, po dvoch rokoch od skončenia jej živnosti jej doručila dňa 04. 05. 2012 ich rozhodnutie zo dňa 26. 04. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 11. 07. 2012, o uložení jej povinnosti zaplatiť penále v sume 50, 41 euro vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie 01/2004, 04/2004 až 12/2004, 01/2005, 01/2008 až 12/2008, čl. 6. V rovnaký deň 26. 04. 2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ďalším rozhodnutím, právoplatným a vykonateľným dňa 11. 07. 2012, uložila povinnosť navrhovateľke zaplatiť penále vo výške 14, 36 euro za obdobie január, február, marec, apríl 2009, január 2010. Proti týmto rozhodnutiam dňa 14. 05. 2012 podala navrhovateľka odvolanie, čl. 11. Dňa 27. 06. 2012 odporca ako odvolací orgán obe napadnuté rozhodnutia potvrdil a odvolanie navrhovateľky zamietol, čl. 16, 18. S týmito rozhodnutiami navrhovateľka nesúhlasí, považuje ich za neoprávnené, pretože všetky platby odporcovi ako živnostníčka platila riadne a včas. Penále uložené jej týmito rozhodnutiami však nakoniec zaplatila. Navrhovateľka žiada od odporcu zaplatiť jej odškodné vo výške 4 000 euro, pretože vydaním vyššie uvedených rozhodnutí jej bol spôsobený stres, psychické tlaky, šikanovanie, morálna ujma, poškodenie zdravia, nespavosť.

V rámci prípravy pojednávania sa odporca k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05. 10. 2012, čl. 31. Uviedol, že obe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava sú právoplatné a vykonateľné dňom 11. 07. 2012. Súd v občianskosúdnom konaní nie je právomocný rozhodovať o tom, či tieto rozhodnutia sú vecne správne, teda oprávnené ako to žiada navrhovateľka. Navrhovateľka sa mohla domáhať preskúmania týchto rozhodnutí z hľadiska hmotnoprávnych nárokov podľa ustanovenia zákona o sociálnom poistení postupom podľa ustanovenia a nasl. , a to podaním žaloby na preskúmanie týchto rozhodnutí v tzv. správnom súdnictve. Toto však navrhovateľka neurobila. Navrhovateľka nepreukázala splnenie zákonnej podmienky pre úspešné

uplatnenie náhrady škody podľa Z. z a to nezákonné rozhodnutie. Právo na náhradu škody si poškodený môže podľa tohto zákona uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo v danej veci napadnuté rozhodnutia neboli. Navrhovateľka v tejto veci nepreukázala ani splnenie ďalších zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie náhrady škody. K vecnej stránke veci odporca podaním doručeným súdu dňa 23. 05. 2013, čl. 38, uviedol, že dvomi rozhodnutiami zo dňa 26. 04. 2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, uložila navrhovateľke povinnosť zaplatiť penále v celkovej výške spolu 50, 41 euro. Navrhovateľka obe rozhodnutia prevzala dňa 04. 05. 2012. Proti týmto rozhodnutiam podala navrhovateľka odvolanie. V rámci odvolacieho konania Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, rozhodnutia pobočky preskúmala v celom rozsahu a dospela k záveru, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom. Obe napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 11. 07. 2012. Navrhovateľka sa z hľadiska vecnej správnosti týchto rozhodnutí nedomáhala ich preskúmania súdnou cestou v správnom súdnictve. Jedine súd v takomto konaní by sa mohol vyjadriť, či rozhodnutia o uložení penále navrhovateľke boli z vecného hľadiska správne alebo nie, teda oprávnené alebo nie. Súd v tomto občianskosúdnom konaní rozhodujúci o náhrade škody podľa nemá oprávnenie rozhodovať o tejto otázke. Odporca uviedol, že ak by sa navrhovateľka domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia, tak v takomto prípade nie je v danej veci splnená zákonná podmienka a to existencia nezákonného rozhodnutia. Aj keď to síce navrhovateľka vo svojom návrhu neuviedla, ale ak by sa domáhala svojho nároku titulom nesprávneho úradného postupu, tak i takomto prípade nie je splnený zákonný predpoklad pre prípadné úspešné uplatnenie náhrady škody a to existencia nesprávneho úradného postupu. Odporca ďalej namietal i to, že nárok navrhovateľky na zaplatenie odškodnenia, či už titulom nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, nebol podľa ustanovenia predbežne prerokovaný, preto je tejto návrh navrhovateľky i predčasne podaný. Tento nárok navrhovateľka ani riadne neodôvodnila a nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Odporca najmä namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v tomto súdnom spore, pretože podľa ustanovenia je zodpovedným subjektom štát, a nie odporca. Odporca štát podľa ustanovenia iba zastupuje. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené námietky odporca tak žiadal návrh zamietnuť, trovy konania si neuplatnil.

Súd vo veci vykonal výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s návrhom, všetkými písomnými podaniami odporcu, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ako i ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise a zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 04. 05. 2012 bolo navrhovateľke doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, zo dňa 26. 04. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 11. 07. 2012, o uložení jej povinnosti zaplatiť penále v sume 50, 41 euro vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie 01/2004, 04/2004 až 12/2004, 01/2005, 01/2008 až 12/2008, čl. 6.

V rovnaký deň 26. 04. 2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ďalším rozhodnutím, právoplatným a vykonateľným rovnako dňa 11. 07. 2012, uložila povinnosť navrhovateľke zaplatiť penále vo výške 14, 36 euro za obdobie január, február, marec, apríl 2009, január 2010.

Proti týmto obom rozhodnutiam navrhovateľka dňa 14. 05. 2012 podala odvolanie, čl. 11. Dňa 27. 06. 2012 odporca ako odvolací orgán obe napadnuté rozhodnutia potvrdil a odvolanie navrhovateľky zamietol, čl. 16, 18.

Navrhovateľka sa nedomáhala preskúmania týchto rozhodnutí podľa ustanovenia zákona o sociálnom poistení postupom procesným postupom podľa ustanovenia a nasl. , a to podaním žaloby na preskúmanie týchto rozhodnutí v tzv. správnom súdnictve. Navrhovateľka počas konania, vo svojom vyjadrení uviedla (bez procesného návrhu na zmenu petitu), že žiada, aby súd v tomto konaní určil, že rozhodnutia odporcu o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť penále sú neoprávnené. Odporca namietal, že obe právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súd v tomto občianskosúdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať, nie je oprávnený rozhodovať o tom, či tieto rozhodnutia sú vecne správne, teda oprávnené ako to žiada navrhovateľka. Namietal, že navrhovateľka sa mohla domáhať preskúmania týchto rozhodnutí z hľadiska hmotnoprávnych nárokov podľa ustanovenia zákona o sociálnom poistení postupom podľa ustanovenia a nasl. , a to podaním žaloby na preskúmanie týchto rozhodnutí v tzv. správnom

súdnictve, čo však neurobila. Súd má za to, že námietka odporcu v tejto časti je dôvodná. Súd v predmetnom konaní nemá právomoc rozhodovať o vecnej správnosti namietaných rozhodnutí.

Podľa ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia Z. z vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3)

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený colný orgán,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Súd skôr ako sa v tejto veci zaoberal meritom veci, je povinný ex offo (i bez námietky účastníkov konania), o to viac ak takúto námietku v tejto veci podal odporca, zaoberať sa vecnou legitimáciou účastníkov konania, a to aktívnou u navrhovateľky a pasívnou u odporcu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaný návrh (v takom prípade sa stáva odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (navrhovateľka), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V predmetnej veci je vecne pasívne je legitimovaný ten účastník konania, odporca, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v tomto súdnom konaní rozhoduje. Keďže sa navrhovateľka v tomto konaní domáha náhrady škody - zaplatenia odškodnenia (nemajetkovej ujmy) podľa súd vyhodnocoval pasívnu vecnú legitimáciu odporcu podľa ustanovení a 4 Z. z Podľa ustanovenia nositeľom zodpovednosti za uplatnený nárok nie je odporca, ale štát, ktoré v tejto veci by zastupovalo príslušná verejnoprávna inštitúcia, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, teda odporca podľa ustanovenia . Keďže však odporca tak ako je označený v návrhu navrhovateľkou, nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti v tejto veci, súd návrh zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.

Súd so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v predmetnom konaní, sa už následne nezaoberal, neskúmal, nevyhodnocoval, meritom veci - opodstatnenosťou samotného nároku, jeho dôvodnosťou, jeho preukázateľnosťou navrhovateľkou ( tvrdeniami i dôkazmi).

O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže si odporca žiadne trovy konania neuplatnil, súd rozhodol, že navrhovateľovi a odporcovi žiadne trovy konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

V Bratislave dňa 26. 09. 2013

JUDr. Otília Doláková

Sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Nikola Brunovská