Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-30-2013.pdf
PDF · 65.95 KB
Case nature
Subarea
2To/30/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Petra Reváka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2013, v trestnej veci proti obžalovanému V. T., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/13/2013 zo dňa 02.07.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. T..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník uznal obžalovaného V. T. za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 23.09.2012 o 14.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š-Fabia, evidenčného čísla RS 721 BS, po ceste I. triedy v smere od hraničného priechodu O. N. do M., kde medzi obcami O. N. a I. N. bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou ODI Svidník, pričom bolo zistené, že vozidlo viedol aj napriek tomu, že mu rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Lučenci pod č. k. ORP-DI- LC-SK-767/2010 zo dňa 10.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010, bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov a táto doba neuplynula, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. p/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Uložil mu za to podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá po dobu 3 rokov.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a to do výroku o uloženom treste. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s výškou trestu, ktorý mu bol uložený. K celému činu sa doznal v plnom rozsahu, po celý čas spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a doposiaľ nebol súdne trestaný. Je živiteľ rodiny, ktorá by výrazne utrpela, ak by bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd vo svojom rozhodnutí o treste obžalovaného V. T. uviedol, že sa riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zák. a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy. V prípade obžalovaného dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Okresný súd zistil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a aj podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ako priťažujúcu okolnosť zistil, že obžalovaný bol súdne trestaný a to v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zák.
Pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov okresný súd zistil, že obžalovaný je ženatý, má dve deti a je prihlásený na trvalý pobyt v Y.. Je nezamestnaný a nie je platcom dane z nehnuteľnosti v k. ú. Y.. V posledných 10-tich rokoch bol dvakrát súdne trestaný, pričom v jednom prípade platí u neho fikcia neodsúdenia. V ďalšom prípade bol trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/263/2011 zo dňa 12.1.2012, právoplatnom dňa 30.1.2012 uznaný vinným pre § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok, t. j. do 30.01.2013. Teda obžalovaný sa dopustil ďalšej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom trest uložil v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá bola v tomto prípade po znížení hornej hranice o 1/3 ako to predpokladá ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. v rozsahu až 16 mesiacov.
Nakoľko obžalovaný nebol pred spáchaním tohto skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V súvislosti so spáchanou trestnou činnosťou okresný súd uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu troch rokov.
Krajský súd po preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku, ktorý bol odvolaním napadnutý a po preskúmaní všetkých dôkazov vykonaných okresným súdom dospel k záveru, že okresný súd pre rozhodnutie o treste vykonal všetky dôkazy a tieto aj náležitým spôsobom vyhodnotil. Krajský súd je toho názoru, že uložený trest, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného a na to, že skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je primeraný. Okresný súd správne zistil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery páchateľa a uložil trest odňatia slobody zodpovedajúci spáchanému skutku a osobe obžalovaného. Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by bol uložený pre iný úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.