Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/124/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Orthos security, s.r.o., Ursínyho 2, Bratislava 831 02, IČO: 44 740 794, zast.: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Obchodná 39, Bratislava 811 06, proti odporcovi: Infra Services, a.s., Hraničná 10, Bratislava 821 05, IČO: 43 898 190, zast.: A.K.F. Lawyers, s.r.o., Páričkova 23, Bratislava 821 08, o zaplatenie 1.618,51 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 659,10 EUR spolu s 0,02 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 1.6.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 19,40 EUR ako i náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu v sume 151,75 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2011 domáhal zaplatenia sumy 1.618,51 EUR s prísl. titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny za výkon strážnej služby na základe Zmluvy č. 001/2009 zo dňa 30.6.2009, vyúčtovanej faktúrou č. 2010005 zo dňa 30.4.2010.

Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy č. 001/2009 o poskytovaní služby bezpečnostnej ochrany objektu zo dňa 30.6.2009, vykonával pre odporcu stráženie a ochranu majetku a osôb v dohodnutých objektoch odporca. Za služby poskytnuté v mesiaci apríl 2010 vyúčtoval odporcovi v súlade so zmluvou sumu vo výške 11.409,72 EUR, a to faktúrou č. 2010005 zo dňa 30.4.2010, splatnou dňa 31.5.2010. Odporca mu však fakturovanú sumu neuhradil riadne a včas. Až po niekoľkých urgenciách odporca vykonal čiastočnú úhradu fakturovanej sumy, a to bankovým prevodom zo dňa 25.6.2010 mu poukázal čiastku 9.791,21 EUR. Zostávajúcu čas fakturovanej sumy vo výške 1.618,51 EUR odporca nezaplatil.

Vzhľadom na túto skutočnosť jeho právny zástupca odporcu dňa 3.3.2011 písomne vyzval, aby zostávajúcu časť doplatil, a aj napriek tejto písomnej výzve zaplatená nebola. Vzhľadom k tomu, že v zmluve bola medzi účastníkmi konania dohodnutá výška úroku z omeškania, uplatňuje si zároveň z omeškanej čiastky úrok z omeškania vo výške 0,02 % z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania od 1.6.2010 do zaplatenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedka G. N., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 30.6.2009 Zmluvu č. 001/2009 o poskytovaní služby bezpečnostnej ochrany objektu, predmetom ktorej bol výkon stráženia a ochrany zamestnancov, klientov a majetku odporcu v zmysle , a v súlade s režimovými opatreniami odporcu prostredníctvom zamestnancov navrhovateľa, zamedzenie vniknutia nepovolaných osôb do objektu odporcu a ďalšie dohodnuté bezpečnostné činnosti objednané odporcom u navrhovateľa. Cenu za výkon strážnej služby za mesiac apríl 2010 navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 201005 zo dňa 30.4.2010 na sumu 11.409,72 EUR s lehotou splatnosti dňa 31.5.2010. Dňa 25.6.2010 odporca vykonal čiastočnú úhradu predmetnej faktúry v sume 9.791,21 EUR. Odporca faktúrou č. 2108030002 zo dňa 19.1.2010 odporcovi vyúčtoval náhradu škody v objekte Pri Šajbách 2/A v sume 1.618,51 EUR a listom zo dňa 7.3.2011 „Vec:Jednostranný zápočet - oznámenie“ započítal túto svoju pohľadávku proti pohľadávke navrhovateľa na zaplatenie zostatku faktúry č. 201005. Následne započítanie potvrdil listom zo dňa 5.11.2012 „Vec: Oznámenie o započítaní pohľadávok“, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa na pojednávaní dňa 7.2.2013. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu číslo: ORP-19/2-OSV- BB-2010 súd zistil, že v čase okolo 00:39 hod. dňa 5.1.2010 došlo k vniknutiu do objektu odporcu nachádzajúceho sa na ulici Pri Šajbách č. 2/A, pričom konaním páchateľa mala byť spôsobená škoda krádežou vo výške 387,58 EUR a poškodením vozidiel vo výške 1.230,66 EUR (Iveco EuroCargo EVČ: R.-XXX S. - rozbitá sklenená výplň okienka na ľavých dverách pod spätným zrkadlom, odcudzené autorádio Sony MEX-BT2700; Nissan Almera EČV: R.-XXX M. - odcudzený panel autorádia Sony MEX- BT2700; Mazda 323 F EČV: R.-XXX Y. - rozbitá sklenená výplň pravých predných dverí, rozlomená kľučka a poškodený mechanizmus dverí; Avia EČV: R.-XXX I. - odcudzené veko nádrže a 30 litrov nafty). Trestné stíhanie bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Poisťovňa Generali Slovensko a.s. listom zo dňa 14.6.2010 oznámila poškodenému klientovi AWL s.r.o., že z titulu likvidácie poistnej udalosti č. 2090028780 mu poskytuje poistné plnenie vo výške 122,15 EUR po odrátaní spoluúčasti v sume 330,- EUR. Z výpisu z účtu odporcu zo dňa 23.7.2010 vyplýva, že v uvedený deň poukázal na účet spoločnosti AWL s.r.o. sumu 330,- EUR. Z odborného vyjadrenia spoločnosti Sony Europe Limited, organizačná zložka Slovensko zo dňa 3.7.2013 vyplýva, že v čase krádeže (5.1.2010) bola orientačná maloobchodná cena autorádia modelu Sony MEX- BT2700 169,99 EUR. Podľa vyjadrenia spoločnosti Auto Palace Panónska s.r.o. (autorizovaný predaj a servis vozidiel Mazda) predpokladané náklady na opravu poškodeného vozidla by dosiahli sumu 425,22 EUR. Podľa zverejnených údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná cena motorovej nafta v 1. týždni (4.1.2013 - 10.1.2010) bola 1,14 EUR za liter.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ mal na základe Zmluvy č. 0001/2009 o poskytovaní služby bezpečnostnej ochrany objektu zo dňa 30.6.2009 vykonávať pre odporcu stráženie a ochranu majetku a osôb v dohodnutých objektoch. Dňa 5.1.2010, došlo v objekte odporcu (Pri Šajbách 2/A) stráženom navrhovateľom, v dôsledku porušenia ustanovení zmluvy a hrubým zanedbaním povinností pri strážení areálu odporcu zo strany navrhovateľa (menší, než zmluvne dohodnutý počet zamestnancov navrhovateľa na hliadke, zamestnanec v službe spal a bol prebudený až príchodom polície), ku krádeži a poškodeniu majetku odporcu trestným činom neznámeho páchateľa. Vzniknutá škoda, za ktorú navrhovateľ zodpovedá, bola vyčíslená spoločnosťou ATRIMEX s.r.o. na sumu vo výške 1.360,09 EUR bez DPH, ktorá zodpovedá čiastke 1.618,51 EUR s DPH, ktorú si uplatnil z dôvodu náhrady škody spôsobenej vyššie uvedeným porušením zmluvných povinností. Túto sumu odporca v zmysle § 358 a nasl. Obch. zákonníka započítal proti pohľadávke navrhovateľa z faktúry č. 2010005 zo dňa 30.4.2010 do výšky 1.618,51 EUR s DPH. Z uvedeného dôvodu preto považujem že žalovaný dlh za neexistujúci.

Navrhovateľ vo vyjadrením k odporu uviedol, že s tvrdeniami odporcu sa nestotožňuje a neuznáva dôvody, na základe ktorých odporca odmieta zaplatiť žalovanú sumu. Z podaného odporu vyplýva, že odporca považuje žalovaný dlh za neexistujúci, nakoľko túto sumu si údajne v zmysle a nasl. voči navrhovateľovi započítal proti svojej pohľadávke vo výške 1.618,51

EUR z právneho titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť dňa 5.1.2010. Táto údajná pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi v žalovanej výške však neexistuje, a ani nikdy neexistovala, preto k takémuto započítaniu nemohlo nikdy dôjsť. Navrhovateľ odporcovi nezodpovedá za škodu, ktorá mu mala údajne vzniknúť dňa 5.1.2010, nakoľko navrhovateľ neporušil žiadne ustanovenie Zmluvy č. 001/2009 o poskytovaní služby bezpečnostnej ochrany a ani žiadne ustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov, na základe ktorých by boli naplnené podmienky vzniku jeho zodpovednosti za škodu. Započítanie vykonané odporcom jednostranným vyhlásením je neplatné, nakoľko nikdy nedošlo k vzniku pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi, či už z titulu zodpovednosti za škodu alebo z akéhokoľvek iného právneho titulu. Predmetom tohto konania je zaplatenie žalovanej pohľadávky vo výške 1.618,51 EUR titulom nezaplatenej časti navrhovateľom vyfakturovanej sumy za služby vykonané navrhovateľom pre odporcu v apríli 2010, bližšie špecifikované v návrhu na začatie konania. Navrhovateľ v konaní preukázal tvrdené skutočnosti, teda nezaplatenie časti odmeny za ním vykonané služby, pričom odporca tieto skutočnosti v konečnom dôsledku aj sám potvrdzuje. Obrana odporcu vychádza z tvrdenia, že žalovaná pohľadávka navrhovateľa už neexistuje, z dôvodu jej započítania proti údajnej pohľadávke odporcu. Navrhovateľ však pohľadávku odporcu popiera, a to čo do dôvodu ako i výšky. Je preto na odporcovi, ktorý má v tomto smere dôkazné bremeno, aby ním tvrdené skutočnosti, t.j. existenciu danej pohľadávky odporcu, ktorá mala vzniknúť titulom zodpovednosti navrhovateľa za spôsobenú škodu, preukázal. Navrhovateľ má za to, že je podmienky zodpovednosti za škodu naplnené neboli, teda za túto škodu nezodpovedá. Okrem samotnej existencie započítanej pohľadávky odporcu namieta aj jej výšku, ktorú si odporca dal vyčísliť spoločnosťou ATRIMEX s.r.o. Túto výšku navrhovateľ nepovažuje za riadne vyčíslenú, nakoľko táto spoločnosť nie je znaleckou organizáciou a škodu vyčíslila bez akejkoľvek sprievodnej fotodokumentácie. Nie je tiež zrejmé, z čoho sa pri vyčíslení škody vychádzalo (napríklad či sa vychádzalo z nadobúdacej ceny alebo trhovej ceny poškodených predmetov, či bola zohľadnená amortizácia a pod.). Obranu odporcu obsiahnutú v odpore považuje za účelovú s cieľom vyhnúť sa plneniu, ku ktorému bol zaviazaný vydaným platobným rozkazom.

Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že navrhovateľova pohľadávka na zaplatenie zostávajúcej časti odmeny za poskytnuté služby v zmysle uzavretej zmluvy nie je sporná. V časti, ktorej zostala pohľadávka neuhradená, odporca argumentuje tým, že v tejto časti mala pohľadávka zaniknúť z dôvodu započítania jeho pohľadávky titulom nároku na náhradu škody. Odporca však doposiaľ nepreukázal jednak existenciu nároku na náhradu škody, dôvodnosť, ako i samotnú výšku škody. Vyčíslenie škody spoločnosťou Atrimex považuje za neurčité a nepreskúmateľné, keďže bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom mala byť škoda určovaná a vyčíslovaná, keďže daná spoločnosť nie je znaleckou organizáciou. Taktiež má za to, že zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zmluvy a zo zákona. Nárok navrhovateľa preto považuje za dôvodný. Odporca odsúhlasil množstvo odpracovaných hodín v príslušnom období. Až následne po niekoľkých mesiacoch odmieta úhradu zostávajúcej časti ceny poskytnutého plnenia.

Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že vydaný platobný rozkaz navrhuje zrušiť, návrh navrhovateľa zamietnuť a odporcovi priznať nárok na náhradu trov konania. Má za to, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu povinností, ktoré mu vyplývajú z písomne uzavretej zmluvy 001/2009. Povinnosťou odporcu v zmysle článku I. ods. 1.1.2 bolo zamedzenie vniknutia nepovolaných osôb do objektu odporcu. Porušením tejto povinnosti došlo k vzniku škody, ktorá bola preukázaná jednak pripojeným uznesením vyšetrovacieho orgánu a rovnako to vedia preukázať aj svedeckou výpoveďou svedka G. N.. Navrhovateľ bol zároveň povinný strážnu službu poskytovať dvomi zamestnancami, čo taktiež z jeho strany nebolo splnené. V čase, kedy došlo ku krádeži, resp. poškodeniu vecí v objekte, strážnu službu vykonával iba jeden zamestnanec, ktorý ju nevykonával riadne, keďže narušenie objektu bolo nahlásené treťou osobou, pričom polícia po príchode na miesto činu našla pracovníka navrhovateľa spať. Škodu, ktorá na majetku vznikla, bol odporca povinný zaplatiť a túto aj zaplatil. V zmysle článku IV. ods. 4.1 malo byť plnenie poskytované navrhovateľom odsúhlasované po uplynutí každého mesiaca. Podľa jeho informácii plnenie za žalované obdobie odsúhlasené nebolo, keďže zo strany navrhovateľa neboli riadne poskytnuté služby. Odporca zároveň jednostranným započítaním započítal svoju pohľadávku vyplývajúcu z nároku na náhradu škody proti pohľadávke navrhovateľa, čím uplatňovaná pohľadávka zanikla. Analýza týkajúca sa vzniknutej škody bola zo strany odporcu vypracovaná na porovnanie s vyčíslení škody, ktorú vykonala spoločnosť Atrimex, ako autorizovaný servis pre vozidlá značky Avia. Rovnako aj vyjadrenia, resp. stanoviská týkajúce sa vozidiel Mazda a Iveco boli vykonané autorizovanými servisnými organizáciami.

Svedok G. N. k veci uviedol, že do 30.6.2012 bol zamestnancom odporcu a od toho času je bez pracovného pomeru. Dňa približne 5.1.2010 mu bolo jedným z pracovníkov, ktorý v objekte vykonával strážnu službu, telefonicky oznámené okolo druhej nad ránom, že došlo k narušeniu objektu. Na miesto prišiel po 20 minútach a v tom čase sa tam už nachádzala hliadka polície. Keď bol na mieste, príslušníkom policajnej hliadky mu bolo oznámené, že druhý pracovník strážnej služby prišiel na miesto asi 5 minút pred ním. Zároveň mu policajti spresnili, ako to tam celé bolo. Následne bolo zistené, že zo strany páchateľa boli poškodené viaceré vozidlá a zároveň došlo ku krádeži pohonných látok, autorádia, väčšia škoda bola spôsobená poškodením vozidiel. Na mieste síce boli zaistené podozrivé osoby, avšak neskorším vyšetrovaním sa nepodarilo preukázať, že by s prípadom mali niečo spoločné. Vyšetrovanie bolo z toho dôvodu prerušené. Čo sa týka škody, ktorá vznikla, túto žiadali uhradiť od navrhovateľa, pričom následne požiadal ich účtovné oddelenie, aby vykonalo zápočet vyčíslenej škody s pohľadávkami navrhovateľa. Navrhovateľ pri výkone

strážne služby neplnil riadne svoje povinnosti, keďže v objekte sa nachádzal iba jeden pracovník strážnej služby, ktorý ešte počas výkonu spal a druhý pracovník sa tam počas výkonu služby nenachádzal. Vychádzal pri tom zo zistení, ktoré mal od policajtov, ktorí tam boli privolaní. Plný počet odpracovaných hodín za obdobie január 2010 odsúhlasil z toho dôvodu, že nevedel preukázať, či strážnu službu vykonávali celý čas dvaja pracovníci, resp. akú dlhú dobu, t.j. koľko hodín tam niektorý z nich nebol. Spolupráca s navrhovateľom bola ukončená výpoveďou z toho dôvodu, že odmietali uhradiť škodu, ktorá vznikla v dôsledku narušenia objektu a ich celkového postoja k tejto udalosti.

Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa Článku 1 ods. 1.2. Zmluvy, miestom plnenia sú objekty objednávateľa:

1.2.1. Hraničná ulica 10, Bratislava

1.2.2. Šajby. Bratislava

1.2.3. Železničná ulica, Bratislava.

Podľa Článku 1 ods. 1.3. Zmluvy, dodávateľ sa zaväzuje poskytovať služby vzťahujúce sa na predmet zmluvy kvalifikovanými a bezúhonnými pracovníkmi v súlade so všetkými súvisiacimi právnymi normami, no predovšetkým so o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a jeho novelizáciami.

Podľa Článku 1 ods. 1.4.1. Zmluvy, dodávateľ poskytuje službu nasledovne:

podľa bodu 1.2.1. - v čase od 06:00 hod. do 18:00 hod. 2 zamestnanci SBS

v čase od 18:00 hod. do 06:00 hod. 1 zamestnanec SBS

podľa bodu 1.2.2. - v čase od 06:00 hod. do 18:00 hod. 1 zamestnanec SBS

v čase od 18:00 hod. do 06:00 hod. 2 zamestnanci SBS

podľa bodu 1.2.3. - v čase od 06:00 hod. do 18:00 hod. 1 zamestnanec SBS

v čase od 18:00 hod. do 06:00 hod. 1 zamestnanec SBS.

Podľa Článku 3 ods. 3.1. Zmluvy, za hodinu výkonu služby ochrany a jedného člena ochrany bude dodávateľ objednávateľovi fakturovať 4,70 € (141,60 Sk) + DPH.

Podľa Článku 4 ods. 4.1. Zmluvy, za poskytnuté služby v zmysle zmluvy zašle dodávateľ objednávateľovi faktúru po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, na ktorý sa plnenie a úhrada faktúry vzťahuje. Odsúhlasenie plnenia vykonanú určení pracovníci dodávateľa a objednávateľa po uplynutí mesiaca.

Podľa Článku 4 ods. 4.2. Zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje dodávateľovi uhradiť faktúru v lehote do 30 dní odo dňa jej vystavenia. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúry má dodávateľ právo uplatniť voči objednávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,02 % fakturovanej sumy za každý deň omeškania.

Podľa , skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obch. zák., za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 378 Obch. zák., škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 380 Obch. zák., za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 358 Obch. zák., na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Predmetom konania je právo navrhovateľa na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia za mesiac apríl 2010, ktorú vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 2010005 zo dňa 30.4.2010 na sumu 11.409,72 EUR. Listom zo dňa 7.3.2011, označeným ako jednostranný zápočet, odporca vykonal započítanie pohľadávok

vyplývajúcich z faktúr č. 2010005 (vystavená navrhovateľom) a č. 2108030002 (vystavená odporcom) do výšky 1.618,51 EUR. Rovnaký úkon v podstate zopakoval aj podaním zo dňa 5.11.2012. Uvedená suma, ktorú odporca v týchto podaniach označil za pohľadávku voči navrhovateľovi, má predstavovať nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia povinností navrhovateľa s plnením zmluvy. Ohľadom pohľadávky odporcu bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka N. a vyšetrovacím spisom, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ porušil svoje povinnosti pri poskytovaní strážnej služby, v dôsledku čoho došlo k vniknutiu do stráženého objektu odporcu a k spôsobeniu škody. Súd v ďalšom zameral dokazovanie na určenie výšky spôsobenej škody. Odporca

výšku škody vyčíslil vo faktúre č. 2108030002 na sumu 1.618,51 EUR, opierajúc sa o vyčíslenie spoločnosťou Atrimex s.r.o.

Z predložených písomných dôkazov však súd súd výšku spôsobenej škody ustálil na sumu 959,91 EUR (Iveco EuroCargo EVČ: R.-XXX S. - 330,- EUR /preplatená spoluúčasť/; Nissan Almera EČV: R.-XXX M. - 169,99 EUR; Mazda 323 F EČV: R.-XXX Y. - 425,22 EUR; Avia EČV: R.-XXX I. - 34,20 EUR).

Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v súdom priznanej časti opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy (Zmluva o poskytovaní služby bezpečnostnej ochrany objektu) v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., nakoľko zmluvné strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov (záväzok navrhovateľa vykonávať ochranu objektov odporcu, záväzok odporcu uhrádzať za poskytnuté služby odmenu).

Cenu diela navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. 2010005, ktorú odporca čiastočne uhradil dňa 25.6.2010 do výšky 9.791,21 EUR, a v zostávajúcej časti započítal svoj nárok na náhradu škody spôsobenej porušením zmluvy. Písomne zachytený prejav odporcu na liste zo dňa 7.3.2011 a 5.11.2012 - Oznámenie a jednostranný zápočet, posudzujúc ich podľa obsahu a vôle konajúcej osoby, majú charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Prejavená vôľa odporcu započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke navrhovateľa stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky navrhovateľa, vykonaný odporcom pltný, pretože z nich vyplýva vôľa a úmysel odporcu uznať pohľadávku navrhovateľa, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na uvedenej písomnosti nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia . Odporca v týchto podaniach nenamietal nesprávne účtovanú cenu plnenia a ani faktúru, na základe ktorej bol odporca povinný platiť cenu za stráženie. Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky odporcom bolo vykonané platne, v oprávnenej výške, a tým došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka zanikla započítaním iba do výšky 959,41 EUR, v ktorej časti bol aj návrh zamietnutý. Zápočet odporcu spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti, nakoľko sa jednalo o vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie a odporca urobil prejav smerujúci k započítaniu. K zániku pohľadávky došlo dňom, kedy sa pohľadávky stretli, avšak iba do oprávnenej výšky 959,41 EUR. V zostávajúcom rozsahu pohľadávka navrhovateľa nezanikla a odporca je s jej úhradou v omeškaní. Na základe uvedených skutočností je nárok navrhovateľa v nezaniknutej časti dôvodný, preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 659,10 EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania zo sumy 659,10 EUR za obdobie od 1.6.2010 (dňom nasledujúcim po dohodnutom termíne splatnosti), vo výške 0,02 % denne, ktorého výška bola zmluvne dohodnutá v článku 4 ods. 4.2.

V nadväznosti na čiastočnú úhradu ako uznanie záväzku (započítací rejav) súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa

slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov.

„Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa skutočnosť za preukázanú.

V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok z 26. augusta 2004)

„Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.

V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky ( , ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok z 9. decembra 2004, rozsudok z 21. júna 2004)

„Ustanovenie spája s čiastočným plnením záväzku (poskytnutým za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku) vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v čase jeho uznania (ak nešlo o záväzok premlčaný).

Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa predpokladá, že záväzok v čase uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu záväzku, spočíva na dlžníkovi (žalovanom). Na uplatniteľnosti tohto záveru potom nič nemení ani skutočnosť, že predmetom konania nie je splnenie hlavného záväzku, ktorý bol uznaný, ale splnenie záväzku na úhradu zmluvnej pokuty, ktorou bolo riadne splnenie hlavného záväzku zabezpečené.

Pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu záväzku, alebo nie, nemôže byť založené na samom popretí skutočnosti, o existencii ktorej platí vyvrátiteľná domnienka (napr. v tvrdení žalovaného, že tovar mu nebol riadne odovzdaný a žalobca nepredložil dôkaz na vyvrátenie tohto tvrdenia), keďže akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky.“ (rozsudok zo 7.mája 2006)

„V prípade, ak bol záväzok uznaný podľa , súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny

vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa nestačia.

Ak súd nerešpektoval ustanovenie a vychádzal z toho, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, jeho postup bol v danom prípade v rozpore s ustanovením , keďže smeroval

k preukázaniu toho, čo malo byť považované za preukázané (existencia záväzku medzi žalobcom a žalovaným).“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. októbra 1999)

„Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení .“ (uznesenie zo 17. júla 2006)

Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia lehota) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa predpokladá, že v čase uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. V spore preto navrhovateľovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku postačovalo, aby preukázal, že nárok, ktorý si návrhom od odporcu uplatňuje, odporca uznal s účinkami podľa § 323 Obch. zák. Uznanie záväzku bolo preukázané jednak predloženými jednostrannými zápočtami (majúcimi charakter uznávacieho prejavu), ako aj čiastočnou úhradou faktúry. Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky navrhovateľ nemusí v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku, ale naopak, je na odporcovi (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Odporca však nepreukázal, že pohľadávka zanikla aj v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené.

O trovách konania súd rozhodol podľa , a odporcovi priznal právo na ich náhradu vo výške 20 % (úspech navrhovateľa v časti 659, RUR, čo je 40 %, úspech odporcu v časti 959,41 EUR, čo je 60 %, t.j. celkový úspech odporcu 20 %).

Navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania v sume 19,40 EUR (20 % zo sumy poplatku za odpor 97,- EUR), trovy právneho zastúpenia v sume 151,75 EUR (20 % zo sumy 758,74 EUR za [8 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie odporu, účasť na pojednávaní v dňoch 3.4.2012, , , 26.9.2013 - á 71,37 EUR, 2 krát režijný paušál 7,41 EUR, 2 krát 7,63 EUR, 4 krát 7,81 EUR, DPH zo sumy 632,28 EUR /8 x 71,37 + 2 x 7,41 + 2 x 7,63 + 4 x 7,81/ vo výške 20 % v sume 126,46 EUR]).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.