Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-429-2012.pdf
PDF · 78.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/429/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o súdu o maloletého X. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, t.č. u V. W., O. XX, Z. a otca: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 2, Z., o nariadenie ústavnej výchovy z úradnej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd nad maloletým X. G., nar. XX.XX.XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť v X. domove M., so sídlom v Z., L. 6. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy vopred do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci na účet príslušného ústavného zariadenia. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumu 50 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy vopred do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci na účet príslušného ústavného zariadenia. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 20P/376/2012-7 zo dňa 31.10.2012 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým umiestnil maloleté dieťa (v tom čase k maloletému nebolo určené otcovstvo a mal určené priezvisko Q.) X. Q., nar. XX.XX.XXXX, do X. domova M., so sídlom L. 6, Z., z dôvodu, že pobyt dieťaťa u matky nebol možný z dôvodu, že matka nemala vytvorené podmienky pre prevzatie starostlivosti o maloletého, jeho otec nebol v tom čase známy. Medzičasom došlo k uznaniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a k zmene priezviska maloletého na G..
Tunajší súd svojím uznesením č.k. 20P 429/2012-1 zo dňa 19.12.2012 začal konanie vo veci samej o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým X. G..
Rodičia na pojednávanie vo veci, ktoré bolo nariadené na deň 26.09.2013 nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili. Termín pojednávania zobrali na vedomie na pojednávaní konanom dňa 06.06.2013.
Súd vo veci v neprítomnosti rodičov maloletého v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal dokazovanie rodným listom maloletého, výsluchom zástupkyne kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s podstatným obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20P 376/2012, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Dôvodom umiestnenia maloletého do X. domova M. na základe predbežného opatrenia bola skutočnosť, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu, pričom v čase prvého rozhodovania súdu nebol otec maloletého určený. Maloletý sa narodil s diagnózou susp. neonatálny abstinenčný syndróm, matka bola počas tehotenstva nedisciplinovaná, do poradne nechodila a nemala vytvorené vhodné podmienky na prevzatie maloletého do svojej osobnej starostlivosti.
Dokazovaním súd zistil, že rodičia o maloletého prejavujú záujem, ale nemajú vytvorené podmienky na jeho prevzatie do ich osobnej starostlivosti, nakoľko sociálna situácia rodičov nie je priaznivá /matka z dôvodu infekčného ochorenia nemôže byť ubytovaná v krízovom centre, otec dieťaťa prespáva na stavbách, avšak hľadajú si ubytovňu, kde by mohli bývať aj s maloletým/, z tohto dôvodu súd odročil termín pojednávania za účelom ponechania časového priestoru rodičom na doriešenie ich bytovej otázky a vyhľadania pomoci.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní vo veci uviedla, že rodičom sa napriek dostatočnému časovému priestoru nepodarilo usporiadať si svoje pomery a zabezpečiť si primerané bývanie. Matka maloletého nikde nepracuje, na prelome októbra a novembra 2013 má nastúpiť po ročnom odklade do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní cca 15 mesiacov. Otec maloletého zarába ako sezónny robotník, pričom v lepších mesiacoch je schopný zarobiť cca 300,- €, býva na robotníckych ubytovniach v závislosti od miesta výkonu práce, no bez matky maloletého by sám starostlivosť o maloletého nezvládol. Rodičia boli poučení, že po zlepšení svojich osobných a bytových pomerov môže byť ústavná starostlivosť nad maloletým zrušená. Obaja sa o maloletého zaujímajú, pravidelne ho navštevujú a podľa svojich možností mu nosia veci, čo je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. S poukazom na osobné, sociálne a zárobkové pomery navrhla určiť matke výživné v minimálnom zákonnom rozsahu a otcovi vo výške 50,- € mesačne.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ani jeden z rodičov nemá vytvorené podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého a o maloletého sa nedokážu postarať, navyše matka má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody,. Nakoľko výchova dieťaťa nie je momentálne zabezpečená a v súčasnosti neprichádza do úvahy jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti (§ 54 ods. 1 Zákona o rodine), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Maloletý bude umiestnený v X. domove M. aj s ohľadom na sídlo ústavného zariadenia, aby rodičia maloletého mali možnosť ho navštevovať.
Podľa § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Podľa 39 ods. 4 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. S poukazom na ostatne citované zákonné ustanovenia súd matke určil rozsah vyživovacej povinnosti v minimálnom zákonnom rozsahu (t.č. vo výške 29,61 eur), keďže je dlhodobo nezamestnaná a má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody a otcovi, ktorý je stavebný robotník, ktorý je schopný si mesačne zarobiť do cca 300,- € výživné vo výške 50,-€ mesačne, a to s prihliadnutím na ich osobné, majetkové a zárobkové pomery a cih sociálnu situáciu. Preto súd aj s poukazom na odporúčanie zástupkyne kolízneho opatrovníka o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Výživné súd rodičom uložil platiť od právoplatnosti tohto rozhodnutia a to v zmysle zákona na účet príslušného zariadenia, v ktorom je maloletý umiestnený. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.