Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/16/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky a mal. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: u matky, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J., ul. V. S. č.XXX/XX, t. č. W. B. č. XX občan SR a X. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J., ul. V. S. č.XXX/XX, občan SR, v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na mal. deti, o odvolaní otca maloletých X. P. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -17 zo dňa 28.03.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zverení mal.detí X. P. a Q. P. do osobnej starostlivosti matky.

Žiaden z účastníkov n e má p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zveril mal. deti X. P., nar. XX.XX.XXXX a Q. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaväzuje prispievať na ich výživu mesačne sumou 120,- Eur počnúc dňom 01.09.2012, z toho na mal. X. sumou 60,- Eur a na mal. Q. sumou 60,- Eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky.

Ďalším výrokom II. uložil odporcovi povinnosť dlžné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 31.03.2013 vo výške 480,- Eur splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10,- Eur až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.

Výrokom III. súd započítal otcovi na dlžnom výživnom sumu 360,- Eur a posledným výrokom IV. vyslovil, že trovy konania účastníkom nepriznáva.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 36 ods.1, § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu matky a otca maloletých detí X. a Q. P., z dokladov o ich príjmoch a výdavkoch, z pripojených spisov súdu vedených pod sp. zn. , a z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že mal. deti X. a Q. P. pochádzajú z manželského vzťahu svojich rodičov. Rodiča nevedú spoločnú domácnosť od apríla 2011. Výživné matka požadovala

za obdobie od 01.09.2012. Dokazovaním súd zistil na základe zhodného tvrdenia rodičov mal. detí, že otec mal. detí v mesiaci september a október neprispel na výživu mal. detí. V mesiacoch november a december poslal na ich výživu po 50,- Eur a v mesiacoch január a február 2013 po 40,- Eur. Z potvrdenia ÚPSV a R v Kežmarku, odboru služieb zamestnanosti zo dňa 11.3.2013 mal súd preukázané, že matka mal. detí je vedená od 21.3.2012 v evidencii uchádzačov o zamestnanie a táto evidencia v čase vydania potvrdenia trvala. Matka v súčasnosti býva v zariadení farského úradu v W. B., kde má výdavky v súvislosti s bývaním 70,- Eur mesačne v súvislosti s platením za plyn 100,- Eur, 30,- Eur za vodu a 40,- Eur za elektriku. Zvýšené výdavky s mal. deťmi nemá. Jediným príjmom rodiny sú dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky, spolu vo výške 225,- Eur. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére B., kde otec bol v konaní zaviazaný prispievať na výživu plnoletej dcéry počnúc dňom 13.11.2012 mesačne sumou 70,- EUR. Otec maloletých detí je zamestnaný v E. republike v spoločnosti H&R, domy a rekonstrukce s.r.o O. K. R.. Z potvrdenia o jeho priemernom mesačnom zárobku za obdobie roku 2012 je zrejmé, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí 8512,- Eur. V súvislosti s bývaním ako sám uviedol náklady nemá. Tieto mu hradí firma. Jeho výdavkami sú výdavky súvisiace s vlastníctvom k domu v J., kde uhrádza ročne za vodu 60,- Eur, za komunálny odpad asi 54,- Eur, 50,- Eur za kúrenie ročne a mesačne za elektriku 32,80 Eur. Tvrdil, že v konaní , kde plnoletá dcéra navrhovala výživné mesačne 100,- Eur od 3.8.2012 sa nakoniec dohodli tak, že bude prispievať na B. sumou 70,- Eur s tým, ale, že v konečnom dôsledku na všetky 3 maloleté deti bude naďalej platiť 150,- Eur, teda už nie na X. a Q. po 50,- Eur ako to bolo dohodnuté s manželkou, teda zákonnou zástupkyňou mal. detí v tomto konaní, ale len po 40,- Eur. Z obsahu spisového materiálu a zo zápisníc v konaní takáto skutočnosť nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku a to v časti okrem výroku o zverení maloletých detí X. P. a Q. P. do osobnej starostlivosti podal včas odvolanie otec X. P.. Uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, nakoľko nemá finančné možnosti na splácanie výživného vo výške ako určil súd. V budúcnosti ak zmení zamestnanie alebo nájde perspektívnejšie miesto nemá problém finančne prispievať v takejto výške. Podľa rozhodnutia je to 60,- Eur na syna X. a 60,- Eur na dcéru Q.. Platí už 70,- Eur na dcéru B. a 10,- Eur na dlžné výživné, ktoré činí 480,- Eur za uvedené obdobie od 01.09.2012. Manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v novembri 2012, na čo má svedkov a náklady na domácnosť platil on. Jeho mesačný príjem je 8.512,- Kč, čo je po prepočte necelých 283,- Eur. Po zaplatení 200,- Eur súdom určeného výživného mu zostáva na chod domácnosti 83,- Eur. Elektrinu platí 32,80 Eur, náklady na kúrenie sú uvádzané 500,- Eur. Keď to rozpočíta na rok, tak je to 41,6 Eur mesačne, čiže kúrenie a elektrina ho vychádzajú 74,46 Eur, takže na stravu, cestovné do práce, vodu a dane a oblečenie mu ostáva 8,54 Eur. Preto sa pýtal ako má všetko pokryť 8,- Eurami, keď je to na porovnanie cena jedného obeda. Momentálne je práceneschopný. Nedostal ešte ani rozhodnutie, ani peniaze, tak jeho príjem je nulový a žije z podpory a príbuzných. Manželka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale vlastnou vinou prišla o zamestnanie, kde bola v trvalom pracovnom pomere v Detskej liečebni Z. W.. Jednoducho prestala chodiť do práce. Uvedené skutočnosti je možné overiť u bývalého zamestnávateľa. Pre tieto fakty s rozsudkom nesúhlasí.

K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí. Mal za to, že pri určovaní výšky výživného súd dôkladne prešetril pomery na strane otca, aj na strane matky. Konštatoval, že na základe uvedených zistení je možné nepochybne konštatovať, že rozsah potrieb maloletých detí podstatne vzrastá, čo súvisí s ich prirodzený rastom. Zvyšujú sa náklady na ošatenie, obuv, školské potreby, na výživu, na cestovné a na mimoškolské aktivity. Mal. X. je žiakom 8.ročníka a mal. Q. žiačkou 7.ročníka Základnej školy v J.. Matka spolu s maloletými deťmi si našla nové bývanie, za ktoré uhrádza sumu 240,- Eur mesačne. Je toho názoru, že výška výživného je v prospech maloletých detí. Preto kolízny opatrovník s takouto výškou výživného plne súhlasí. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zverení maloletých detí X. a Q. P. do osobnej starostlivosti matky v zmysle zásad uvedených v ust. , vyžiadal na základe podaného odvolania správu od bývalého zamestnávateľa matky Kúpele Z. W., s.r.o. Z. W. X, XXX XX B. I. a od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí a rodiny MUDr. Alexandra 61, Kežmarok potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi matkou U. P. spolu s posudzovanými osobami P. B., P. X. a P. Q. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, keď zaviazal otca prispievať na výživu mal. X. sumou 60,- Eur a mal. Q. sumou 60,- Eur počnúc dňom 01.09.2012 vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Súd prvého stupňa správne vypočítal i dlžné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 31.03.2013 vo výške 480,- Eur. Zároveň správne je i rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým odporcovi (otcovi) uložil povinnosť splácať popri bežnom výživnom dlžné výživné v mesačných splátkach po 10,- Eur až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Správne súd prvého stupňa započítal otcovi i na dlžnom výživnom sumu 360,- Eur.

Mal. deti X. a Q. pochádzajú z manželského vzťahu rodičov. Rodičia nevedú spoločnú domácnosť od apríla 2011. O výživné požiadala matka za obdobie od 01.09.2012. Rodičia zhodne potvrdili, že otec maloletých detí v mesiaci september a október na ich výživu neprispel. V mesiacoch november a december poslal na ich výživu po 50,- Eur a v mesiacoch november a december 2012 poslal na ich výživu po 50,- Eur, v mesiacoch január a február 2013 po 40,- Eur.

Matka maloletých detí je od 21.03.2012 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti býva v zariadení Farského úradu v W. B., kde má výdavky v súvislosti s bývaním 70,- Eur mesačne a platí za plyn 100,- Eur, za vodu 30,- Eur a za elektriku 40,- Eur mesačne. Zvýšené výdavky s maloletými deťmi nemá. Jediným príjmom rodiny sú dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky, spolu vo výške 225,- Eur mesačne.

Okrem mal. X. a mal. Q. majú rodičia vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére B.. Otec bol zaviazaný v konaní prispievať na výživu tejto plnoletej dcéry počnúc dňom 13.11.2012 mesačne sumou 70,- Eur.

Otec maloletých detí je zamestnaný v E. republike v spoločnosti H & R, domy a rekonstrukce s.r.o. O. nad R. . Jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí 8.512,- Kč (súd prvého stupňa nesprávne v dôvodoch rozsudku uviedol, že 8.512,- Eur). V súvislosti s bývaním otec náklady nemá, tieto mu hradí firma. Výdavky súvisiace s vlastníctvom domu v J. sú ročne za vodu 60,- Eur, za komunálny odpad 54,- Eur, 50,- Eur za kúrenie a mesačne za elektriku 32,80 Eur. Otec trval na tom, že keďže na B. platí 70,- Eur, v konečnom dôsledku sa s matkou dohodli, že na všetky maloleté deti bude platiť spolu 150,- Eur, teda na X. a Q., na každého len po 40,- Eur.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že z obsahu spisového materiálu a zo zápisnice z pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. takéto skutočnosti nevyplývajú.

Z potvrdenia Kúpeľov Z. W., s.r.o. vyplýva, že matka maloletých detí U. P. bola zamestnaná v ich organizácií ako chyžná v období od 07.05.2007 do 20.03.2012. Pracovný pomer bol ukončený dňa 20.03.2012 dohodou obidvoch strán.

Súd prvého stupňa správne ustálil, že sú tu opodstatnené potreby maloletých detí vo výške 60,- Eur u každého z týchto detí mesačne vzhľadom na to, že matka detí je už vyše roka nezamestnaná a jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky, pričom výdavky sú vyššie. Aj keď zárobkové možnosti otca nie sú vysoké, nemožno vo vzťahu k výživnému zohľadniť skutočnosť, že matka dohodou rozviazala pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa, lebo matka plnenie vyživovacej povinnosti vyvažuje výkonom svojej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Zároveň nebolo zistené, ako to tvrdí otec vo svojom odvolaní, že by bola bez príčiny odišla z práce, teda aby sa o svoj príjem pripravila sama, úmyselne. O tom, že tomu tak nebolo svedčí aj skutočnosť, že jej boli priznané dávky v hmotnej núdzi.

Preto odvolací súd podľa ust. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zverení maloletých detí X. P. a Q. P. do osobnej starostlivosti matky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. , lebo žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď toto mohlo začať aj bez návrhu. Konanie o výživné pre maloleté deti je práve konaním, ktoré sa môže začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.