Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/199/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - Z. Z., bytom L. č. XX, v zastúpení JUDr. Jana Ftorková, advokátkou so sídlom V. T. XXXX/XA, O., proti odporcom: 1/ J. E., bytom Y. XXXX/XX, O. 2/ F. E., bytom Y. XXXX/XX O., obaja právne zastúpení JUDr. Magda Poliačiková, advokátka s.r.o. so sídlom Národná 17, Žilina, o návrhu navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva a vzájomnom návrhu odporcov v rade 1/ a 2/ o vypratanie nehnuteľnosti a zákaz vstupu na nehnuteľnosť, na základe odvolania odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -745 zo dňa 3.9.2012, takto

rozhodol:

N e d o t ý k a sa výroku rozsudku, v ktorom okresný súd vzájomný návrh odporcov v rade 1/, 2/ zamietol.

V ďalších výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ Z. Z. je výlučným vlastníkom novovytvorených pozemkov geometrickým plánom č. vyhotoveným Ing. S. T. dňa 2.12.2011, autorizačne overeným Ing. S. T. dňa 2.12.2011, úradne overeným Správou katastra Žilina pod č. 219/12, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a to pozemkov parcela č. CKN 718/2 - zastavané plochy o výmere 28 m2, CKN 720/2 - orná pôda o výmere 11 m2, CKN 720/3 - orná pôda o výmere 32 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území L.. Vzájomný návrh odporcov v 1/ a 2/ rade zamietol. Rozhodovanie o trovách konania okresný súd vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je jednak návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k časti pozemkov, ktoré sú v súčasnej dobe zapísané na odporcov v rade 1/, 2/ na LV č. XX, do ktorých boli podľa tvrdenia navrhovateľa neoprávnene pričlenené časti pozemkových nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa a jednak v rámci vzájomného návrhu odporcov ochrana ich vlastníckeho práva, ktorý naopak tvrdia, že navrhovateľ neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Okresný súd uzavrel, že v obidvoch prípadoch ide o spor, ktorý navrhovateľ uplatňuje určovacou žalobou a odporcovia 1/, 2/ žalobou o ochranu vlastníckeho práva. Navrhovateľ tvrdil, že ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.12.1979 s L. T. a O. T., rod. Z. ako predávajúcimi, registrovanej Štátnym notárstvom v Žiline pod R I 681/79 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným v čase uzavretia zmluvy na LV. č.XXX a v evidenčnom liste č.123 v katastrálnom území L., ako parcela č. EN 248/1-zastavaná plocha o výmere 158 m2,parcela č. EN 250/2 a dom č.súp.XX, postavený na parcele č.250/2 a parcela č. EN 272/1-záhrada a zastavaná plocha o výmere 708 m2 a na základe tejto kúpnej zmluvy bol na neho vystavený aj list vlastníctva č.XXX. L. T. predmetné nehnuteľnosti nadobudol od J. Z. na základe zmluvy zo dňa 18.12.1972 registrovanej

Štátnym notárstvom v Žiline pod R I 95/73 dňa 30.8.1973. J. Z. mal predmetné nehnuteľnosti na základe dohody, ktorá bola uzatvorená medzi J. Z. a Y. Z. a ktorá bola zachytená v 14. Zápisnici v zápisničnej knižke, ktorú viedol I. O. od roku 1932 do roku 1946, a to na strane 41,42 zo dňa 28.4.1940 a na základe ktorej si Y. a J. Z. rozdeľovali parcely, ktoré mali vo vlastníctve. Odporcovia tvrdili ( a aj vzájomný návrh tým odôvodňovali ), že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností v podiele 1 v katastrálnom území L. pri T., a to domu č. súp. XXX s príslušenstvom, postavenom na zastavanej ploche KN parc. č.718, zastavanej plochy KN parcely č. 718 o výmere 289 m2, ornej pôdy KN parcela č.720 o výmere 448 m2, zapísané na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Žiline na LV č. XX pre k.ú.L. pri T.. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe zmluvy registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Žiline pod R I 1886/90. Nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu, boli pôvodne zapísané na komasačnom hárku č. 327 ako parcela č.248 v 1 na J. Z. a v 1 na L. Z.. Na základe dedičského rozhodnutia D 1239/86-24 podiel 1 po J. Z. nadobudla odporkyňa v rade 2 F. E. a po L. Z. na základe rozhodnutia OS v Žiline D 2194/92-44 nadobudol E. Z. a tento podiel kúpnou zmluvou RI 1886/90 previedol na odporcov 1,2.

Okresný súd skúmal, či má navrhovateľ naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe z pohľadu ustanovenia Okresný súd pri hodnotení naliehavosti právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení prihliadol aj na právnu úpravu o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, konkrétne na jeho ustanovenia , a . Po zhodnotení výsledkov dokazovani konštatoval, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vychádzajúc z jeho tvrdenia, že stav vlastníctva zapísaný na LV č. XX (nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov) a LV č. XXX (nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa) nezodpovedá skutočnému stavu odvíjajúcemu sa od reálnej deľby z roku 1940 a od kúpnej zmluvy z roku 1979 a že odporcovia majú neoprávnene vo vlastníctve aj časť nehnuteľnosti, ktoré by mali vlastnícky patriť navrhovateľovi a odporcovia popierajú jeho vlastnícke právo, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko domáhať sa zmeny údajov v katastri môže iba listinou, ktorá bude relevantná pre iný zápis do katastra, takýmto určením sa odstráni stav právnej neistoty navrhovateľa, odstráni sa spornosť v právnom vzťahu medzi účastníkmi a vytvorí sa pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

V rámci vecného prejednania okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Z vykonaných dôkazov zistil, že medzi účastníkmi pretrvávajú dlhodobé spory o vlastníctvo a užívanie nehnuteľnosti, ktoré sú na nich zapísané na príslušných listoch vlastníctva. Prvý krát odporcovia namietali vlastnícke právo navrhovateľa v roku 1991 v konaní vedenom pred OS Žilina pod sp. zn. , ktoré však z dôvodu späťvzatia návrhu bolo zastavené. Ďalšie konanie prebiehalo v roku 1992 pod sp. zn. , ktoré tiež v dôsledku späťvzatia návrhu bolo právoplatne zastavené. V obidvoch zastavených konaniach odporcovia poukazovali na komasačný stav, od ktorého odvíjali svoje vlastnícke právo, resp. vlastnícke právo svojich právnych predchodcov. Na tejto svojej argumentácii zotrvávali aj v aktuálne prebiehajúcom konaní, ktorú zmenili až potom, čo bol vo veci vypracovaný geometrický plán. Navrhovateľ aj počas konania vedeného pod sp. zn. aj v priebehu aktuálne vedeného konania poukazoval na reálnu deľbu z roku 1940, od ktorej odvíjal vlastnícke právo svojich právnych predchodcov, na základe ktorej vstúpili jeho právni predchodcovia ako vlastníci do úžitku. Súd v tejto súvislosti poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 23.1.1995, ktorým bol zrušený rozsudok OS Žilina č.k. -160 a v ktorom krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že bude povinnosťou okresného súdu sa vysporiadať so skutočnosťou, či navrhovateľmi (v aktuálnom danom konaní odporcami) označený komasačný stav je i právne záväzným stavom vlastníckym, teda či bola, kedy bola, akým spôsobom realizovaná komasácia, či bola zrealizovaná účinne a či novokomasovaní vlastníci vstúpili do užitku, resp. táto komasácia nebola účinná a potom platí predkomasačný stav, vyporiadať sa s námietkou odporcu (v danom konaní navrhovateľa) ohľadne dávnej realizácie deľby medzi právnymi predchodcami účastníkov. Súd z týchto záverov krajského súdu i vychádzal aj v aktuálnom konaní, nakoľko podstata sporu sa odvíja od tých istých skutočností a skutkových tvrdení účastníkov.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že komasácia v obci L. prebehla v rokoch 1937 až 1946, avšak nikdy nebola autentifikovaná a účastníci podľa nej ani nevstúpili do držby a mal by platiť pozemnoknižný stav. Napriek tejto skutočnosti však v evidencii nehnuteľnosti a neskôr aj v katastri nehnuteľnosti bol tento stav uznaný za platný bez toho, že by k takémuto výkladu existoval právny podklad - právoplatné uznesenie o autentifikácii, súčasťou ktorého boli rozdeľovacie operáty

s autentifikačnou doložkou. Podľa komasácie účastníci ani nevstúpili do úžitku. Minimálne od roku 1940 boli nehnuteľnosti užívané Y. Z. a jeho rodinou a J. Z. a jeho rodinou, avšak v inom stave ako bol uvádzaný v komasácii. Komasačný stav podľa komasačných máp vyhotovených okolo roku 1938 vytváral nehnuteľnosti par.č. 248 o výmere 358 m2 a parc.č. 253 o výmere 786 m2. Pozemnoknižné hárky, ktoré boli vypracované okolo roku 1946 viedli ako držiteľov v hárku č. 237 pre parcelu 248 J. Z. a L. Z. po 1 a v hárku č. 449 pre parcelu č. 253 J. Z., L. Z. a J. Z. po 1/3. V komasačných mapách boli parc. č. 248 a 253 oddelené priečne, ale v evidencii nehnuteľnosti, ktorá sa viedla od roku 1964 už boli predmetné parcely vedené ako podlomené, a to parc.č. 248/1 zastavaná plocha o výmere 158 m2, 248/2 zastavaná plocha dom č.XXX o výmere 200 m2 , parc.č.253/1 zastavaná plocha o výmere 393 m2 a parc.č. 253/2 zastavaná plocha dom č. XX o výmere 393 m2, ktoré už boli oddelené pozdĺžne a v takomto stave boli aj J. Z. a J. Z. (podľa vyjadrenia svedkov L. Z. nehnuteľnosti neužíval ) užívané. Prvý krát bol takto uvedený užívací stav v dedičskom konaní po L. Z. vedenom pod sp.zn. D 20/1967. Užívací stav bol teda rozdielny ako stav uvedený v komasácii a nemožno teda tvrdiť, že účastníci vstúpili do úžitku podľa komasácie. To potvrdila vo svojej výpovedi aj znalkyňa Ing. O., ktorá uviedla, že pri porovnaní komasačnej mapy táto je rozdielna ako mapa podľa evidencie nehnuteľnosti. Znalkyňa Ing. O. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že rozdelenie parciel pravdepodobne nastalo pri šetrení pracovníkov geodézie v teréne, ktorí rozdelením parciel vyznačili užívací stav, tak aby mohli byť vedené evidenčné listy. Na evidenčných listoch sa viedol užívací stav a par. č. 248 a 253 boli užívané dvoma užívateľmi. Znalkyňa poukázala na to, že na Správe katastra Žilina sa nenachádza dokumentácia (súpisy parciel, zoznam užívateľov, zoznam vlastníkov, ktoré boli vedené a aktuálne do konca roka 1992), tieto boli skartované a nie je možné zistiť, na základe akého podkladu boli predmetné parcely rozdelené. Parcely boli rozdelené približne na polovicu, taktiež nie je možné zistiť na základe čoho sa zmenili výmery. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla i rozhodujúce súvislosti s technickou otázkou zákresu zhotoveného geometrického plánu, poukázala na nesúlad písomného a mapového operátu. Na tento nesúlad poukázal znalec Ing. Q. v znaleckom posudku v minulosti prebiehajúcom konaní k spisu sp.zn. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 12.5.1993 (súd poukazuje na str. 30 pripojeného spisu). Tento znalec konštatuje, že hranica rozdeľujúca sporné parcely do mapy katastra nehnuteľnosti bola zakreslená, resp. vykartírovaná na podklade geometrického plánu z roku 1961, keď v tom čase pravdepodobne došlo k dohode o rozdelení spoluvlastníctva sporných parciel, zároveň však uviedol, že tento geometrický plán nebol po právnej stránke realizovaný a ak by mala byť rešpektovaná hranica uvedená v tomto geometrickom pláne musia byť upravené aj výmery jednotlivých parciel. V závere znalec poukazuje na to, že riešenie rozdelenia spoluvlastníctva podľa uvedeného geometrického plánu je nevýhodné pre obidve strany z dôvodu nevyhovujúceho priestoru okolo domových nehnuteľností. Na základe nového mapovania, ktoré prebehlo v 90-tych rokoch , boli parcely v teréne podľa užívacieho stavu zamerané a následne prečíslované. Táto skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku znalkyne Ing. O.. V tomto znaleckom posudku znalkyňa uvádza, že nové mapovanie prevzalo vlastnícku hranicu z geometrického plánu z roku 1961 a dalo správne výmery, hranica je zakreslená čiarkovane preto, že je vyznačený spor o hranicu, ktorý už v tom čase prebiehal, čiarkovaná hranica zakreslená na katastrálnej mape medzi predmetnými parcelami približne kopíruje hranicu zakreslenú na mape evidencie nehnuteľnosti, ktorá je totožná so zákresom z geometrického plánu. Parcely boli prečíslované, výmery prečíslovaných parciel boli vypočítané z merania a tým sa odstránil nesúlad grafickej výmery a výmery vedenej na liste vlastníctva. Z takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že stav tak ako bol evidovaný v evidencii nehnuteľnosti a neskôr prevzatý aj katastrom nehnuteľnosti nezodpovedná skutočnému právnemu stavu, a teda údaje katastra zapísané na LV č. XX a XXX ustanovené v nezodpovedajú právnemu stavu a nemožno ich považovať za hodnoverné a záväzné. Opätovne okresný súd konštatuje, komasácia v obci L. nebola autentifikovaná a účastníci podľa nej ani nevstúpili do úžitku, avšak operát vyhotovený pri komasácii sa nesprávne využíva ako právny podklad. Navyše v evidencii nehnuteľnosti vedený užívací stav sa odvíja od geometrického plánu z roku 1961, ktorý taktiež nebol právne realizovaný a zápisy uskutočnené na LV č. XX a LV č. XXX po novom mapovaní taktiež vychádzajú z uvedeného geometrického plánu, kde výmery boli vypočítané z merania. Takto sa len odstránil nesúlad grafickej výmery a výmery na LV, to však nič nemení na tom, že takýto zápis nie je hodnoverný a záväzný. Tak, ako na to poukázala aj znalkyňa v danom prípade v celej evidencii nehnuteľnosti bola nezrovnalosť v grafickej výmere a písomnej výmere a bola tam chyba 20 rokov a preto sa nemožno opierať o výmeru, dôležitá je hranica medzi týmito nehnuteľnosťami a malo by sa vychádzať zo skutočnej držby. Okresný súd uvádza ďalej, že napriek tomu všetky zápisy uvedené v evidencii nehnuteľnosti a katastri nehnuteľnosti slúžili ako podklad k nadobúdacím titulom vlastníckeho práva účastníkov, k dedičským

konaniam, ako aj k právnym úkonom pri prevodoch nehnuteľnosti, čo vyplýva z chronologického popísania skutkového stavu vyššie a to napriek tomu, že mal platiť pozemnoknižný stav. Znalkyňa Ing. O. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že do komasácie platil stav vedený v pozemkovej knihe, ku ktorej nebol zhotovený mapový podklad a nebolo možné identifikovať parcely uvedené v pozemkovej knihe v teréne. Identifikácia pozemnoknižného stavu so stavom v EN je súčasťou pripojeného dedičského spisu D 20/1967 zo dňa 23.5.1967, ktorá identifikuje EN parcely č. 248/1, 248/2, 253/1, 253/2 s pozemnoknižnými parcelami vedenými v PK vložkách č. 337,338,450,451, ďalšia identifikácia z 18.5.1972 na č.l.606 spisu uvádza PK vložky 337,450 a 451, ktorá identifikuje v nich uvedené parcely taktiež s parc. č. 248/1, 248/2, 253/1 a 253/2 ale aj s ďalšími EN parcelami, ktoré sú však v užívaní iných užívateľov. Predmetné PK vložky však neevidujú všetky parcely v nich uvedené v celosti, ale u niektorých len v určitom podiele, a preto ani v konaní zistený pozemnoknižný stav nedáva úplný právny podklad. Vo všetkých uvedených pozemnoknižných vložkách majú spoluvlastnícke podiely právni predchodcovia účastníkov Y. Z. a J. Z., okrem nich sú v uvedených pozemnoknižných vložkách vedení aj ďalší spoluvlastníci. V roku 1940 uzatvárali dohodu o rozdelení spoluvlastníctva už len J. Z. a Y. Z., ktorá je zachytená v 14. zápisnici a v ktorej bližšie popísali, ktoré nehnuteľnosti si delia, aké v nich majú spoluvlastnícke podiely a čo je dôvodom ich deľby. Bolo preto potrebné vyriešiť otázku čo tvorilo právny základ deľby už len medzi J. Z. a Y. Z., ktorí sú právnymi predchodcami účastníkov. Aj keď v zápisnici nie sú uvedené konkrétne čísla parciel, ani z akého stavu, či pozemnoknižného alebo komasačného Y. a J. Z. vychádzali, z ich popisu v zápisnici je zrejmé, že ide o nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnej dobe vedené na LVč. XX a XXX, t.j. 714,716, 717 a 718, 720, predtým 248/1,253/2 a 248/2, 253/1 a pôvodne 248 a 253. Predmetom deľby boli aj iné parcely, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predmetné nehnuteľnosti ostatní pozemnoknižní podieloví spoluvlastníci zapísaní v PK vložkách pred rokom 1940 užívali, z výsluchu svedkov, ktorí všetci popisovali len užívanie J. Z. a jeho právnych nástupcov a Y. Z. a jeho právnych nástupcov mal súd za preukázané, že nehnuteľnosti ostatní pozemnoknižní spoluvlastníci vedení v pozemkovej knihe neužívali a ani žiadny z nich, resp. ich právnych predchodcov sa nedomáhal užívania, resp. ochrany vlastníckeho práva alebo vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to až doposiaľ. Z uvedeného možno vyvodiť odôvodnený záver, že už pred rokom 1940, teda v čase keď dochádzalo k sceľovaniu pozemkov a prebiehala komasácia, v roku 1938 boli zhotovené komasačné mapy, došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nasvedčuje tomu aj identifikácia z roku 1972, v ktorej sú ďalší podieloví spoluvlastníci zapísaní v PK vl. 337 (v ktorej nehnuteľnosti podľa identifikácie tiež tvoria predmetné parcely) vedení ako užívatelia iných EN parciel. K tejto dohode došlo za platnosti bývalého uhorského práva s poukazom na rozh. č. 911 Úr.sb., podľa ktorého: v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností, vpísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba spatrovať dohodu strán o deľbe, po prípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda totiž môže byť uzavretá aj mlčky ( konkludentným činom). Na neplatnosť takejto dohody nevplýva okolnosť, že niektoré časti nehnuteľností má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. Podľa Úr.sb. 1201 ak si spoluvlastníci spoločnú nehnuteľnosť v prírode rozdelili, tým je už žaloba o zrušenie spoluvlastníctva - či už verejnou dražbou alebo rozdelením v prírode - prekonaná a nezáleží ani na tom, či uskutočnená deľba zodpovedá pozemnoknižnému (po prípade ináč tvrdenému) pomeru vlastníckemu. Po platne vykonanej deľbe v širšom zmysle môže ísť už len o jej pozemnoknižné prevedenie. Okresný súd uvádza, že k označenej dohode došlo mimo zápis v pozemkovej knihe, avšak na jej základe podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí zostali len J. Z. a Y. Z., v rozsahu tak ako to deklarovali v 14. zápisnici, ktorá ako jediný relevantný doklad z tohto obdobia sa zachovala. Deklarovaná výška ich spoluvlastníckych podielov v podstate aj zodpovedá tomu, že v PK vl. 450 a 451 má Y. väčší podiel ako J. a PK vložkách 337 a 338 majú rovnaké podiely. Predmetná dohoda potom tvorila právny základ pre deľbu medzi Y. a J. Z. prevedenú v 14.zápisnici, na ktorú sa taktiež vzťahujú vyššie citované rozhodnutia, a z ktorej súd ďalej vychádzal a na základe ktorej aj vstúpili do vlastníctva a do úžitku rozdelených nehnuteľností v stave tak, ako sa dohodli. Preto pokiaľ potom J. Z. zaopatrovacou zmluvou v roku 1973 prevádzal nehnuteľnosti, ktoré vlastnil na L. T. a jeho manželku O., a tieto bližšie popísal v zaopatrovacej zmluve, pričom vychádzal z evidenčného stavu, ktorý ale bližšie vymedzil aj pozemnoknižnými zápismi, pričom uviedol, že odovzdáva celý svoj majetok prevádzal ho ako vlastník v rozsahu tak, ako ho vlastnil, a potom následne v stave tak, ako to vlastnili L. T. a jeho manželka boli prevedené na navrhovateľa v roku 1979. Taktiež pokiaľ odporcovia na základe

dedičského konania po J. a kúpnej zmluvy (od dediča po R., predtým L.) nadobudli nehnuteľnosti taktiež v evidenčnom stave nadobudli ich od vlastníkov, ktorých vlastnícke právo bolo odvodené od Y. Z. v rozsahu tak, ako ho vlastnil. Iný výklad by spochybnil dlhotrvajúci nerušený vedený vlastnícky a užívací stav a viedol by k narušeniu právnej istoty nielen navrhovateľa, ale aj odporcov, ktorých vlastnícke právo cez ich nadobúdacie tituly (u navrhovateľa darovacia a kúpna zmluva) a u odporcov (dedičstvo a kúpna zmluva) je odvodené od vlastníckeho práva ich právnych predchodcov J. Z. a Y. Z., keď žiadny z podielových spoluvlastníkov vedených v PK vložkách minimálne od roku 1940, keď došlo k deľbe medzi J. a Y. túto nenamietal. Taktiež súd v konaní nemal preukázané, že by za života J. Z. a právnych nástupcov po Y. Z. (J. Z. a L. Z.) existovali spory o vlastníctvo a užívanie, nepotvrdili to ani výpovede svedkov. Prvé spory začali až po tom čo do práv právnych nástupcov po Y. Z. vstúpili odporcovia 1/ a 2/, t.j po roku 1986, keď prvý krát žalobou z roku 1991 spochybňovali vlastnícke právo navrhovateľa. Neskoršie tvrdenia odporcov, ktorými spochybňovali reálnu deľbu podielových spoluvlastníkov zapísaných v PK vložkách, ako aj reálnu deľbu medzi Y. a J., okresný súd vyhodnotil za účelovú, vychádzajúcu z výsledkov dokazovania vykonávaného v priebehu konania s cieľom spochybniť vlastnícke právo navrhovateľa. Pokiaľ tak, ako uvádzali, že ich právni predchodcovia - dedičia po Y. si boli vedomí, že predmetom dedičstva po Y. boli len jeho podiely tak, ako ich mal zapísané v PK vložkách, ako aj toho, že zápisnica napísaná dňa 28.4.1940 sa nikdy nerealizovala a jej obsah nebol akceptovaný právnymi nástupcami po Y. Z., tak týmto tvrdením zároveň spochybnili svoje vlastnícke právo, pričom si zrejme dostatočne neuvedomili, že sami podali vzájomný návrh na ochranu svojho vlastníckeho práva, kde je taktiež potrebné preukazovať vlastníctvo. Nie je potom zrejmé na základe čoho potom ich právni predchodcovia výlučne užívali oddelené časti a na základe čoho potom notár v dedičskom konaní po L. Z. sp.zn. D 20/1967 tieto časti prejednal ako samostatné parcely a k takto oddeleným parcelám postupne cez dedičské konanie a kúpnu zmluvu nadobudli vlastníctvo, keď komasácia nebola autentifikovaná, užívanie bolo v inom rozsahu ako uvedené v komasácii, v pozemnoknižnom stave mali ich právni predchodcovia len určité podiely. Celý čas od roku 1991, keď vyvolali na súde prvý spor o vlastníctvo, takéto tvrdenia neuvádzali, poukazovali na komasáciu a prvý krát ich uviedli až po rozsiahlom dokazovaní v predmetnom konaní, po vypracovaní znaleckých posudkov a to vo vyjadrení doručenému súdu dňa 7.8.2012. Tvrdená skutočnosť, že obsah zápisnice z 28.4.1940 nebol právnymi nástupcami po Y. Z. akceptovaný, nie je podstatnou, nakoľko v čase tejto deľby boli jej účastníkmi spoluvlastníci J. Z. a Y. Z., teda podstatné je to, či ju uznávali J. Z. a Y. Z. a nie ich právni nástupcovia a je potrebné z nej vychádzať, nakoľko na základe nej došlo k dohode čo do úžitku a vlastníctva tak ako je to konštatované vyššie. V konaní ani nebolo preukázané, že právni nástupcovia po Y. Z. túto deľbu neuznávali. Naopak, svedecké výpovede preukazujú, že nehnuteľnosti v rozdelenom stave (pozdĺžne) užíval J. Z. a po smrti Y. Z. J. Z., že boli vybudované dva prístupy, jeden pre J. a jeden pre J. k parcele od cesty L.. Súd zároveň poukázal na to, že J. Z. a Y. Z. si boli veľmi dobre vedomí čo a ako si rozdeľujú, nakoľko v zápisnici označujú ako prvú parcelu od cesty L. po potok a druhú z parciel od potoka po poľnú cestu a skutočným dôvodom bolo zabezpečiť prístup k ich domovým nehnuteľnostiam, čo nakoniec nepriamo vyplýva aj z konštatovania znalca Ing. Q.. Obsah tejto zápisnice bol zapracovaný znalkyňou Ing. O. na pokyn súdu v doplnenom znaleckom posudku č.170/2008. V tomto znaleckom posudku znalkyňa uvádza, že predmetná zápisnica sa týkala par. č. 248, 253 a 272 (nie je predmetom sporu), čo je nakoniec zrejmé aj z ďalších dôkazov a v ktorom aj graficky znázornila hranice zo 14.zápisnice do komasačnej mapy a do katastrálnej mapy a skonštruovala nákres z popisu 14. zápisnice, kde zároveň konštatovala, že pôvodná hranica popísaná v 14. zápisnici nie je totožná s hranicou zakreslenou podľa zákresu geometrického plánu v komasačnej mape (geometrický plán bol vyhotovený po spísaní 14. zápisnice v roku 1961), taktiež ani s hranicou zakreslenou čiarkovanou čiarou v katastrálnej mape. V 14. zápisnici je zaevidované rozdelenie týchto spoločných nehnuteľností. Znalkyňa Ing. T. (ustanovená za znalkyňu v prebiehajúcom konaní) podľa uloženej úlohy súdom, vyhotovila geometrický plán, rešpektujúci zákres priebehu hranice zo 14. zápisnice do katastrálnej mapy podľa grafického znázornenia na str. 13 znaleckého posudku Ing. O. č.170/2008 a to tak, že novovytvorené parcely budú zodpovedať ploche ohraničenej medzi pozemkami 720 a 714, 720 a 716, 718 a 716, 718 a 717 podľa zákresu na č.l. 435 spisu. Znalkyňa znalecký posudok vypracovala pod č. 13/2011, súčasťou ktorého je geometrický plán. V ňom novovytvorené nehnuteľnosti CKN 718/2, 720/2, 720/3 a nehnuteľnosti 714, 716, 717 zapísané na LV č. XXX (návrh č. 1 znal. Posudku ) rešpektujú zákres priebehu hranice zo 14. zápisnice do katastrálnej mapy. Pri svojom rozhodovaní okresný súd vychádzal práve z návrhu č. 1 znaleckého posudku, nakoľko tento návrh vychádza zo 14. zápisnice. Súhrnom všetkých uvedených skutočností súd konštatoval dôvodnosť návrhu navrhovateľa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke a jeho návrhu vyhovel.

Vzájomný návrh odporcov na ochranu vlastníckeho práva ako nedôvodný zamietol, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ do vlastníckeho práva odporcom neoprávnene nezasahuje. Rozhodovanie o trovách konania okresný súd rieši postupom podľa do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie odporcovia 1/, 2/. Ich odvolanie smerovalo do výroku rozsudku, ktorým okresný súd určil výlučné vlastníctvo navrhovateľa Z. Z. k pozemkom konkretizovaným v I. výroku rozsudku, v tejto časti sa odporcovia domáhali zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť, alternatívne rozsudok v tejto výrokovej časti podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zároveň si uplatnili i náhradu trov odvolacieho konania, tie vyčíslili v celkovej sume 179,08 eur (titulom trov právneho zastúpenia v sume 79,58 eur a titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur). Nesúhlasili s právnym názorom okresného súdu o tom, že došlo k dohode za platnosti bývalého Uhorského práva s poukazom na rozhodnutie č. 911/ÚRZb, podľa ktorého v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti vpísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci, určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba spatrovať dohodu strán o deľbe, po prípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky. Na neplatnosť takejto dohody nevplýva okolnosť, že niektoré časti nehnuteľností má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. S týmto právnym názorom okresného súdu nesúhlasia najmä z týchto dôvodov: Odvolatelia tvrdili, že majú k dispozícii dva rozdielne tzv. 14. zápisnice z 28.4.1940, na ktorých sú podpisy R. X. starostu, I. O. svedka, a stránok Y. Z. a J. Z.. Už na prvý pohľad je zrejmé, že obe zápisnice, ktoré sú písané ručne, sú písané dvoma rôznymi osobami, nakoľko rukopis nie je totožný. Podpisy svedka I. O., starostu R. X. a Y. a J. Z. sú taktiež na oboch zápisniciach diametrálne odlišné. Je zrejmé, že na zápisnici, ktorá bola súčasťou spisu sú podpisy Y. a J. Z. písané tou istou osobou, ktorá nie je totožná s osobami Y. a J. Z. a taktiež v zápisnici, zapísanej v knižečke pre poznámky podielov pre I. O. v I. dňa 18.4.1932 sú podpisy Y. Z. a J. Z. totožné, písané tou istou osobou a sú diametrálne odlišné od podpisov Y. a J. Z. na zápisnici, ktorá bola pripojená ku spisu . Odvolatelia v tomto smere poukazovali na dôkazy - zápisnicu z 28.4.1940, pripojenú ku spisu , zápisnicu tvoriacu súčasť knižečky pre poznámky podielov pre I. O. z 18.4.1932. Zvýraznili, že obe tieto zápisnice mal prvostupňový súd k dispozícii a muselo mu byť na prvý pohľad zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal, že by tieto zápisnice boli podpísali vlastnoručne Y. a J. Z.. Poukazovali na diametrálne odlišné podpisy Y. a J. Z. na uvedených zápisniciach, zrejme sú písané nejakou treťou osobou. Poukazovali na závery súdu prvého stupňa, ktoré uvádza na strane 29 v poslednom odstavci rozsudku, že vo všetkých PK vložkách majú spoluvlastnícke podiely právni predchodcovia účastníkov a to Y. Z. a J. Z.. V odvolaní konretizovali, že v PK vložke č. 451, parcela č. 103 Y. Z. má podiel 5/24, J. Z. 5/24, v PK vložke č. 213 parcela č. 105, 112, 114, 116 Y. Z. a J. Z. mali rovnaký podiel po D. Z.. V pozemnoknižnej vložke č. 141, parcela č. 109 má podiel len Y. Z. pod r.č. 25 a 35. J. Z. v tejto nemá žiaden spoluvlastnícky podiel. V PK vložke č.450 Y. Z. pod r.č. 2, 9, 11 a J. Z. pod r.č. 10. V PK vložke 452, parcela č. 115 J. Z. a Y. Z. nemajú žiaden podiel. V PK vložke č. 338, parcela č. 111, 104, 107, 115 pod r.č. 8a) je Y. Z., pod r.č. 9b) J. Z.. V PK vložke č. 337, parcela č. 102, 104, 107, 115 pod r.č. 8a) Y. Z., pod r.č. 8b) J. Z.. Pokiaľ sa týka tzv. 14.tej zápisnice z 28.4.1940 sa uvádza, že spomenuté stránky majú spoločné pľace a záhrady v šiestich parcelách. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože J. a Y. boli podielovými spoluvlastníkmi v 14- tich parcelách a nielen v parcelách šiestich. Pokiaľ ide o podielové spoluvlastníctvo J. a Y. Z., odvolatelia 1/,2/ uvádzali v konkrétnom odvolaní i konkrétne označili parcele, v ktorých podľa nich menovaní právni predchodcovia účastníkov mali svoje podiele. Napokon poukazovali na obsah predmetnej zápisnice, kde sa uvádza neurčitá výmera „pľacu je asi 329 m2“. Z tohto odvolatelia vyvodili zrejmosť, že účastníci predmetnej zápisnice nevedeli presnú výmeru parciel, ktorá mala byť jej predmetom. Ďalej z jej obsahu nevyplýva žiadny oporný bod, od ktorého by mali byť prípadné šírky merané. Obsah uvedenej zápisnice po jeho spísaní nikto v teréne nevyznačil a naďalej uvedené parcely ostali v spoločnom užívaní Y. a J. Z.. Novovytvorené KN-C parcele č. 718/2 v zmysle geometrického plánu Ing. S. T. zo dňa 2. 12. 2011 užívali okrem Y. a J. Z. aj iní občania Obce L..V posudzovanej veci bolo jednoznačne preukázané, že Y. a J. Z. nevstúpili čo do držby a užívania v zmysle 14.tej zápisnice zo dňa 28. 4. 1940, pretože naďalej uvedené nehnuteľnosti užívali spoločne, nerozdelené a nemali ich oplotené, a to konkrétne v časti novovytvorenej KN-C parcela. č. 718/2 a ďalej v časti novovytvorenej KN-C parcela č. 720/3 a ani v časti novovytvorenej KN-C parcele č. 720/2. Tieto parcely boli využívané spoločne Y. Z. a J.

Z. v nerozdelenom stave a ich ďalej využívali aj iní občania Obce L., ktorí tadiaľ prechádzali do obchodu a k lekárovi. Z toho teda jednoznačne vyplýva podľa odvolateľov, že zápisnica z 28. 4. 1940 nebola v prírode realizovaná, nevstúpilo sa podľa nej do držby a úžitku, a preto nie je možné právne poukázať k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR. Odvolatelia namietali i obsah znaleckého posudku Ing. S. T. č. 13/2011, podľa nich nie je zrejmé z čoho znalkyňa vôbec vychádzala pri vytváraní novovytvorených KN-C parciel č. 718/2, 720/2 a 720/3. Odvolatelia v podrobnosti poukazovali na technické parametre (šírku, dĺžku) jednotlivých pozemkov, ktoré podľa znaleckého posudku mali patriť J., Y. Z.. Vytýkali rozdiel medzi matematickým výpočtom a výsledkom v dohode. Na tieto technické otázky súvisiace so zameraním užívaním parciel čo do dĺžky, šírky a jednotlivých zameraní v teréne odvolatelia poukazujú vo svojom odvolaní konkrétnymi údajmi (odvolací súd poukazuje na obsah spisu na č.l. 786, 787). Zvýraznili, že znalkyňa nevychádzala z obsahu 14. Zápisnice, z prílohy k znaleckému posudku vyplýva, že sa zaoberala len výmerami, ktoré by mal nadobudnúť J. Z. a vôbec sa nezaoberala výmerami, ktoré by mal získať Y. Z. podľa 14. zápisnice. Odvolatelia tvrdili, že všetci ostatní podieloví spoluvlastníci podľa pozemkovej knihy sú aj naďalej podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a mali byť účastníkmi tohto sporu. Nie je možné, a to ani súdom konštatovať, že v roku 1940 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi dvoma podielovými spoluvlastníkmi bez toho, aby účastníkmi takéhoto konania boli aj ostatní podieloví spoluvlastníci, ktorých sa výrok takéhoto rozsudku bezprostredne dotýka a zasahuje do ich spoluvlastníckych práv. Poukazovali na obsahové znenie , následne na princípy tzv. nerozlučného spoločenstva, ktorým je podielové spoluvlastníctvo. Uvádzali nespornú skutočnosť, že komasácia vo L. autentifikovaná nebola, nebola teda právne dokončená a nie je možné z nej vychádzať ako z platného právneho stavu. Za nesprávny názor považovali skutočnosť konštatovanú okresným súdom na str. 30 napadnutého rozsudku, podľa ktorého na základe tzv. 14-tej zápisnice zostali podielovými spoluvlastníkmi v predmetných PK parceliach č. 102, 104, 107, 115, 111, 109, 106, 114, 116, 113, 119 len J. Z. a Y. Z.. Keďže účastníkmi tzv. 14-tej zápisnice neboli ostatní podieloví spoluvlastníci a ani nevedia nič o jej obsahu a jej existencii, nemôžu ostatní podieloví spoluvlastníci predmetných pozemno- knižných parciel stratiť na základe tzv. 14.tej zápisnice svoje spoluvlastnícke práva k predmetných nehnuteľnostiam. Vzhľadom na to, že na základe tzv. 14.tej zápisnice nedošlo k výlučnej držbe a užívaniu predmetných nehnuteľností tak, ako to bolo uvedené v uvedenej zápisnici, parcely neboli rozdelené, J. a Y. Z. neužívali uvedené nehnuteľnosti vo vydelenom stave, ale naďalej ich užívali spoločne, nemohol J. Z. nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami ako vlastnými. Bolo v konaní jednoznačne preukázané, že minimálne 40. rokov dozadu Správa katastra Žilina v Obci L. vychádzala nesprávne z komasačného stavu a na základe takéhoto nesprávneho komasačného stavu dochádzalo k prevodom nehnuteľností, či už na základe kúpnych a iných zmlúv, alebo na základe dedičských rozhodnutí. Spochybňujú reálnu deľbu z 28. 4. 1940 z toho dôvodu, že táto nebola uskutočnená za účasti všetkých podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, nie je zrejmé, ktorých konkrétnych PK parciel sa týka, nie je zrejmá výmera parciel, ktoré mali byť predmetom predmetnej dohody, je nejasná, neurčitá a podľa nášho názoru právne absolútne neplatná. Navrhovateľ nepreukázal, že účastníkmi tejto dohody boli Y. Z. a J. Z., nakoľko nebolo preukázané, že podpisy na uvedených dohodách sú vlastnoručnými podpismi Y. a J. Z.. J. Z., ani jeho právni nástupcovia nemali na základe tejto dohody vydelené nehnuteľnosti vo výlučnej držbe a užívaní, pretože tieto nehnuteľnosti užívali spoločne a po nich ich užívali spoločne aj naši právni predchodcovia odvolateľov. Pokiaľ sa týka vlastníckeho práva odvolateľov (odporcov) k nehnuteľnostiam, uvádzali, že tieto nie sú predmetom tohto sporu, právne úkony tak, ako u navrhovateľa sa realizovali na základe komasačného stavu, nakoľko Správa katastra v Žiline štyridsať rokov uznávala za platný právny stav nesprávne stav komasačný. Správa katastra Žilina v 90-tich rokoch ani nebola ochotná vydať potvrdenie o tom, že komasácia v Obci L. nebola autentifikovaná, neskôr už konštatovala, že komasácia v Obci L. nebola autentifikovaná, ale že sa z nej ako z právneho stavu vychádza. Oni nie sú osoby práva znalé a vychádzali z potvrdenia Správy katastra Žilina. Ani netvrdili, že obsah zápisnice z 28. 4. 1940 nebol právnymi nástupcami po Y. Z. akceptovaný, Tvrdili ale, že predmetom dedičstva po Y. Z. boli len jeho ideálne spoluvlastnícke podiely v pozemno-knižných parcelách a keďze dedičské konanie po Y. Z. právoplatne skončilo až v roku 1946 a notár ako osoba znalá práva (aj Uhorského práva na Slovensku, ktoré platilo ešte v roku 1946), by bola musela vychádzať zo zápisnice z 28. 4. 1940 v dedičskom konaní po Y. Z., ale notár z obsahu tejto zápisnice z 28. 4. 1940 nevychádzal, a to aj napriek tomu, že mu ako osobe znalej práva muselo byť zrejmé rozhodnutie Úradnej zbierky Najvyššieho súdu ČSR č. 911/1932 a napriek tomu nepovažoval notár túto zápisnicu za listinu, ktorá zakladala nové vlastníckeho vzťahy a predmetom dedičstva po Y. Z. neboli nehnuteľnosti, ktoré mali

vzniknúť na základe zápisnice z 28.4.1940, ale predmetom dedičstva boli jeho ideálne spoluvlastnícke podiely podľa pozemkovej knihy, tak ako sú v predmetnom dedičskom konaní špecifikované. Zvýraznili, že na predmetné pozemky nie sú vybudované dva prístupy. Prístup na predmetné pozemky je jeden, a to mostík vybudovaný z asfaltovej cesty. Odvolatelia k svojmu odvolaniu pripojili i fotokópie zápisnice napísanej vo L. z 28. 4. 1940 medzi Y. Z. a J. Z. (na č.l. 791 a 792 spisu) ako aj zápisnicu napísanú 28.4.1940 medzi a J. Z. a Y. Z. (poukaz na spis nachádza sa na čl. 793 a 794 spisu. Ďalej v doplnenom podaní k odvolaniu predložili i testament napísaný Y. Z. starším dňa 7.4.1937, uviedli, že sa na ňom nachádza vlastnoručný a pravý podpis Y. Z. staršieho, zvýraznili, že na základe tohto dôkazu je jednoznačné, že navrhovateľ nepreukázal, že dňa 28.4.1940 by bol Y. Z. starší účastníkom akejkoľvek dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože ním predložené zápisnice neobsahujú podpis Y. Z. staršieho. Navrhovateľ nepreukázal tým, že by Y. Z. st. bol takúto dohodu realizoval.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/,2/ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť pre vecnú správnosť podľa Mal za to, že súd prvého stupňa vykonal všetky relevantné dôkazy, tie riadne vyhodnotil, vyvodil z nich správne právne závery tak z hľadiska hmotného i procesného. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré je presvedčivé a úplné. Nesúhlasil so spochybňovaním právneho názoru súdu odvolateľmi vo vzťahu k aplikácii rozhodnutia č 911/1932 Úradnej zbierky v otázke k reálnej deľbe nehnuteľnosti. Zvýraznil vierohodnosť 14. zápisnice ako súčasť dokumentu označeného I. O., ako zápisničná knižečka pre poznámky podielov pre I. O. v I. dňa 18.4.1932 a tým je nespochybniteľná. Sú v nej zadokumentované všetky listiny o právnych úkonoch s prvým zápisom označeným ako prvá zápisnica napísaná v I. 16.5.1932 posledným zápisom - zápisnicou napísanou 23.1.1946, s počtom očíslovaných právnych úkonov v tomto dokumente je 39. Nie je preto právne významné porovnávať podpis Y. Z. na 14. zápisnici s podpisom Y. Z. st. na testamente zo dňa 7.4.1937, ktorý odporcovia v 1/, 2/ rade pripojili k doplneniu odvolania. Ani súd pri hodnotení dôkazov nevychádzal zo skutočnosti, že by 14. zápisnica, ktorá bola predložená súdu, bola podpísaná na nej uvedenými osobami. Navrhovateľ zvýraznil správne zdôraznenie rozhodujúcej otázky súdom prvého stupňa že v roku 1940 bola uzavretá dohoda o rozdelení spoluvlastníctva medzi J. Z. a Y. Z., ktorej obsah je zaznamenaný v 14. zápisnici, ktorá bola súdu predložená ako listinný dôkaz. Obidvaja podieloví spoluvlastníci presne popísali, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom rozdelenia, aké v nich majú títo dvaja podieloví spoluvlastníci spoluvlastnícke podiely, aké budú mať v držbe pozemky po dohode o deľbe a aký je dôvod, pre ktorý sa rozhodli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. V konkrétnostiach navrhovateľ poukazoval na konkrétny obsah prehlásenia Y. Z. a J. Z. v označenej dohode. Zo zisteného skutkového stavu súdom je zrejmé, že cesta L. je štátna cesta zo Žiliny smerom na Višňové ku kostolu, nad ktorou sa nachádzajú pozemky parc. č. CKN.248/l CKN 248/2 podľa starého označenia a podľa súčasného parcelného označenia ide o cestu pod pozemkami parc.č. CKN 717 a CKN 718. Tvrdenie odporcov 1/, 2/, že by po uzavretí dohody o reálnom rozdelení nehnuteľností, ktorá je obsahom 14. zápisnice napísanej 28.4.1940 medzi Y. Z. a J. Z., mali zostať uvedené pozemky v spoločnom užívaní Y. Z. a J. Z., je v rozpore so zisteným skutkovým stavom súdom a takýto záver nie je možné vyvodiť ani z toho, že predmetné pozemkové nehnuteľnosti po ich rozdelení neboli na hranici oplotené. Je v zásadnom rozpore so zisteným skutkovým stavom tiež tvrdenie uvedené v odvolaní, že deľba, ktorá bola uskutočnená medzi podielovými spoluvlastníkmi Y. a J. Z., nebola v prírode realizovaná, ako i tvrdenie, že podľa tejto zápisnice sa nevstúpilo do držby a úžitku. V tomto smere navrhovateľ poukazuje aj na výpovede svedkov D. E., R. P., ktoré sú dcérami J. Z., J. L., O. T., vrátane výpovedí svedkov O. T., R. P., D. E. v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn, . Y. a J. Z. mali záujem na reálnom rozdelení spoločných nehnuteľností a preto bezodkladne po uzavretí dohody o reálnej deľbe spoločných nehnuteľností došlo i k realizácii tejto dohody a vstupu do držby pozemkových nehnuteľností v zmysle dohody. Je zrejmé, že odvolatelia si nesprávne vykladajú obsah dohody. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval na technické parametre uvádzané odvolateľmi v odvolaní vo vzťahu k šírke, dĺžke, výmere konkrétnych nimi namietaných pozemkov. Vo vzťahu k namietaným otázkam odvolateľov k znaleckému posudku opätovne navrhovateľ zvýrazňuje nesprávny výklad 14. zápisnice odvolateľmi a to v rozpore s obsahom 14. zápisnice a prejavmi vôle podielových spoluvlastníkov a účelom čo sledovali rozdelením podielového spoluvlastníctva, pretože keď podieloví spoluvlastníci vychádzali z rozsahu spoluvlastníckych podielov, ktoré vlastnili v čase deľby tak, ako rozsah spoluvlastníckych podielov v čase deľby uznávali a to pri prvej parcely od cesty L., v ktorej mal Y. Z. ako prehlásil v 14. zápisnici podiel 2/3 a J. podiel 1/3, údaj 4,35 m širiny je už údaj o šírke pozemku podielov, podobne ako údaj o šírke pozemku, ktorý podiel

zostal Y. v tejto prvej parcely 10,20 m širiny, tak ako je už uvedené vyššie v tomto vyjadrení. Navrhovateľ poukazoval i na stranu 2,3,4 znaleckého posudku ako i prílohy č. 1,2 znaleckého posudku č. 13/2011 znalkyne Ing. S. T., kde sa vyjadruje k zameraniu bodov novovytvorených hraníc parciel CKN 718/2, CKN 720/2, CKN 720/3. Pri námietke odvolateľov, že účastníkmi tohto sporu mali byť všetci pozemnoknižní spoluvlastníci pozemkových nehnuteľnosti, z ktorých boli aktuálne sporné parcele novovytvorené, navrhovateľ poukazuje na konštatovanie súdu prvého stupňa v rozsudku a skutkovú okolnosť, že až do podania žaloby odporcami v konaní vedenom na OS Žilina 7C/1289/91 (doručené 10.12.1991) neboli spory o vlastnícke právo k predmetným pozemkovým nehnuteľnostiam a všetci pôvodní podieloví spoluvlastníci uznávali deľbu, ktorá bola medzi podielovými spoluvlastníkmi J. Z. a Y. Z., ktorá je obsahom 14. zápisnice napísanej dňa 28.4.1940. Nebolo preukázané, že by niektorí z podielových spoluvlastníkov až do dnešného dňa, okrem právnych nástupcov po podielovom spoluvlastníkovi Y. Z. - odporcami v 1/,2/ rade neuznávali stav, že podielovými spoluvlastníkmi v čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá je obsahom 14. zápisnice zo dňa 28.4.1940, boli už len Y. Z. a J. Z.. Naviac aj právni nástupcovia po neb. Y. Z., ktorými sú odporcovia v 1/, 2/ rade, netvrdia ani v tomto konaní, že by existovalo podielové spoluvlastníctvo v pozemkových nehnuteľnostiach podľa súčasného označenia parc.č. CKN 717, 718, 714 a 720, ktoré by mali byť vytvorené podľa odporcov z pkn parciel 102, 104, 107, 115, 111, 109, 106, 114, 116, 113, 119. Navrhovateľ za vecne správne vyhodnotil právne hodnotenie súdom prvého stupňa, keď v závere, že už pred rokom 1940, teda za platnosti bývalého uhorského práva došlo medzi pozemno-knižnými spoluvlastníkmi k právnym úkonom, a nebolo teda potrebné, aby účastníkmi deľby boli všetci podieloví spoluvlastníci pozemkových nehnuteľností, z ktorých sú vytvorené súčasné parcely podľa stavu CKN 717, 714, 718 a 720. Za nedôvodnú vyhodnotil navrhovateľ námietku odporcov o nedostatku ich pasívnej legitimácie. Navrhovateľ dodal, že porovnaním 14. zápisnice, ktorá tvorí súčasť knižečky pre poznámky podielov pre I. O. v I. dňa 18.4.1932 (príloha znaleckého posudku znalkyne Ing. S. T. ako príloha č. 6) a xerokópie 14. zápisnice nachádzajúcej sa na strane 800 spisu OS Žilina sp. zn. je možné zistiť, že ich znenie je totožné, obe zápisnice sú písané tou istou osobou s tým rozdielom, že 14. zápisnica, ktorá je súčasťou knižečky pre poznámky podielov pre I. O. v I. dňa 18.4.1932 je písaná už úhľadným písmom, čo je možné vysvetliť tým, že I. O., ktorý vyhotovil tieto zápisnice,- zápisnicu, ktorá je v spise sp.zn. v xerokópii, prepisoval ako osoba Ministerstvom zemédelstva Československej republiky zo dňa 25.3.1927 číslo 12.204-XII a 1927 ustanovený na základe § 29 Nariadenia bývalého uhorského ministerstva orby zo dňa 5.1.1909 číslo 20 hospodárskym znalcom pre komasačné a upravovacie pojednávanie držby pozemkovej na Slovensku do evidencie právnych úkonov, v ktorej sa nachádzajú zápisnice o právnych úkonoch za obdobie od 16.5.1932 až do 23.1.1946, už úhľadným písmom do zápisničnej knižečky uvedomujúc si, že táto je súčasťou dokumentu, ktorý bude použitý pre úradné účely. Ani ostatné zápisnice ktoré sú súčasťou citovaného dokumentu - zápisnničnej knižečky -originál písaný atramentovým perom, nie sú podpisované osobami, ktoré boli účastníkmi týchto právnych úkonov. Napokon navrhovateľ zvýraznil, že obsah dohody o deľbe nie je možné vykladať inak ako tak, že podieloví spoluvlastníci spoločných pozemkov Y. a J. Z. po vybudovaní rodinných domov prejavili vôľu rozdeliť podielové spoluvlastníctvo k pozemkom nad cestou L. po poľnú cestu ( čo sa týka predmetu sporu) tak, že Y. Z., ktorý mal postavený dom nad cestou L. sledoval deľbou nadobudnúť do vlastníctva pozemok širší pri ceste L., pretože v tejto spodnej časti spoločných pozemkov pred deľbou mal postavený dom a J. Z., ktorý mal postavený dom pred deľbou pod poľnou cestou, deľbou dostať širší pozemok pod poľnou cestou, všetko oproti šírke pozemku, ktorá bola odvodená od ich spoluvlastníckych podielov a nadobudnúť tak do vlastníctva pozemky v šírke, ktorá by umožňovala dobrý prístup k domom a okolo domov bez ohľadu na to, či pozemky v budúcnosti už ako vlastníci oplotia.Na základe vykonaného dokazovania správne konštatuje okresný súd, že stav tak, ako bol evidovaný v evidencii nehnuteľnosti a neskôr prevzatý aj katastrom nehnuteľnosti, nezodpovedá skutočnému právnemu stavu a teda údaje katastra zapísané na LV č. XX a XXX ustanovené v nezodpovedajú právnemu stavu a nemožno ich teda považovať za hodnoverné a záväzné. Z tohto dôvodu navrhovateľ žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 81,46 eur. Odporcovia reagovali na písomné vyjadrenie navrhovateľa podaním doručeným odvolaciemu súdu 13.9.2013. Zotrvávali na svojich dôvodoch uvádzaných v podanom odvolaní. Nezmenili svoj postoj, žiadali zmenu napadnutého rozsudku, zamietnutia návrhu navrhovateľa, alternatívne zrušenia rozsudku a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a aplikáciou postupu podľa O.sp. v spojení s a ods. 2 rozsudok okresného súdu potvrdil pre vecnú správnosť podľa ,

Prioritne odvolací súd zvýrazňuje, že v posudzovanej náročnej právnej veci (tak po stránke skutkovej, právnej) okresný súd precízne a dôsledne v najširšom rozsahu a s osobitnou zodpovednosťou vykonal dokazovanie postupom tak, ako mu ukladá . Výsledky rozsiahleho dokazovania okresný súd v písomnom odôvodnení rozsudku i v osobitostiach rozoberá, vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil postupom podľa i nasl. a účastníkom dal odpoveď na všetky otázky, ktoré počas dlhodobého konania žiadali riešiť pred súdom prvého stupňa tak navrhovateľ, ako aj odporcovia. Odpovede, ktoré súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení rozhodnutia uvádza, sú vyčerpávajúcim spôsobom vyargumentované, sú výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov : písomných listín, obsahu pripojených spisov, výsluchu svedkov, účastníkov, odborných záverov znalcov vyargumentovaných v znaleckom posudku, realizovaného technického merania geometrickým plánom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou daného rozsudku.

Písomné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je v celom rozsahu v súlade s ustanovením , garantuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Z týchto dôvodov i krajský súd v celom rozsahu sa stotožnil nielen so skutkovými ale i s právnymi závermi súdu prvého stupňa a tieto si aj zároveň osvojuje. Len na zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd považoval za svoju povinnosť sa vyjadriť k podstatným odvolacím argumentom odporcov 1/,2/.

Krajský súd za neodôvodnený vyhodnotil odvolací argument odporcov 1/,2/ ktorí opakovanie vo viacerých častiach odvolania spochybňujú podpisy Y. a J. Z. v 14. zápisnici z 28.4.1940. Tento odvolací argument vychádza z tzv. nových tvrdení a skutočností, ktoré neboli pred súdom prvého stupňa odvolateľmi namietané, hoc odvolatelia boli pred súdom prvého stupňa poučení podľa Z týchto dôvodov na tento odvolací argument ( novú skutočnosť) vnesenú odvolateľmi v odvolacom konaní odvolací súd už prihliadať a vecne riešiť nemohol. Pokiaľ ide o námietky odporcov 1/, 2/ proti záverom znaleckého posudku Ing. T. smerujúce k technickým otázkam rozmiestnenia pozemkov (čo do šírky, dĺžky), k technickým parametrom ich zakreslenia, k technickému vytvoreniu, ich námietky nemajú vecné opodstatnenie. Kým závery znalca ( znalcov) vychádzali z odborných znalostí v danej problematike, namietané závery odporcami 1/,2/ v odvolaní vychádzali z ich laického názoru, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť vecnú správnosť záverov znaleckého dokazovania. Krajský súd dodáva, že pri hodnotení znaleckého dôkazu ( dôkazov) okresný súd v podrobnostiach uvádza skutkové, technické závery znalca, vychádzajúce z uložených úloh súdom prvého stupňa. Úlohy, ktoré okresný súd pri vypracovaní znaleckého dokazovania znalcovi uložil mali charakter najmä odbornej problematiky a odvolacie argumenty odvolateľov ostali len v rovine laických ničím nepreukázaných tvrdení, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť odborné znalecké závery a na to nadväzujúce právne závery súdu prvého stupňa. V celom rozsahu za nedôvodné vyhodnotil krajský súd odvolanie odvolateľov namietajúce nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom okresného súdu, či už z hľadiska o existencii naliehavosti právneho záujmu na určovacej žalobe, ako aj z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia uplatneného nároku navrhovateľa. Aplikácia rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky na daný spor vychádzajúc aj z dôsledne zisteného skutkového stavu má svoj nespochybniteľný zákonný rámec. V nadväznosti na uvedené hodnotenie odvolacím súdom je potom bez právneho významu a bez vecnej opodstatnenosti aj ďalšia odvolacia argumentácia odporcov o nedostatku pasívnej legitimácie a o tom, že by mali byť účastníkmi konania aj ďalší pozemnoknižní podieloví spoluvlastníci. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku ako aj v súvisiacom výroku riešenia otázky trov konania potvrdil, nedotýkal sa výroku rozsudku v ktorom okresný súd vzájomný návrh odporcov zamietol, pretože tento výrok odvolaním napadnutý nebol. Keďže súd prvého stupňa otázku trov prvostupňového konania riešil postupom podľa , rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania aplikáciou postupu podľa

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné