Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-22-2013.pdf
PDF · 103.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní samosudcom JUDr. Milenou Jakubíkovou v trestnej veci obžalovaného J. P. D. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
J. P. D., narodený XX.XX.XXXX v A. D., trvale bytom
P., ul. XX. W.. XX/XX
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 07.10.2012 o 19.30 h v viedol osobné motorové vozidlo zn. VW SHARAN EČ: P.-XXX T. v Leviciach po miestnej komunikácii - ulici M.R. Štefánika v smere od cesta č.I/ do centra mesta, kde za križovatkou s ulicou P. Jilemnického v dôsledku porušenia ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno e/, písmeno f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, nedbal na zvýšenú pozornosť voči chodcom, osobitne starším osobám, nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, v dôsledku čoho došlo na priechode pre chodcov k zrážke s chodkyňou A. W., narodenou XXXX, ktorá po náraze spadla na vozovku, poškodená A. W. pri dopravnej nehode utrpela zranenia a to zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, odlomenie bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, natrhnutie postranného väzu pravého lakťového kĺbu, pomliaždenie ľavého lakťového kĺbu, pomliaždenie ľavého kolenného kĺbu, pomliaždenie ľavého predkolenia s dobou liečenia a prípadnej práceneschopnosti v trvaní 10 týždňov, s obmedzením v bežnom spôsobe života v trvaní do 6 týždňov
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona
a o d s u d z u j e s a
podľa § 158 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona , § 36 písmeno j/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1,2 Trestného zákona súd obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov .
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Leviciach podal na obvineného J. P. D. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, výsluchom svedka, znalca, prečítaním listinných dôkazov, správ, charakteristík, odpisu RT a ďalšieho na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po jeho vyhodnotení dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 256 odsek 2 Tr. poriadku bol prečítaný návrh splnomocnenej zástupkyne poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa ,a.s., pobočka Levice, JUDr. Dany Štutikovej, ktorá si voči obžalovanému uplatňovala náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi A. W., avšak výšku škody riadne nevyčíslila, a to ani do rozhodovania súdu vo veci.
Obžalovaný J. P. D. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Uviedol, že pracuje ako taxikár a dňa 07.10.2012 šiel v meste Levice do centra mesta a pred priechodom pre chodcov v poslednej chvíli uvidel siluetu ženy celú v čiernom a to vo vzdialenosti 6-7 metrov, prudko zabrzdil, otočil volant doľava a zastavil asi 1 - 1,5 metra od ženy. Poškodenej sa autom vôbec nedotkol. Vystúpil z auta, poškodenej povedal , že ju zbadal v poslednej chvíli a opýtal sa jej, či sa jej nič nestalo. Poškodená povedala, že sa jej nič nestalo, len sa veľmi zľakla. Nevidel, že by spadla a nevidel na nej žiadne zranenia. Sadol si do auta a odišiel Poškodená tiež odchádzala po chodníku a nekrívala.
V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že pri objekte Pokrok na priechode pre chodcov pri zmrzlinovom stánku pred vozidlom spozoroval siluetu chodca idúceho z ľavej strany doprava, strhol riadenie doprava a začal brzdiť. Počas zastavovania vozidla pri brzdení pravou stranou vozidla narazil do chodca. Zistil, že šlo o chodkyňu staršieho veku. Vystúpil z auta, v tom čase už stála na nohách a nevedel či pred tým spadla. Zisťoval či nemá zranenia, na čo poškodená uviedla, že nemá. Svoje konanie oľutoval.
K rozporom vo výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní uviedol, že to, čo je uvedené v zápisnici z prípravného konania sa nezakladá na pravde, zápisnicu si riadne neprečítal, bol pod tlakom okolností .
Svedkyňa - poškodená A. W. si voči obžalovanému uplatnila náhradu škody a to bolestné podľa bodového ohodnotenia. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 7.10,2012 asi o 19.30 h išla z kostola po priechode pre chodcov od budovy Okresného súdu k zmrzlinovému stánku, poobzerala sa, nevidela žiadne auto. Keď už bola asi 2-3 kroky od chodníka, zacítila prudkú bolesť, náraz a prebrala na zemi. Vedľa videla stáť červené vozidlo a kým vyšiel vodič z auta, postavila sa na nohy. Vodič prišiel k nej a ospravedlňoval sa zato, že ju zrazil, ale že ju nevidel. Keďže vtedy nepociťovala bolesť, povedala mu, že nič necíti a odišla domov. Až doma pri otváraní zámku na dverách pocítila bolesť v pravej ruke, ktorú mala opuchnutú. Na pohotovosti jej zistili trieštivú zlomeninu zápästia a na ruku jej dali sadru. Do rána jej opuchlo aj ľavé koleno, na ľavej nohe mala modriny a odretý ľavý lakeť. Svedkyňa bola vypočúvaná v prítomnosti znalca MUDr. Luciana Šúplatu.
Keďže obžalovaný poprel výpoveď svedkyne a podozrieval ju, že sama spadla cestou domov, bola medzi obžalovaným a poškodenou vykonaná konfrontácia, avšak obaja zotrvali na svojich tvrdeniach a rozpory sa nepodarilo odstrániť.
Za účelom zistenia rozsahu zranení u poškodenej A. W. bol do konania pribratý znalec MUDr. Lucian Šúplata, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 52/2012.
MUDr. Lucian Šúplata na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku ako aj výpovede v prípravnom konaní. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z nálezu chirurgickej ambulancie centrálneho príjmu nemocnice v Leviciach, kde bola poškodená ošetrená dňa 7.10.2012 o 21.13 h, z nálezov z kontrolných vyšetrení v traumatologickej ambulancii ako aj z jeho vyšetrenia poškodenej dňa 23.10.2012. Poškodená dňa 7.10.2012 utrpela zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, odlomenie bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, natrhnutie vnútorného postranného väzu pravého lakťového kĺbu, pomliaždenie ľavého lakťového kĺbu, pomliaždenie ľavého kolenného kĺbu, pomliaždenie ľavého predkolenia. Po vyšetrení 23.10.2012 zistil aj komplikácie týchto poranení a to opätovný posun úlomkov dolnej časti vretennej kosti vpravo a tzv. organizovaný krvný výron v oblasti ľavého kolenného kĺbu. Poškodenej navrhol riešenie týchto komplikácií, čo poškodená odmietla. Uvedené komplikácie pri zlomenine dolnej časti vretennej kosti s posunom úlomkov vznikli tým, že je to typ zlomeniny, ktorý aj po napravení má tendenciu k opätovnému skĺznutiu úlomkov, nakoľko opuch v mieste zlomeniny, ktorý vrcholí na tretí deň po úraze začne ustupovať avšak sadrová objímka zostáva v pôvodnej veľkosti a tak vznikol priestor pod sadrovým obväzom , ktorý nedostatočne fixoval úlomky a tieto sa znova posunuli. Zlomeninu bolo potrebné sledovať röntgenom, a ak došlo k posunu úlomkov, včas presadrovať alebo napraviť a presadrovať. Keďže sa tak neurobilo, po 3 týždňoch po úraze je zlomenina už natoľko pevná, že by bolo potrebné kosť znova zlomiť. Znehybnenie končatiny sadrovým obväzom sa doporučuje na 4- 6 týždňov a teda aj obmedzenie v spôsobe života trvá do 6 týždňov, a to bez ohľadu na to, či boli úlomky v ideálnom postavení, alebo došlo počas liečby k ich opätovnému posunu, ktorý bolo potrebné vyriešiť do 3 týždňov od úrazu. Poškodenej po zistení opätovného posunu úlomkov zlomeniny vretennej kosti bola navrhnutá liečba a to napravenie úlomkov a ich stabilizácia, ako aj odstránenie krvnej zrazeniny ľavého kolena, čo však poškodená odmietla . Zlomenina dolnej časti pravej vretennej kosti tak vyžadovala liečbu v trvaní 10 týždňov. K organizovanému krvnému výronu ľavého predkolenia uviedol, že ak dôjde k pomliaždeniu ťažšieho stupňa, nastane odlúčenie mäkkých tkanív od seba, k nahromadeniu krvi v takejto dutine a ak sa takýto krvný výron spontánne nevstrebe, treba ho chirurgicky odstrániť. U poškodenej bol pri vyšetrení 23.10.2012 krvný výron o veľkosti 3x5 cm. Doba liečenia odlomenia bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti spočívajúca v znehybnení zápästia bola v trvaní do 3 týždňov, natrhnutia vnútorného postranného väzu pravého lakťového kĺbu v trvaní do 6 týždňov, pomliaždenia ľavého lakťového kĺbu v trvaní do 3 týždňov, pomliaždenia ľavého kolenného kĺbu s komplikáciou v trvaní do 6 týždňov a pomliaždenia ľavého predkolenia v trvaní do 3 týždňov. Obmedzenie v bežnom spôsobe života trvalo do 6 týždňov. K mechanizmu vzniku zranení, aké utrpela poškodená znalec uviedol, že zlomenina dolnej časti vretennej kosti vpravo s odlomením bodcovitého výbežku lakťovej kosti vpravo s posunom úlomkov vzniká pôsobením tlaku tupého predmetu na nazad ohnutú ruku (dorzálna flexia), najčastejšie pádom na dlaň. Natrhnutie vnútorného postranného väzu pravého lakťového kĺbu vzniká nepriamo prenesením axiálnej sily na lakťový kĺb so súčasným pohybom predlaktia smerom navonok. Poranenie pravej hornej končatiny mohlo vzniknúť súčasne a to pádom dlaňou na zem pri vystretej hornej končatine. Pomliaždenie ľavého lakťového kĺbu vzniklo pôsobením tlaku a ťahu tupého
predmetu na zadnú časť lakťa a hornú časť predlaktia. Toto poranenie mohlo vzniknúť pádom na lakeť. Poranenie ľavého kolenného kĺbu vzniklo pôsobením tlaku tupého predmetu na predno- vnútornú stranu kolena. Pri predpoklade, že došlo k zrazeniu chodkyne predmetným motorovým vozidlom mohol mechanizmus vzniku poranenia vzniknúť tak, že nárazom do predno-vnútornej strany ľavej dolnej končatiny pri predkročenej pravej dolnej končatine došlo k vzniku pomliaždenia ľavého kolenného kĺbu, touto udelenou kinetickou energiou došlo k pádu poškodenej na komunikáciu , pričom pádom na vystretú pravú hornú končatinu a ľavú hornú končatinu ohnutú v lakti došlo k predmetným zraneniam pravej hornej a ľavej hornej končatiny a k súčasnému poraneniu ľavého predkolenia. V prípade, že by mala poškodená spadnúť na zem samovoľne, nemožno vysvetliť súčasne všetky prítomné poranenia oboch horných končatín a ľavej dolnej končatiny, kde bolo prítomné poranenie súčasne z vnútornej strany kolena a vonkajšej strany predkolenia. Na spôsobenie zranení poškodenej stačila menšia kinetická energia, aby po údere do ľavého kolenného kĺbu pri predkročenej pravej dolnej končatine padala tvárou smerom k vozovke pričom pádom na lakeť vzniklo poranenie ľavej hornej končatiny a pádom na dlaň vystretej pravej hornej končatiny mohli vzniknúť poranenia pravej hornej končatiny. V prípade, že by bolo prítomné iba poranenie pravej hornej končatiny a pomliaždenie ľavého kolenného kĺbu, bolo by možné uvažovať o samovoľnom páde poškodenej. Vzhľadom k početnosti, umiestneniu a charakteru poranení je pravdepodobnejšia verzia mechanizmu vzniku poranení tá, ktorú uviedla poškodená a teda, že bola zrazená motorovým vozidlom. K vyjadreniu obžalovaného, že poškodená mu povedala, že ju nič nebolí, sama odišla domov a v ruke, ktorú mala mať zlomenú držala kabelku, znalec uviedol, že v praxi sa často stáva, že starší ľudia prídu na ošetrenie s rozličnými poraneniami až v priebehu niekoľkých dní, nakoľko po prvotnom poranení nemusia pociťovať žiadne potiaže, až narastajúci opuch spôsobujúci bolesť , porucha funkcie končatiny ich donútia vyhľadať lekárske ošetrenie.
Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi a to záznamom o dopravnej nehode zo dňa 8.10.2013, zápisom o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody a fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody, výsledkom dychovej skúšky obvineného, výsledkom k protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi poškodenej A. W., lekárskou správou z vyšetrenia poškodenej a výpismi z jej zdravotnej dokumentácie.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je popísané vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný P. J. D. v prípravnom konaní priznal spáchanie skutku, pre ktorý bol obvinený, svoje konanie oľutoval a popísal ako pri dobrzďovaní narazil do poškodenej, ktorú si neskoro všimol. Na hlavnom pojednávaní už spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví poprel a na svoju obhajobu uviedol, že poškodenej sa motorovým vozidlom ani nedotkol, zastal od nej 1 až 1,5 metra a zranenia si poškodená spôsobila pádom po ceste domov. Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný priamo poškodenou A. W., ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, ako do nej na priechode pre chodcov narazilo motorové vozidlo, z ktorého vystúpil obžalovaný, ospravedlňoval sa jej, že si ju nevšimol. Hoci nevedela presne uviesť do ktorej časti tela jej auto narazilo, potvrdila, že po náraze spadla na zem a zranila si ruku, ktorá ju však začala bolieť až keď prišla domov a na ošetrení v chirurgickej ambulancii bolo zistené, že ju mala zlomenú . Výpoveď poškodenej sa zhodovala s výpoveďou obžalovaného, ktorú urobil v prípravnom konaní. Spáchanie trestnej činnosti nepriamo potvrdil aj svedok B. M., príslušník okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Levice, ktorý spisoval s obžalovaným záznam o nehode, vykonával obhliadku miesta dopravnej nehody ako aj vypočúval poškodenú a obžalovaného, ktorí obaja zhodne popísali priebeh nehody a obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, záznam o nehode ako aj zápisnicu o výsluchu dobrovoľne bez pripomienok podpísal. Obžalovaný je z trestnej činnosti nepriamo usvedčovaný aj lekárskou správou vypracovanou dňa 07.10.2012 MUDr. Evou K., lekárkou na centrálnom príjme chirurgickej ambulancie NsP Levice, z ktorej vyplýva, že poškodená utrpela zlomeninu dolného konca vretennej kosti vpravo , zmliaždenie lakťa a povrchové oderky, ktoré boli spôsobené nárazom automobilu a následným pádom na cestu. Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj znaleckým posudkom a výpoveďou znalca MUDr. Luciana Šúplatu, ktorú uviedol, že poškodená utrpela zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, odlomenie bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, natrhnutie vnútorného postranného väzu pravého lakťového kĺbu, pomliaždenie ľavého lakťového kĺbu, pomliaždenie ľavého kolenného kĺbu a pomliaždenie ľavého predkolenia, pričom sa znalec vyjadril ako zranenia mohli vzniknúť a vyjadril sa, že pravdepodobnejšia verzia mechanizmu vzniku zranení je uvádzaná poškodenou, že tieto vznikli nárazom auta a v dôsledku toho pádom na zem
a v podstate vylúčil verziu, že zranenia vznikli samovoľným pádom poškodenej na zem, pretože by vznikli iné zranenia. Znalec vysvetlil ako vznikli zranenia na ľavom predkolení a zodpovedal aj na pripomienku obžalovaného, že poškodená sa na mieste nehody nesťažovala na žiadne bolesti a sama odišla domov. Obranu obžalovaného, že poškodená si spôsobila zranenia sama, súd považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu a trestu, prípadne povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Jeho obrana bola vyvrátená práve výpoveďou poškodenej podporenej výpoveďou znalca MUDr. Šúplatu.
Na základe uvedeného súd mal za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku a obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej, keď inému z nedbanlivosti spôsobil ujmu na zdraví a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona ako vodičovi dopravného prostriedku podľa § 4 odsek 1 písmeno e/, písmeno f/ zák.č. 8/2009 Z.z.
Chráneným objektom v danom prípade je ochrana zdravia fyzických osôb.
Súd vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste prečítaním listinných dôkazov - odpisu z registra trestov, správy o povesti z miesta trvalého bydliska, výpisu z evidencie priestupkov, evidenčnej karty vodiča.
Obžalovaný má jeden záznam v odpise z registra trestov, avšak sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že bol trikrát postihnutý za priestupky na úseku dopravy a to za porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 32 ods.1 zák.č. 8/2009 Z.z. dňa 17.5.2011 pokutou vo výške 20,eur, za porušenie povinností vodiča podľa § 4 ods. 2 písm.b/ zák.č. 8/2009 Z.z. dňa 7.9.2011 pokutou vo výške 20,-eur a podľa § 22 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. dňa 20.8.2012 pokutou vo výške 30,-eur. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že bol päť krát postihovaný pokutou za porušenie povinností účastníka cestnej premávky podľa zák.č. 8/2009 Z.z. naposledy dňa 12.4.2013. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, jeho správanie nebolo prejednávaný komisiou MsZ na ochranu verejného poriadku.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek 1, 2, 3, 4 a 6 Trestného zákona a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Tr. zákona , t.j. že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť nezistil, teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:0 a preto s poukazom na § 38 odsek 3 Tr. zákona sa znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu , čo v danom prípade pri trestnej sadzbe podľa § 158 Tr. zákona od 0 do 1 roka predstavuje 0 až 8 mesiacov. S prihliadnutím na všetky uvedené kritériá súd dospel k záveru , že u obžalovaného bude účel trestu splnený uložením aj trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby podľa § 158 Tr. zákona v trvaní 3 mesiace , ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Zároveň obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 16 mesiacov, keďže uvedeného skutku sa dopustil v súvislosti s vedením vozidla. Pri určovaní výšky trestu zákazu činnosti súd prihliadol aj na záznamy o priestupkoch v evidenčnej karte vodiča ako aj na skutočnosť, že obžalovaný vykonáva povolanie profesionálneho vodiča taxíka. Takto uložený trest súd považoval za dostatočný na to, aby obžalovanému zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov a zároveň vyjadril aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Súd takto uložený trest považoval z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Vzhľadom na to, že poškodená A. W. si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila, táto predstavovala bolestné za utrpenú ujmu na zdraví, ktorého výška bola vypočítaná v znaleckom posudku v počte 110 bodov, súd zaviazal obžalovaného v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku k náhrade škody vo výške 1692,- eur a to s poukazom na § 5 zák.č. 437/2004 Z.z. a opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. S4820-OL-2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 /110x15,38 eur/. Nakoľko poškodená VŠZP , a.s. si škodu riadne a včas neuplatnila, súd o ich návrhu nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 4T 22/2013.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu teba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku .
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.