Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-230-2013.pdf
PDF · 79.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa F. W., nar. XX. X. XXXX, bytom R. B., Q. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom R. B., Ľ. F. XXXX/X proti odporcom v rade 1/ A. R., nar. X. X. XXXX, bytom R. B., L. XXXX/XX- XX, v rade 2/ J. R., rod. G., nar. X. X. XXXX, bytom R. B., L. XXXX/XX-XX, v konaní o vypratanie pivničného priestoru - príslušenstva k bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 7C/160/2012-37 zo dňa 30. 1. 2013 v súvislosti s opravným uznesením okresného súdu č.k. 7C/160/2012-49 zo dňa 9. 4. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v súvislosti s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť právnej zástupkyni pôvodnej odporkyne JUDr. Michaele Pagáčikovej, advokátke so sídlom v R. B. sumu 67,88 Eur na účet vedený v U. Q., a.s., pobočka R. B., do 3 dní.
Odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, uložil mu zaplatiť odporkyni na trovách konania 203,64 Eur na účet jej právneho zástupcu v U. Q., a.s., pobočka R. B., do 3 dní.
Po vykonanom dokazovaní dospel k presvedčeniu, že pokiaľ sa navrhovateľ vo vzťahu k odporkyni domáhal vypratania pivničného priestoru č. 4 o výmere 16,45 m2, nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu súpisné č. XXXX v k.ú. R. B., pokiaľ ide o pivničné priestory predmetného bytového domu, pivnice, tak ako sú zakreslené a popísané v prílohách k pôvodnej kúpnej zmluve (technická správa, dispozičný plán), už v čase kúpy takto neexistovali a je zrejmé, že takto neexistovali vôbec. Ani navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že priečka, ktorá rozdeľuje pivnicu, by bola dostavaná dodatočne a i vypočutá svedkyňa si pivnice pamätá tak, ako sú užívané v súčasnosti. Ďalej s odkazom na ust. 126 ods. 1 OZ a § 121 ods. 1, 2 OZ ustálil, že samotná povaha príslušenstva spôsobuje, že právne úkony, týkajúce sa hlavnej veci, sa bez ďalšieho prejavu vôle nevzťahujú aj na príslušenstvo. Na to, aby došlo k účinkom právneho úkonu týkajúceho sa hlavnej veci aj na príslušenstvo, treba predmetom tohto právneho úkonu urobiť aj príslušenstvo. Ak k tomu nedôjde, nemožno vychádzať z toho, že právnym úkonom (napr. kúpnou zmluvou) došlo aj k prevodu vlastníctva k príslušenstvu. Príslušenstvo k veci môže byť prevedené na nového nadobúdateľa, a to buď súčasne s hlavnou vecou, alebo nezávisle na tomto prevode, neprechádza však bez ďalšieho na nadobúdateľa hlavnej veci. V zmluve o prevode nehnuteľnosti preto musia byť popri hlavnej veci uvedené a riadne identifikované aj veci, ktoré sú jej
príslušenstvom. V danom prípade súd vychádzal z toho, že predmetná pivnica je príslušenstvom bytu. Pivnice pri prevode bytu neboli jednoznačne dostatočne konkretizované a riadne identifikované, nakoľko je zrejmé, že tak, ako sa kúpna zmluva odvolávala na prílohy, kde mali byť opísané a zakreslené, v skutočnosti nikdy neexistovali, stavebné usporiadanie pivníc a ich výmera je iná ako sa uvádza v týchto listinných prílohách ku kúpnej zmluve. Zdôraznil, že pokiaľ navrhovateľ chcel ako vlastník uplatniť nárok na súdnu ochranu, bol povinný preukázať svoje vlastnícke právo k predmetnej pivnici, prípadne obdobné právo užívať túto pivnicu. V danom prípade však vzhľadom na skutočnosť, že pivnica č. 4, tak ako tvrdí navrhovateľ, do vlastníctva jeho právnych predchodcov neprešla, nakoľko nebola riadne individualizovaná a konkretizovaná, ustálil, že navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu domáhať sa vypratania pivnice, a preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporkyne v spore, účelnosť ňou vynaložených trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo 2340/1999, podľa ktorého pivnica tvorí príslušenstvo bytu. Príslušenstvo bytu na rozdiel od príslušenstva veci nie je samostatným predmetom právneho vzťahu. Príslušenstvo zdieľa právny režim bytu, ku ktorému patrí. Skutočnosť, že jeho právni predchodcovia v čase, keď byt kupovali, časť pivnice č. 4 umožnili užívať právnym predchodcom odporkyne a následne on, kým pivnicu nepotreboval pre svoju potrebu, užívanie pivnice odporkyňou toleroval, bola len ich dobrá vôľa. Žiadne iné právo k časti pivnice č. 4 odporkyňa, ani jej právni predchodcovia nikdy nemali. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že spornú časť pivnice zdedila spolu s bytom od svojich rodičov, svoje vlastníctvo nepreukázala, nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval jej tvrdeniu. V odvolacom návrhu žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Pôvodná odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Poukazovala, že dispozičný plán, ktorý obsahoval popis príslušenstva k jednotlivým bytom v rámci bytového domu nebol vyjadrený v súlade s realitou. Z výpovedí účastníkov konania a svedkov vyplynulo, že tento predmetný pivničný priestor od samého počiatku nebol zhodný s údajmi zakreslenými v dispozičnom pláne. Ďalej poukazovala, že opis určenia ako opis príslušenstva bytu je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome, vrátane prípadného určenia, ktoré spoločné časti domu užívajú len niektorí vlastníci bytov alebo nebytových priestorov. Veľkosť spoluvlastníckych podielov spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, je určená kogentne zo zákona pomerom podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru patriaceho konkrétnemu vlastníkovi k podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Predmetom reivindikácie môže byť iba vec v zmysle občianskeho práva
(§ 118 ods. 1 OZ), ktorá je predmetom vlastníctva a ktorá je individualizovateľná - identifikovateľná. Vindikovať je možné iba vec, ktorú je možné odlíšiť od iných vecí. S ohľadom na uvedené zastala názor, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naplnenie hmotnoprávnych podmienok, resp. nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu ako základnú podmienku pre úspešné uplatnenie svojho nároku. Žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Pre prípad úspechu si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu v súvislosti s opravným uznesením ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil i správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
Ani v podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa už nevysporiadal vo svojom rozhodnutí okresný súd.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd považoval za potrebné dodať, že základným predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu vlastníckeho práva je samotné preukázanie vlastníckeho práva k veci. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je daná aktívna legitimácia navrhovateľa domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha.
Z osvedčenia o dedičstve D 726/96, IV Dnot 2033/96 zo dňa 3. 3. 1997 po právnej predchodkyni navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ nadobudol byt č. 4 na prvom poschodí obytného domu č. 1910/3 s príslušenstvom, spolu s podielom na spoločných konštrukciách, priestoroch a skladových priestoroch v suteréne domu a účasťou z pozemku, t.j. nehnuteľnosti zapísané v k.ú. R. B. na LV č. XXX.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX s dátumom vyhotovenia 20. 11. 2012 krajský súd zistil, že navrhovateľ je zapísaný ako vlastník bytu č. 4 na prvom poschodí vchod 3 bytového domu č. XXXX na parcele č. 663/42 katastrálneho územia R. B..
Nakoľko ani z osvedčenia o dedičstve, ani z predloženého listu vlastníctva nevyplýva, že by navrhovateľ zdedil súčasne s bytom č. 4 v obytnom dome č. XXXX/X v R. B. i pivnicu, vypratania ktorej sa vo vzťahu k odporcom domáha, krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, a teda okresný súd pokiaľ jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol, postupoval správne.
V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, krajský súd jeho rozhodnutie ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Odporcovia v rade 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania si návrhom neuplatnili, tieto nevyčíslili, v nadväznosti na čo krajský súd odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Pôvodná odporkyňa sa vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa, uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, tieto vyčíslila, v nadväznosti na čo krajský súd priznal pôvodnej odporkyni Mgr. Martine Brnčalovej trovy odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur za 1 úkon právnej pomoci vo výške 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál s tým, že uvedenú finančnú čiastku uložil navrhovateľovi zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne vedený v U. Q., a.s., pobočka R. B., do 3 dní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .