Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-112-2013.pdf
PDF · 73.32 KB
Case nature
Subarea
1Co/112/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcov: 1/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, 2/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX/XX, P., obaja zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou v Košiciach, Ul. Škultétyho č. 3, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Ul. Tomášikova č. 48, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Trnava, Ul. Tamaškovičova č. 17, o zákaz dražby, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 10C 449/2012 - 144 z 30.04.2013 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania v predmetnej veci zamietol.
Vychádzal zo zistenia, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle návrhu žalobcov. Súd zistil, že na Ústavný súd Slovenskej republiky už bol doručený návrh na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. týkajúci sa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, preto v danej veci nie je potrebné podávať na Ústavný súd Slovenskej republiky ďalší návrh. Čo sa týka ostatných ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktoré žalobcovia označili, súd nezistil nesúlad uvedeného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a Medzinárodným dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v 2. rade, že pojem dobrovoľnosti je treba chápať v súvislosti s dobrovoľným uzavretím záložnej zmluvy, v rámci ktorej sa účastníci zmluvy dohodnú i na spôsobe výkonu záložného práva. Ustanovenie § 151a Občianskeho zákonníka vymedzuje funkciu a účel záložného práva. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Výkon záložného práva možno realizovať vtedy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnené. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, núteným predajom podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa Exekučného poriadku, alebo iným spôsobom dohodnutým v Zmluve o zriadení záložného práva.
Čo sa týka ustanovenia § 11 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ani tu súd nezistil rozpor uvedeného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a Medzinárodným dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Podľa Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Záložný veriteľ je tak priamo zo zákona splnomocnený na predaj zálohu. To má zásadný význam aj pre tretie osoby, ktoré nadobúdajú záloh s takými účinkami, ako by ho nadobudli od vlastníka, alebo od osoby oprávnenej nakladať so zálohom.
Súd sa stotožňuje s názorom žalovaných v 1. a 2. rade, podľa ktorého Nález Ústavného súdu Českej republiky z 08.03.2005 č. 181/2005 Sb., Pl. ÚS 47/04, ktorým Ústavný súd Českej republiky zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách, nemožno aplikovať v predmetnej veci, keďže ten zrušil uvedené ustanovenie z dôvodu, že podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky bola právnou úpravou zavedená nerovnosť postavenia záložných dlžníkov a veriteľov, ktorých záložné právo bolo zriadené pred a po nadobudnutí účinnosti zákona o dobrovoľných dražbách.
Trojmesačná lehota uvedená v § 21 ods. 2, 3 zákona č. 527/2002 Z.z. prekluzívneho charakteru na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby, je podľa názoru súdu prvého stupňa dostatočná.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia.
Poukázali na to, že zásadná otázka, ktorú je potrebné predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie spočíva v tom, či zákon ako celok alebo jeho časti, na základe ktorých sa realizujú dobrovoľné dražby, bez vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda bez exekučného titulu a bez súčinnosti verejnej moci, je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Medzinárodným dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä s článkom 6 ods. 1 o spravodlivom súdnom procese.
Dobrovoľná dražba totiž podstatným spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky. Pri výkone dobrovoľnej dražby neexistuje žiadna kontrola zo strany súdov. O obydlí žalobcov rozhoduje súkromná osoba - záložný veriteľ.
Európska komisia vyslovila nespokojnosť a kritiku, že spotrebiteľ má iba 30 dní na to, aby zabránil vykonaniu dražby. K tomu je však potrebné, aby podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, čo sám nie je schopný urobiť bez toho, aby sa obrátil na advokáta a aby vnútroštátny súd skutočne predbežné opatrenie aj vydal. Komisii sa lehota 30 dní javí neprimerane krátka, pričom Súdny dvor Európskej únie už rozhodol o nezlučiteľnosti takého vnútroštátneho konania, v ktorom mal spotrebiteľ iba 20 dní na podanie námietky proti platobnému rozkazu. Na základe toho navrhli, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný v 2. rade navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že so zreteľom na súčasný stav konania odvolanie žalobcov nie je dôvodné a so zreteľom na vývoj procesnej situácie v tomto konaní nie je dôvod na prerušenie konania.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podaním zo 06.09.2013, ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené 11.09.2013, vzali žalobcovia v celom rozsahu žalobu v predmetnej veci späť, žiadali konanie zastaviť a poukázali na to, že vo veci došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody a konanie v označenej veci sa preto stalo neaktuálnym.
Za týchto okolností, so zreteľom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcov, na okolnosť, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, konanie v predmetnej veci o určenie zákazu dražby sa podľa tvrdenia samotných žalobcov stalo neaktuálne a malo by byť zastavené, nemožno konštatovať, že by tu existoval dôvod na prerušenie konania.
So zreteľom na tento vývoj procesnej situácie v predmetnej veci je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a jeho úlohou (súdu prvého stupňa) bude reagovať na procesný úkon v podobe späťvzatia žaloby s návrhom na zastavenie súdneho konania v zmysle podania žalobcov zo 06.09.2013.
Preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. so zreteľom na aktuálny vývoj procesnej situácie v predmetnej veci a so zreteľom na to, že je možné očakávať zastavenie konania v tejto právnej veci, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.