Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-78-2013.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. nad G. XXX, právne zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Durajom so sídlom P., N. XXXX, proti odporkyni Ing. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S., J. S. XXXX/XX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Karkó, so sídlom L., N. na N. XXXX/XX, o vrátenie daru, na základe odvolania oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/141/2008-355 zo dňa 5.4.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o uložení povinnosti navrhovateľovi nahradiť trovy konania štátu.
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o vrátenie daru. Vychádzal z toho, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by odporkyňa výberom spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) porušila dobré mravy, a to takou intenzitou, ktorá by mala za následok aplikáciu § 630 Obč. zák. t.j. vrátenie daru. Finančné prostriedky patrili do BSM, odporkyňa nemala právo výberu ničím obmedzené, preto dotknutým výberom v hotovosti neporušila ani právnu povinnosť, ani „manželské povinnosti“. Navrhovateľ mal právo vyporiadať daný výber v rámci vyporiadania BSM, čo do rozhodnutia okresného súdu neurobil. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko v lehote 3 pracovných dní od pojednávania nevyčíslila výšku trov právneho zastúpenia. Zároveň navrhovateľovi
- ako neúspešnému účastníkovi v spore - uložil v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 24 eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obe procesné strany. Navrhovateľ sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že odporkyňa vybrala z osobných účtov navrhovateľov sumy 140.000,- Sk a 119.000,- Sk, čím ich doslova „vybielila“. Odporkyňa pritom navrhovateľa žiadnym spôsobom ani len o dotknutom výbere neupovedomila. Takýmto konaním vystavila navrhovateľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti reálnemu riziku platobnej neschopnosti; na úhradu svojich záväzkov si musel požičať prostriedky od tretej osoby, s čím je, samozrejme, spojené aj uhrádzanie úrokov. Hoci odporkyňa mala dispozičné právo k dotknutým účtom v peňažnom ústave, navrhovateľ (naďalej) popieral, že by existovala dohoda medzi účastníkmi, na základe ktorej mohla odporkyňa vybrať finančné prostriedky v realizovanom rozsahu z jeho osobného účtu bez predchádzajúceho súhlasu. Naopak, pokiaľ bolo potrebné niečo uhradiť, odporkyňa, ktorá pomáhala
navrhovateľovi s vedením firemného účtovníctva, ho požiadala o konkrétnu čiastku, ktorú on následne z účtu vybral. Zdôrazňoval, že v čase predmetného výberu finančných prostriedkov už účastníci nežili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ mal za to, že konanie odporkyne pri výbere peňažných prostriedkov bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nešlo o bežné veci v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák., preto dotknutý úkon bol podľa § 40a Obč. zák. neplatný. Hoci navrhovateľ takýto návrh neuplatnil, neznamená to, že by konanie odporkyne nebolo nesúladné s dobrými mravmi; osobitne vo vzťahu k výberu 119.000,- Sk z podnikateľského účtu navrhovateľa. Predmetné prostriedky slúžili navrhovateľovi na podnikanie, a teda nepatrili ani do BSM účastníkov. Za nepravdivé navrhovateľ označil závery o tom, že odporkyni neposkytoval peniaze na chod spoločnej domácnosti a úhradu nákladov spoločnej nehnuteľnosti, resp. o tom, že by bol odporkyni neverný. Odporkyňa podala odvolanie do výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi a domáhala sa jeho zmeny tak, že navrhovateľovi bude uložená povinnosť ich náhrady v sume 785,53 eur. Namietala dôvodnosť záveru o nevyčíslení trov konania v zákonom stanovenej lehote. Rozsudok okresného súdu bol vyhlásený dňa 5.4.2012 a odporkyňa (prostredníctvom jej právneho zástupcu elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom) trovy právneho zastúpenia vyčíslila 10.4.2012, ktorý deň bol tretím pracovným dňom od termínu vyhlásenia rozhodnutia.
Odporkyňa navrhla rozsudok vo veci samej potvrdiť ako vecne správny. Opakovane poukazovala na to, že výber finančných prostriedkov patriacich do BSM jedným z manželov nemôže byť hrubým porušením dobrých mravov v zmysle § 630 Obč. zák. Uvedené vyslovil už i odvolací súd v predchádzajúcom štádiu konania (uznesenia z 7.4.2010). Dikcia označeného zákonného ustanovenia navyše predpokladá správanie sa k darcovi, a nie k finančným prostriedkom na účte. Naďalej zotrvávala na tom, že samotná darovacia zmluva je neplatná, lebo dotknuté nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva účastníkov, a teda neboli výlučným vlastníctvom navrhovateľa.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 1O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok vo veci samej a vo výroku ohľadne náhrady trov konania štátu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a vo výroku o náhrade trov konania medzi sporovými stranami zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.
Zásadnou skutočnosťou, ktorú náležite zohľadnil i okresný súd, je to, že finančné prostriedky na oboch účtoch, z ktorých odporkyňa vykonala navrhovateľom namietané výbery peňazí, patrili do ich BSM. S využitím (značného, ale podstate veci zodpovedajúceho) zjednodušenia následne možno konštatovať, že odporkyňa z účtov vybrala vlastné prostriedky; prostriedky, ktoré boli jej bezpodielovým spoluvlastníctvom. Z daného titulu je bezpredmetné navrhovateľovo zdôrazňovanie charakteru účtov (z hľadiska finančných produktov poskytovaných peňažných ústavom) ako účtu osobného, resp. účtu podnikateľského. Pokiaľ navrhovateľ namietal takúto dispozíciu so spoločným majetkom, mohol sa domáhať (relatívnej) neplatnosti predmetných úkonov; čo - ako potvrdil i v odvolaní - však neučinil. V tejto spojitosti neobstojí ani tvrdený charakter účtu, z ktorého bol učinený výber v rozsahu 119.000,-Sk ako účtu (výlučne) podnikateľského, t.j. ako prostriedkov nepatriacich do BSM účastníkov. V osobitnom konaní - vec Okresného súdu Martin sp. zn. 21C/110/2008 - bol totiž právoplatne (rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/256/2010 z 29.9.2010) zamietnutý návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.950,08 eur (119.000,-Sk) s príslušenstvom, ktorého skutkovým základom bolo práve uvedené tvrdenie. Z odôvodnenia označeného rozsudku odvolacieho súdu pritom jednoznačne vyplýva, že dotknutá čiastka patrila do BSM. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Cdo/49/2011 z 31.5.2011 dovolanie navrhovateľa voči dotknutému rozsudku krajského súdu zamietol. Vecne správnym je preto záver okresného súdu, že vyporiadania predmetných výberov sa navrhovateľ mal a mohol domáhať v rámci konania o vyporiadanie BSM po zániku manželstva účastníkov. Rovnako vo vzťahu k uvedenému návrhu z prednesov navrhovateľa, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by takýto návrh na začatie súdneho konania podal.
Možno síce konštatovať, že výber väčšieho finančného obnosu patriaceho do BSM len jedným z manželov v čase, kedy je manželské spolužitie už značne narušené, nie je štandardným správaním. Nejedná sa však o konanie takej intenzity, ktoré by zakladalo (kvalifikované) hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Obč. zák. Osobitne za situácie, keď na „sanáciu“ predmetného konania
má dotknutý subjekt (v súdenej veci navrhovateľ) k dispozícii výslovné (vyššie zadefinované) právne prostriedky. Pri posúdení intenzity správania odporkyne je nutné prihliadnuť i na všeobecný princíp určenia veľkosti podielov manželov na majetku v BSM (v súdenom konaní, ani v inom - osobitnom - konaní odlišná veľkosť podielov preukázaná nebola) v zmysle § 150 veta prvá Obč. zák. t.j., že podiely oboch manželov sú rovnaké. Nadväzne čiastky 70.000,- Sk (2.323 eur) a 59.500,- Sk (1.975 eur) - polovičný rozsah predmetných výberov v hotovosti v peňažných ústavoch, vzhľadom na majetkové pomery účastníkov nemôžu predstavovať a ani nepredstavujú hrubé porušenie dobrých mravov.
Na základe uvedeného krajský súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil. Rovnako vecne správnym je i výrok o uložení povinnosti navrhovateľovi nahradiť trovy konania štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. v sume 24 eur. Navrhovateľ nie je oslobodený od súdnych poplatkov a ani nespĺňa predpoklady pre takéto oslobodenie a vo veci samej bol (v plnom rozsahu) neúspešný.
Naproti tomu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi. Zodpovedá obsahu spisu, že odporkyňa, resp. jej právny zástupca, vyúčtovali/vyčíslili trovy konania v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd vo veci rozhodoval rozsudkom dňa 5.4.2012, tretím pracovným dňom od uvedeného dátumu bol deň 10.4.2012, v ktorom dni bolo okresnému súdu doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom (§ 42 ods. 1 O.s.p.) - vyúčtovanie trov vykonané právnym zástupcom odporkyne. Nadväzne nebol opodstatnený postup okresného súdu, ktorý podľa § 151 ods. 2 O.s.p. odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Z daného titulu krajský súd výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude posúdiť odporkyňou uplatňované trovy konania z hľadiska účelnosti i reálneho vynaloženia a rozhodnúť o ich (konečnej) výške. Okresný súd súčasne rozhodne i o trovách (tohto) odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.