Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-10-2012.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: N. F., narodený XX.X.XXXX, L. X. Y.R. XXX, U., zastúpený advokátom: JUDr. Milan Kuhajda, Vajanského 54, Piešťany, proti odporcovi: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00175480, zastúpené advokátom: JUDr. Dušan Slanina, Bradlanská 2, Trnava, o zaplatenie 101,47 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 101,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny od 8.10.2008 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € a vo výške 234,02 € náhradu trov právneho zastúpenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 1.3.2010, doručeným súdu v ten istý deň, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 101,47 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny od 7.10.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2007 zo dňa 8.8.2008 eviduje navrhovateľ voči odporcovi nedoplatok za rok 2007 vo výške 101,47 €.
Súd rozsudkom č.l. 88 zo dňa 26.3.2012 zaviazal odporu zaplatiť navrhovateľovi sumu 101,47 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny od 8.10.2008 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a zaviazal odporcu k náhrade trov konania navrhovateľa.
Odporca sa odvolal voči vyhovujúcej časti rozsudku a Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/176/2012-110 zo dňa 31.5.2013 zrušil rozsudok prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania a vec vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že súd nesprávne právne vec posúdil, nakoľko ide o plnenie zo záväzkovoprávneho vzťahu a nie o plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia a zároveň sa súd má vysporiadať s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca v odvolaní.
Súd nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nie je v žiadnom záväzkovoprávnom vzťahu s dodávateľom tepla, ale len s odporcom, ktorý mu po vyúčtovaní roku 2007 nevrátil celý preplatok. Návrh podal na súd v premlčacej lehote.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní namietol, že odporca nie je pasívne legitimovaný, nakoľko vykonáva len správu a nie je podnikateľským subjektom. Zálohové platby zaplatené navrhovateľom vyplatil dodávateľom služieb. Teplo dodávala spoločnosť Vetes s.r.o., ktorá vyúčtovala dodávky tepla za rok 2007 a zistený preplatok odporcovi nevrátila. Následne bol vyhlásený konkurz na majetok tejto spoločnosti a odporca svoju pohľadávku z titulu nevráteného preplatku za dodané teplo prihlásil do konkurzu. Pohľadávka nebola popretá. Uviedol, že sa zväčšil majetok spoločnosti Vetes s.r.o. na úkor navrhovateľa a v zmysle príslušných ustanovení jej vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi, z tohto dôvodu navrhol návrh zamietnuť. V prípade bezdôvodného obohatenia je uplatnený návrh premlčaný.
Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje na základe zmluvy o výkone správy od 31.11.2004 platný záväzkovoprávny vzťah, z ktorého vyplýva povinnosť odporcu vracať navrhovateľovi preplatky zistené vyúčtovaním podľa zmluvy najneskôr do 60 dní od zistenia preplatku. V zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu navrhovateľom za rok 2007 zo dňa 8.8.2008 eviduje navrhovateľ voči odporcovi nedoplatok za rok 2007 vo výške 101,47 €.
Občiansky zákonník v ôsmej časti upravuje záväzkové právo - záväzkové právne vzťahy, ktoré sú základným druhom občiansko-právnych vzťahov. Aj pre oblasť záväzkového práva platí zásada rovnosti strán, zásada dobrej viery a zmluvnej voľnosti (autonómie). Subjektmi záväzkového právneho vzťahu sú veriteľ a dlžník. Predmetom záväzkového vzťahu je plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť. Toto plnenie musí byť určité, dovolené a možné.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, resp. deliktov, zo zákona, na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu a na základe iných právnych skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva.
Záväzkový vzťah je právny vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu. Zákon vychádza z toho, že porušenie zmluvy sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto právo porušil.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008 výška úroku z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Primárnym predmetom záväzku je určité správanie, na ktoré je dlžník zaviazaný vo vzťahu k veriteľovi na základe zmluvy alebo zákona, pričom toto správanie môže mať aktívny alebo pasívny obsah.
Obsahom záväzkového právneho vzťahu sú práva a povinnosti jeho účastníkov. Na základe záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať.
Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to, že je povinný poskytnúť mu určitý predmet plnenia. Predmetom povinnosti niečo dať môže byť hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť, alebo iná majetková hodnota.
V danom prípade bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje na základe zmluvy o výkone správy od 31.11.2004 platný záväzkovoprávny vzťah, z ktorého vyplýva povinnosť odporcu vracať navrhovateľovi preplatky zistené vyúčtovaním podľa zmluvy najneskôr do 60 dní od zistenia preplatku, preto súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a zároveň zaviazal odporcu zaplatiť i úrok z omeškania od 8.10.2008, t.j. márnym uplynutím lehoty 60 dní.
K skutkovej argumentácii odporcu v súvislosti s vykonávaným konkurzom spoločnosti Vetes s.r.o. v konkurze súd uvádza, že právne vzťahy odporcu s inými dodávateľmi služieb nemôžu mať vplyv na právny vzťah medzi účastníkmi sporu, keďže odporca v zmluve o výkone správy prevzal na seba záväzok zistený preplatok uhradiť do 60 dní od jeho zistenia, ktorú povinnosť si musí odporca splniť rovnako tak, ako musel zasa navrhovateľ platiť odporcovi za byt dohodnuté úhrady.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
K námietke premlčania vznesenej odporcom súd uvádza, že navrhovateľ si svoj nárok uplatnil na súde v trojročnej premlčacej lehote, prvýkrát si ho mohol uplatniť na súde dňa 8.10.2008 a návrh podal dňa 1.3.2010, t.j. v zákonom stanovenej premlčacej lehote tri roky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby (prevzatie veci 25.2.2010, podanie návrhu dňa 1.3.2010, vyjadrenie k odporu zo dňa 27.5.2010, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 15.7.2010, vyjadrenie k dovolaniu 20.1.2011, vyjadrenie k odvolaniu 15.6.2012, hlavné pojednávanie 26.9.2013) á 16,60 € a paušálna náhrada 4x 7,21 €, 1x 7,41 €, 1x 7,63 € a 1x 7,81 €. Za účasť na pojednávaní súd priznal náhradu za stratu času cestou z Piešťan do Trnavy a späť za 4 polhodiny x 13,01 € a paušálnu náhradu za použitie motorového vozidla 0,183 € x 77 km. Spolu súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 234,02 € (7x 16,60 € + 4x 7,21 € + 7,41 € + 7,63 € + 7,81 € + 4x 13,01 € + 0,183 € x 77 km). Právny zástupca pri vyúčtovaní trov konania doložil doklad o vlastníctve použitého motorového vozidla, ale nepreukázal aktuálnu cenu použitých pohonných hmôt (len prehľad cien pohonných hmôt Štatistického úradu do 15.9.2013), preto je táto časť uplatnených trov právneho zastúpenia je nepreskúmateľná a súd ju nepriznal (§ 7 ods. 4 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách). O trovách právneho zastúpenia súd rozhodoval s použitím § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 31.5.2009. Súd zaviazal odporcu k úhrade trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.