Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-8Cb/35/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou, Ph.D., v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 25 763 469 proti odporcovi: C. F., bytom: X., Q. XX/XX o zaplatenie 904,04 eur (27235 Sk) s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 240,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 118,62 eur od 12.04.2005 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 76,35 eur od 12.04.2005 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 1,66 eur od 12.04.2005 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 43,53 eur od 12.04.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 13.11.2006 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 27.235,-Sk s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 27.235Sk od 12.04.2005 do zaplatenia, titulom nezaplatených poplatkov za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty.

Súd vo veci rozhodol dňa 26.09.2013 bez verejného prejednania veci postupom podľa .

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu: Zmluva o pripojení zo dňa 20.09.2004 (ďalej len Zmluva), Dodatok k Zmluve zo dňa 20.09.2004 (ďalej len Dodatok), faktúra č. 2042830969 zo dňa 22.12.2004, č. 2050396945 zo dňa 22.01.2005, č. 2051020106 zo dňa 22.02.2005, č. 2051660795 zo dňa 22.03.2005, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. účinných od 25.04.2004 (ďalej len VP) a ďalšieho spisovného materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

Medzi spoločnosťou T-Mobile - právnym predchodcom navrhovateľa - a odporcom bola uzavretá Zmluva o pripojení podľa zákona o elektronických komunikáciách, a to

Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi ceny poskytnutých služieb faktúrou č. 2042830969 zo dňa 22.12.2004, splatnou dňa 11.01.2005 vo výške 3573,50 Sk, č. 2050396945 zo dňa 22.01.2005, splatnou dňa 11.02.2005 vo výške 2300,-Sk, č. 2051660795 zo dňa 22.03.2005, splatnou

dňa 11.04.2005 vo výške 50,-Sk a faktúrou č. 2051020106 zo dňa 22.02.2005, splatnou dňa 11.03.2005 zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-Sk, cenu poskytnutých služieb vo výške 1311,50 Sk.

Podľa Dodatku k Zmluve sa účastník (odporca) zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, dodatkov k Zmluve, VP, najmä riadne a včas platiť za aktiváciu a poskytovanie služieb, ďalej sa zaviazal, že po dobu viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporcu.

V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (odporcu) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku (právneho predchodcu navrhovateľa) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-Sk (bod 8 Dodatku).

Podľa , o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , o elektronických komunikáciách, podstatnými

časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za

službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. účinného od 12.01.2005 do 12.04.2005, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom k tomu, že odporca neuhradil navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi na základe vyššie uvedených faktúr cenu poskytnutých služieb, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu mesačných poplatkov a hovorného celkovo vo výške 240,16 eur.

V danom prípade medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol na základe uzatvorenej zmluvy spotrebiteľský vzťah, ktorý sa riadi ustanoveniami . Odporca sa dostal do omeškania s platením hovorného a mesačných poplatkov odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry t.j. od 12.01.2005 s platením sumy 118,62 eur (3573,50 Sk), od 12.05.2005 s platením sumy 76,35 eur (2300,-Sk), od 12.03.2005 s platením sumy 43,53 eur (1311,50 Sk), od 12.04.2005 s platením sumy 1,66 eur (50 Sk). Nakoľko si právny predchodca uplatnil úroky z omeškania až od 12.04.2005, súd mu ich od tohto dňa priznal. Súd však nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania nad zákonnú výšku (dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS ku dňu splatnosti tej ktorej faktúry), nakoľko ako bolo uvedené vyššie, spotrebiteľský vzťah sa riadi režimom , preto súd nárok navrhovateľa na úroky z omeškania nad zákonnú výšku ako nedôvodný zamietol.

Podľa účinného ku dňu uzatvorenia Dodatku (ďalej len ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto

povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Navrhovateľ v návrhu vôbec nekonkretizuje porušenie zmluvných povinností odporcu. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o

nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.

V danom prípade právny predchodca navrhovateľa ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku navrhovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice zo dňa 05.04.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takého opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.

V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

Pre úplnosť súd dopĺňa, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o pripojení sa viaže nielen na porušenie povinnosti účastníka počas doby viazanosti, ale aj mimo nej, keďže je v nej odkaz na porušenie povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb. O to viac je daný dôvod na zamietnutie návrhu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty pre neplatnosť tejto zmluvnej podmienky, keďže teoreticky navrhovateľ by mohol zmluvnú pokutu uplatňovať aj po ukončení doby viazanosti a to spolu so sankčnými úrokmi z omeškania a preto nepochybne takáto dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatná aj podľa . Z uvedeného dôvodu súd návrh na zaplatenie sumy 663,88 eur (20000,-Sk) titulom zmluvnej pokuty a úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 663,88 eur od 12.04.2005 do zaplatenia zamietol.

Keďže v danom prípade spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, súd neurčil vyššie opísanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, napriek tomu, že jej neprijateľnosť konštatoval v odôvodnení rozsudku. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky by totiž malo význam len v prípade, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku koncipoval v uzatvorenej zmluve navrhovateľ (ako dodávateľ), nakoľko zmyslom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky je zamedzenie jej aplikácie v ďalších zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi. Navrhovateľ však v tomto prípade vstúpil do vzťahu so spotrebiteľom (odporcom) až po zlúčení so spoločnosťou T- Mobile, a.s.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal navrhovateľ percentuálny úspech navrhovateľa predstavuje 27% a úspech odporcu 73%. Celkový úspech odporcu je teda 46%. Vzhľadom k tomu, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd o náhrade jeho trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany) alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.