Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-205-2013.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/205/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX O. B., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 334,59 eura s prísl., trov práv. zastúpenia a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 2743/2005, o návrhu na prerušenie konania a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 11Er/1281/2005-18 zo dňa 04.02.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 11Er/1281/2005-18 zo dňa 04.02.2013 p o t v r d z u j e.
II. Návrh na prerušenie konania zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu vedenú na podklade notárskej zápisnice č. N 2831/2005, NZ 27867/2005 spísanej na notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom dňa 19.06.2005 (ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 30,68 eura. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že zistil, že oprávnený a povinný uzavreli 08.11.2004 zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne bola spísaná notárska zápisnica o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír. Exekučný súd konštatoval, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy je zrejmé, že pri jej uzatváraní bola použitá predtlač vyhotovená veriteľom (oprávneným), v ktorej už bola uvedená osoba splnomocnenca
- advokáta. Udelenie takéhoto plnomocenstva nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, preto je dohoda o plnomocenstve absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má za následok, že advokát nemohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, a to súhlas povinného s vykonateľnosťou, preto nie je exekučným titulom. Na základe uvedeného súd exekúciu prebiehajúcu na podklade notárskej zápisnice vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený, pričom uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec jemu zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len ako „O.s.p.“). Exekučný súd podľa odvolateľa nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Odvolateľ poukázal na § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a uviedol, že to bol predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Exekučný súd musí s platnou notárskou zápisnicou ako zákonom uznaným exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Notárskou zápisnicou je exekučný súd viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Oprávnený v tejto súvislosti navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej odvolateľ namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.). Namietol, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Exekučný súd podľa odvolateľa odlišne zaobchádzal s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, pričom odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť postavením oprávneného ako obchodnej spoločnosti. V závere namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere spĺňa zákonné náležitosti, je dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať, pričom práva na odvolanie plnomocenstva sa nemohol platne vzdať a vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo ďalej nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, podľa názoru odvolateľa neobstojí. Takýto záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Exekučný súd podľa názoru odvolateľa porušil nielen právo žalobcu (oprávneného) na spravodlivé súdne konanie, ale aj právo povinného. V tejto súvislosti odvolateľ namietal porušenie princípu rovnosti zbraní, a to v dôsledku toho, že exekučný súd bez ohľadu na skutočnosť, že vo veci vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky, neinformoval o jeho podstate strany tohto sporu, neumožnil stranám vyjadriť sa k podstate námietky o neuplatniteľnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, nevykonal vypočutie strán s aplikáciou pravidiel konktradiktórneho súdneho procesu. Vzhľadom na uvedené argumenty odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) a predložil Súdnemu dvoru EÚ (ďalej len „Súdny dvor“) prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, exekučný súd 21.11.2005 poveril súdneho exekútora vymožením uloženej povinnosti istiny 10 080,- Sk (334,59 eura), príslušenstva a trov exekúcie. Odvolaním napadnutým uznesením exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku s odôvodnením tak ako je uvedené vyššie.
Notár v predloženej notárskej zápisnici osvedčil, že prítomný advokát Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe plnej moci obsiahnutej v zmluve o úvere, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 21 944,- Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 21.04.2005 do zaplatenia. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom, že povinná osoba zastúpená ako je vyššie uvedené vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 18.07.2005 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným 08.11.2004 v časti textu označenej ako „Splnomocnenie“ obsahuje splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby zástupca v mene povinného uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Následne je medzera, v ktorej je uvedené predtlačou „splnomocnenie prijímam“ a zrejme podpis splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, avšak bez dátumu prijatia plnomocenstva. Zmluva ďalej obsahuje vyhlásenie dlžníka o tom, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny označenej ako „Zmluva o úvere“ sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 21 týchto podmienok je zmluva vyhotovená v štyroch exemplároch, pričom jeden exemplár ostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. Kušnírovi. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere však nevyplýva, že by dlžník (povinný) splnomocnil veriteľa (oprávneného) na odoslanie zmluvy o úvere (obsahujúcej o.i. splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra) tomuto advokátovi.
Námietka odvolateľa o tom, že mu prvostupňový súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keďže nenariadil pojednávanie tak, ako mu to ukladal § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 09.08.2012, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že vo veci bolo rozhodnuté 04.02.2013, teda po tom, ako bolo ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku zrušené (toto ustanovenie bolo zrušené s účinnosťou od 01.01.2013).
Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v Rozsudku z 27.01.2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva už posúdil notár pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný.
Odvolateľ v odvolaní vyslovil nesúhlas s právnym záverom prvostupňového súdu o nespôsobilosti predloženej notárskej zápisnice byť exekučným titulom. Hoci je potrebné uznať, že notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (teda podľa procesného práva) je v dvoch náležitostiach. Nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.
Súd je pritom povinný preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak ako to vymedzil Exekučný poriadok. Podľa Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia splnomocnenia obsiahnutého v úverovej zmluve.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a/ ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43b/ ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Podľa § 43c/ ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (za predpokladu že by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako formulárová zmluva, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Kušníra. Ak veriteľ (oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho mene), odvolací
súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového sudu, že je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr. Kušnír bude obhajovať záujmy splnomocniteľa (dlžníka). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere. V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti splnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust. § 22 Občianskeho zákonníka vylučuje z možnosti zastupovania dlžníka (povinného).
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.
Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu zmluvy o úvere však nevyplýva, že by takáto dohoda o zastúpení medzi povinným a zástupcom v čase vyhotovenia splnomocnenia uzatvorená bola. Zmluva o úvere obsahovala plnomocenstvo, ktoré je možné podľa obsahu posúdiť aj ako návrh na uzatvorenie dohody o zastúpení. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe podľa § 45 Občianskeho zákonníka až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane aj adresoval, t.j. odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa druhej strane doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu alebo osobným doručením, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny nevyplýva, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev v prítomnosti advokáta Mgr. Kušníra. Ďalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžník obdržal, a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dlžník neodoslal návrh dohody o zastúpení druhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr. Kušnírovi. Z predloženej listiny nevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody o zastúpení prijal, keďže táto listina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto návrhu. Doručenie akceptácie navrhnutej dohody o plnomocenstve neprítomným advokátom dlžníkovi, a to ešte v čase kedy mal byť dlžník svojím prejavom viazaný, taktiež nebolo prezentované.
Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že chýba platné plnomocenstvo a z tohto dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie mohla byť spôsobilým exekučným titulom voči povinnému. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa čl. 267 ZFEÚ Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor.
Pri posúdení návrhu navrhovateľa na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vyhodnocovaní potreby predložiť Súdnemu dvoru predbežnú otázku podľa medzinárodnej zmluvy je nevyhnutné plne rešpektovať povahu a sledovaný účel tohto osobitného inštitútu práva EÚ. Prostredníctvom konania o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie sa vytvoril systém spolupráce medzi vnútroštátnym súdmi a Súdnym dvorom, ktorého účelom je zabezpečovať správne uplatňovanie a jednotný výklad práva Únie vo všetkých členských štátoch. Predbežná otázka je Súdnemu dvoru predložená v prebiehajúcom konaní pred vnútroštátnym súdom v situácii, v ktorej je na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné jej vyriešenie. Predpokladom predloženia predbežnej otázky týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor. V súlade s čl. 267 veta tretia ZFEÚ je súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, povinný obrátiť sa na Súdny dvor ak mu bola predložená prejudiciálna otázka v zmysle cit. článku. „Súd, ktorého rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, však má povinnosť, keď nastane v konaní na tomto súde otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ nekonštatoval, že nastolená otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Spoločenstva už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti“ (pozri rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-495/03, bod 45). Judikatúra Súdneho dvora teda pripúšťa výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora alebo ak výklad a správna aplikácia práva Únie je tak jednoznačná, že nevyvoláva žiadne pochybnosti ohľadom vyriešenia predmetnej otázky, t.j. keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (vec zjavná, jasná) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď je výklad a správna aplikácia práva Únie natoľko jasný, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci nie je nevyhnutným predložiť Súdnemu dvoru navrhované predbežné otázky, nakoľko rozhodnutie o nich nie je podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhované otázky sa totiž týkajú neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozhodnutie vo veci nie je založené na existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd rozhodol výlučne na základe zistenia o neplatnosti právneho úkonu - plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný titul. O neplatnosti predmetného právneho úkonu súd rozhodol na základe ustanovení Občianskeho zákonníka bez toho, aby vo veci aplikoval únijné právo, či poukazoval na pramene únijného práva. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru, aby mohol rozhodnúť vo veci samej, preto návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zamietol. S prihliadnutím na uvedené neobstoja ani námietky povinného, že exekučný súd porušil právo žalobcu (oprávneného) aj povinného na spravodlivé súdne konanie, keď bez ohľadu na skutočnosť, že vo veci vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky, neinformoval o jeho podstate strany tohto sporu a neumožnil stranám vyjadriť sa k podstate námietky o neuplatniteľnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.