Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/73/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu E. J. I., I..W..V.. so sídlom v D., Ú. Č.. X, proti žalovanej K. T., bývajúcej v J., N. Č. Ľ. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného U. R. V. V. I. H., so sídlom v N.V., C. Č.. XX, zastúpeného S.. O. K., advokátom, so sídlom kancelárie v I., R. I. Č.. X, o zaplatenie 295,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12.11.2012 č.k. -66 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 19,33 eura a tieto zaplatiť Advokátskej kancelárii T. J. I..W..V.., so sídlom v D., Ú. Č.. X, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a to po tom, čo na základe späťvzatia návrhu na začatie konania uznesením zo dňa 20.09.2012 č.k. -57 konanie vo veci zastavil.

Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia . Konštatoval, že žalobca tým, že zobral podaný návrh späť bez odôvodnenia procesne zavinil zastavenie konania, preto je povinný ich nahradiť protistrane. Keďže na strane žalovaného nebol podaný návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, o trovách žalovaného nerozhodoval. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol, pretože procesne zavinil zastavenie konania. Vo vzťahu k uplatneným trovám vedľajšieho účastníka (za 1 úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 23,24 eura + režijný paušál 7,63 eura a 20% DPH - 6,17 eura) uviedol, že tomuto náhradu trov konania nepriznal a to aj napriek tomu, že účastník (t.j. žalovaný) na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval, by mal právo na náhradu trov konania. Odôvodnil to tým, že nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi má základ v primeranej aplikácii ustanovenia , podľa ktorého priznanie náhrady trov konania je podmienená ich účelnosťou. Zaujal stanovisko, že trovy konania, ktoré vnikli tým, že sa združenie založené na ochranu spotrebiteľa dá zastúpiť advokátom nie sú účelné. Ak účelom a cieľom združenia je ochrana spotrebiteľov, predpokladom jeho činnosti by mala byť vedomosť o právach spotrebiteľov, ktoré majú byť jeho činnosťou chránené a teda spravodlivo možno očakávať, že bude združovať predovšetkým osoby s príslušným (právnickým) vzdelaním a s potrebnými odbornými vedomosťami. S prihliadnutím na skutočnosť, že v danom prípade ide o hromadné vstupovanie do sporov, kde podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka sú v podstate podľa jedného vzoru, zastúpenie vedľajšieho účastníka sa javí ako nadbytočné a účelové. Zdôraznil aj to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal žiaden právny úkon vo veci samej, a ani takýto úkon nemohol vykonať, keďže do rozhodnutia o zastavení konania ani nemal vedomosť o tom, čo je predmetom konania a na akom skutkovom a právnom základe. Uviedol, že pri rozhodovaní o trovách

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vychádzal aj z dôvodov uvedených vo vyjadrení žalobcu, s ktorými sa stotožnil. Podľa týchto dôvodov žalobca nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu občana spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, preto spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia. Nemožno preto prijať záver o tom, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukázal aj na to, že z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že súd má v procesnej rovine povinnosť poskytovať spotrebiteľovi ochranu, skúmať napr. či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („neprijateľné podmienka“) a v hmotnoprávnej rovine platí ustanovenie vyjadrujúce rovnosť účastníkov. Z uvedeného preto vyslovil záver, že ak sa združenie rozhodne využiť na zastupovanie v konaní pomoc advokáta ( t.j. splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstupuje) musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov, pretože v opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, ku ktorým záverom došli vo svojich rozhodnutiach (potvrdených v odvolacom konaní) aj viaceré súdy Slovenskej republiky.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Zdôraznil, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov legitímne vstúpilo z vlastného podnetu do spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na ochranu práv spotrebiteľa. Ich vstup do konania bol opodstatnený, pretože žalobca zobral žalobu späť až po vstupe do konania, ktorý bol účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prebiehajúcom súdnom konaní. Takýto záver možno prijať aj z praxe, ktorá sa vyvinula v konaniach pred súdmi Slovenskej republiky, kde v množstve sporov spôsobil už ich vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatneného nároku zobral návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Poukázal aj na článok 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s tým, že súd by mal podporiť takýto prostriedok ochrany spotrebiteľov a to aj tým, že im prizná náhradu trov konania, pretože v opačnom prípade, by ich činnosť mohla byť vážne ohrozená. Ďalej uviedol, že aj keď je v ich radoch členka združenia, ktorá má právnické vzdelanie, právnu prax nevykonáva a v prípade, ak by im súd uprel právo na právne zastúpenie v súdnych konaniach, bolo by to v rozpore s platným právom, ako aj judikatúrou súdov Slovenskej republiky. Poukázal aj na tú skutočnosť, že pri ochrane práv spotrebiteľa vznášajú námietky premlčania a to z toho dôvodu, že spotrebitelia o takomto inštitúte nemajú vedomosť a nie je povinnosťou súdu ex offo prihliadať na premlčanie pohľadávky, prípadne priamo poučovať účastníkov o možnosti vzniesť takúto námietku. Vyslovil názor, že súd pre nepriznanie trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európske únie, judikatúrou súdneho dvora Európskej únie, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou ako aj ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Na podporu svojho názoru o práve na náhradu trov právneho zastúpenia poukázal aj na novelizované ustanovenie . Vo vzťahu k účelnosti trov vynaložených na právnu pomoc poukázal na , a uzavrel, že z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom, pričom trovy právneho zastúpenia treba v každom prípade považovať za účelne vynaložené.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 23,32 eura s DPH. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorý nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Konštatoval, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, pretože samotnou úlohou vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia, pretože nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo vykonať samotné združenie bez právneho zastúpenia.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa ust. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia o trovách vedľajšieho účastníka, pokiaľ tento dospel k záveru, že tieto trovy nemožno považovať za účelne vynaložené a z tohto dôvodu ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Na doplnenie dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné dodať:

Podľa ust. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že novelou účinnou od 01.01.2012 bola do demonštratívneho výpočtu trov konania doplnená aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať účastníka v konaní podľa osobitného predpisu. Takýmto predpisom je aj o ochrane spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, že vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia . v ustanovení a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Procesný predpis upravujúci občianske súdne konanie pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa dal zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Keďže ustanovenie výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, tam podľa ustanovenia patrí náhrada trov právneho zastúpenia.

Ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska.

Tak, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia, z ustanovenia § 142 ods. 1 však vyplýva, že takéto trovy môžu byť účastníkovi priznané iba v prípade, ak boli účelne vynaložené. Účelnosť vynaloženia trov je potrebné posudzovať individuálne, podľa konkrétnych okolností konania a to aj vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnej služby poskytnutých právnym zástupcom.

Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná na súde prvého stupňa dňa 30.09.2010 a vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania dňa 19.03.2012, v štádiu konania, keď súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. -14 zo dňa 13.10.2010, ktorý uznesením zo dňa 07.01.2011 zrušil, pretože tento nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanej (podľa ).

Žalobca vzápätí po tom, čo mu bolo súdom prvého stupňa oznámené, že do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného U. R. V. V. I. H. podaním doručeným súdu dňa 21.08.2012 zobral žalobu v celom rozsahu späť. Ide teda o situáciu, na ktorú poukazoval aj samotný vedľajší účastník v dôvodoch svojho odvolania, keď konštatoval, že už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) bol pre žalobcu odradzujúci v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal návrh na začatie konania späť. Aj z praxe odvolacieho súdu je zrejmé, že rovnaký žalobca takto plošne postupuje vo väčšine veci.

Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré vyčíslil v podaní zo dňa 26.9.2012 v sume 37,04 eura za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia. Odvolací súd skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatnené vedľajším účastníkom sú účelné.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

V preskúmavanej veci v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nedošlo ani k vysloveniu procesného postoja žalovaného a ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

Za takejto situácie preto nemožno považovať trovy konania uplatnené v konaní vedľajším účastníkom (za úkon právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia) za účelné, pretože tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovaného, resp. vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na jeho podporu, keď vedľajší účastník takýto procesný postoj žalovaného v konaní ani nevyslovil a súdu neprezentoval.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil podľa ust. výrok súdu prvého stupňa, ktorým tento nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení v spojení s ustanovením . Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania. Tieto spočívajú v trovách právneho zastúpenia a to z odmeny za jeden úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa v spojení s vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri tarifnej hodnote veci 23,24eura, t.j. hodnote trov konania uplatnených vedľajším účastníkom, pretože predmetom konania nebola istina uplatnená v konaní, ale rozhodnutie o trovách konania - vo výške 8,30 eura a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 7,81 eura, spolu s DPH - 19,33 eura).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.