Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/526/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: W. P., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 1.025,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.7.2012, č.k. -26 - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 834,97 Eur s 0,024% úrokom z omeškania denne od 15.7.2009 do zaplatenia, všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Záverom rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 31,68 Eur, rovnako do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou ust. , o spotrebiteľských úveroch, , , , , a . Súd dospel k záveru, že podľa tvrdenia žalobcu účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil súdu vyplnený a potvrdený zmluvný formulár, podľa ktorého bol žalovanému poskytnutý klasický úver na nákup určeného tovaru, k tomu v predtlačenom znení zmluvy navyše žalovaný „požiadal“ o úverový rámec. Z predloženej listiny však možno bez pochýb ustáliť iba to, že účastníci konania dňa 20.5.2008 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere na nákup tovaru, ktorou žalobca ale vopred vnútil žalovanému aj iný úkon, než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného predtlačeného formulára, podpisom želanej zmluvy nútene uzavrel aj zmluvu o revolvingovom úvere, čo je ale absolútne iný právny vzťah. Takýto postup žalobcu súd považuje za nekalú praktiku. Ak veriteľ týmto spôsobom na základe takejto vnútenej „žiadosti“ plní a tento postup považuje za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ako ich vyžaduje ustanovenie , zák. o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná forma a preto je takáto zmluva neplatná. Táto tzv. zmluva neobsahuje dohodu strán o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania, ani podmienky vrátenia úveru - výšku splátok, splatnosť atď. Plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba

nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu, nárok žalobcu bol oprávnený iba vo výške kladného rozdielu celkovej sumy žalovaným prečerpaných peňažných prostriedkov a celkovej sumy vrátených splátok, teda 834,97 Eur a vo zvyšku súd žalobu na nároku na istine zamietol. Tiež súd vyhovel nároku na úrok z omeškania, keďže k omeškaniu dlžníka - žalovaného tu preukázateľne došlo a ktorý si uplatnil žalobca (vo výške 0,024% denne) v zákonom prípustnej výške (8,76% ročne). Podľa citovaných zákonných ustanovení v rozhodnom období k uvedenému prvému dňu omeškania činila výška úrokovej sadzby ECB 1% ročne, teda nárok žalobcu bol oprávnený do výšky 9%. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 72% podľa pomeru úspechu 81% : 19% a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 61,50 Eur. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko po procesnej stránke boli obaja úspešní približne v rovnakom pomere.

Proti tomuto rozsudku podľa obsahu v jeho zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného k úhrade nárokovanej dlžnej sumy spolu s trovami prvostupňového a odvolacieho konania. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa v zmysle dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že zákon nezakazuje možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s obsahom úverovej zmluvy a úverovými podmienkami, mohol zmluvu nepodpísať, čo evidentne neurobil. Zdôraznil, že zmluva o revolvingovom úvere má odloženú účinnosť až na budúcnosť a to uskutočnením aktivácie karty, uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti žalovanému nevznikli. Spolu s kartou žalovanému boli zasielané tiež predzmluvný formulár, informačná brožúrka spolu so sadzobníkom poplatkov. Spotrebiteľ má sám právo sa rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije a v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie. V danom prípade žalovaný vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať. Pri podpise zmluvy nebolo voči žalovanému vyvíjané žiadne násilie ani nepriamy nátlak, preto požiadavka platnosti právneho úkonu - existencia vôle - bola naplnená. Žalovaný bol plne spôsobilý na právne úkony, zmluvu podpisoval dobrovoľne, plne si uvedomoval svoje záväzky zo zmluvy, je potrebné klásť dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. Žalobca nesúhlasí s kvalifikáciou uzatvorenia zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ako nekalá praktika, jej uzatvorením nedošlo k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach, ani k žiadnej škode žalovaného. K uzatvoreniu zmluvy došlo v zákonom požadovanej písomnej forme. Žalobca odkazuje sa na úverové zmluvné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou a predmetné údaje sú žalovanému známe aj z informačnej brožúrky. Dojednania v úverových zmluvných podmienkach sú rovnocenné s ostatnými zmluvnými dojednaniami a majú rovnakú právnu moc a váhu ako dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Žiadny právny predpis pritom neustanovuje kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. v zmysle ktorého súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Osobitne poukázal na Hlavu 8, , , , úverových zmluvných podmienok. V Hlave 9 v je potom uvedené, že výška pravidelnej mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového rámca platného ku dňu splatnosti danej splátky. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, teda na skutočnosť, že žalobca, ani žalovaný nemôžu vedieť pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru a definuje sa len výška úverového rámca. Vzhľadom na uvedené odvolateľ uzavrel, že dotknutá úverová zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky náležitosti v zmysle , a , preto je platná.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a 202 ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda v zamietajúcej časti ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v napadnutej časti v zmysle

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného žalobcom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si žalovaný nesplnil svoju povinnosť a žalobcovi časť čerpaného úveru nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i a nasl. , nebola medzi účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch a či teda žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených zamietnutou časťou návrhu a to zmluvného úroku, poplatku za výpis a výber z bankomatu, zmluvnej pokuty, poplatku za zaslanie upomienky, sankčného úroku, mesačného poplatku za vedenie účtu.

V zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 20.5.2008 založenej v spise a úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., tvoriacich jej súčasť, bolo zistené, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 38061016826000 (číslo je ťažko čitateľné), v ktorej je uvedené, že úver sa poskytuje na kúpu fotoaparátu plus TV plus PAM karta za predajnú cenu 17.648,- Sk, pričom celková výška úveru je 15.883,- Sk, mesačná splátka 1.203,- Sk, počet splátok 18, ročná úroková sadzba 41,03 Eur, RPMN 51,7%. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky uvedené na rube tejto listiny na samostatných listoch, pričom žalovaný podpisom potvrdil, že je oboznámený s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť nimi zaviazaný. Podpisom tejto úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v úverových podmienkach.

Podľa Hlavy 8 § 1 sa účastníci dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I., v dôsledku čoho vzniklo klientovi právo na poskytnutie a spoločnosti povinnosť revolvingový úver za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi, pričom klient je oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca, ktorý bol dohodnutý vo výške 15.000,- Sk. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy zaviazal poskytnutý úver spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej úroky. V § 2 je stanovené, že klient a spoločnosť sa dohodli, že úverovú kartu a spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať ak si riadne bude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien. Podľa § 3 zmluva o revolvingovom úvere I. sa stala platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii. V § 4 tejto hlavy zmluvné strany dohodli, že už pri aktivácii úverovej karty je klient oprávnený rozhodnúť o zvýšení úverového rámca z počiatočnej sumy 15.000,- Sk na čiastku stanovenú klientom v telefonickom rozhovore so spoločnosťou, pri ktorom dochádza k aktivácii úverovej karty. Podľa § 8 zmluva o revolvingovom úvere I. je uzatvorená na dobu neurčitú a klient je oprávnený ju písomne vypovedať len ak nemá voči spoločnosti žiadne

záväzky. V Hlave 9 sú potom bližšie zakotvené podmienky čerpania a splácania revolvingového úveru. V Hlave 10 je upravená úverová karta a v Hlave 11 jej používanie. V hlave 13. je obdobne upravená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru II.

Nebolo žiadnych pochybností o tom, že predmetná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že jej text bol pripravený vopred pre neurčitý počet spotrebiteľov, uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah v predtlačenej časti formulára, je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nevyhnuté na ňu aplikovať všetky ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky slúžiace na ochranu spotrebiteľa, najmä súdom prvého stupňa aplikované ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, ale i a nasl. všetko v znení v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

, ktorým sa novelizoval v a nasl., bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú v smernicou považované za nekalé. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Postup žalobcu, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere do vopred predpísaného textu rozsiahlych a drobným písmom tlačených úverových zmluvných podmienok, pričom predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo iba poskytnutie finančných prostriedkov na nákup jednej konkrétnej hnuteľnej veci, pričom text predtlačených úverových zmluvných podmienok nemohol žalovaný nijako reálne ovplyvniť, resp. odmietnuť, súd prvého stupňa kvalifikoval správne ako nekalú praktiku. resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle generálnej klauzuly a , v dôsledku čoho predmetné dojednanie o revolvingovom úvere ako neprijateľná zmluvná podmienka je v zmysle ods. 5 cit. ust. neplatné. Z uvedeného postupu žalobcu potom plynie, že spotrebiteľ ak chce daný úver nemá inú možnosť, ako prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú ani nechce uzavrieť. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovanej spätý so skutočnosťou, či vôbec žalovaný mal reálnu možnosť odmietnuť poskytnutie revolvingového úveru. V konečnom dôsledku z uvedenej úverovej zmluvy nevyplýva nič iné ako to, že spotrebiteľ sa môže (má možnosť rozhodnúť sa) v budúcnosti dohodnúť s žalobcom o prípadnom revolvingovom úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom písomný prísľub splní tým, že niekomu požičia peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje a zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná forma. Preto je takáto zmluva neplatná v zmysle ustanovenia , keďže zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá písomne. Vzhľadom na to, že súd považuje zmluvu za neplatnú, plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, tak ako správne uzavrel súd prvého stupňa. Na zbývajúce žalobou uplatnené nároky z dôvodu neplatnosti zmluvy, ktorá

by ich zakladala, nevznikol nárok a preto žaloba bola prvostupňovým súdom správne vo zvyšku ako nedôvodná zamietnutá.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu len o čiastočnom pomernom úspechu žalobcu, ktorý mal úspech v rozsahu 81% a žalovaný v rozsahu 19%, z čoho vyplýva pomerný úspech žalobcu v rozsahu 72%, pričom prvostupňový súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 31,68 Eur, čo predstavuje 72% z uplatnených trov -zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 61,50 Eur.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia potvrdil.

V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, preto mu podľa vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil (a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú), preto bolo dôvodné žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.